Ministerstvo financií
-
MMF uvádza významný posun v rokovaniach s Ukrajinou a zhoršuje hospodársky výhľad
Medzinárodný menový fond informoval o významnom pokroku v rokovaniach s ukrajinskými úradmi o spoločnom druhom a treťom preskúmaní programu EFF. Po dosiahnutí dohody na úrovni personálu a získaní finančných záruk môže Ukrajina získať približne 1,6 miliardy dolárov. MMF zároveň očakáva pokles reálneho HDP Ukrajiny o 0,5 % v roku 2026 і o 1 % у roku 2027.
-
Ukrajina schválila dohodu o 100 miliónoch eur na sociálne bývanie
Najvyšší súd Ukrajiny, Verkhovna Rada, ratifikoval dohodu s Európskou investičnou bankou o 100 miliónoch eur na prvú fázu programu sociálneho bývania. Z objemu 50 miliónov eur tvorí úver a 50 miliónov eur bezplatný grant pre obce. V päť pilotných obciach má vzniknúť 13 až 15 viacbytových domov pre viac ako 1 500 rodín.
-
Ukrajina zjednodušila colné konanie pre firmy poškodené pri ostĺaní
Ukrajinská vláda prijala rezolúciu, ktorá uľahčuje colné konanie podnikom poškodeným počas ostľania a urýchľuje dovoz materiálov, zariadení a komponentov určených na výroba zbraní financovanú zahraničnými partnermi. Zasahnuté firmy si môžu zachovať zníženú záruku alebo oslobodenie od colných platieb, ak potvrdia finančné následky útoku a predložia plán obnovy.
-
V Osle sa 20. októbra stretli Zelenskyj, Witkoff, Støre a Stubb; Witkoff pocestuje za Putinom
V utorok 20. októbra sa v Osle uskutočnili rozhovory o ukončení vojny proti Ukrajine za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, osobitného vyslanca USA Steva Witkoffa (ktorý sa zúčastnil osobne) a zaťa Donalda Trumpa Jareda Kushnera (ktorý sa pripojil na diaľku pre chorobu), nórskeho premiéra Jonasa Gahra Støreho, fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a zástupcov skupiny E4, EÚ a NATO. Účastníci rokovali o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu vrátane členstva v NATO, článku 5 a jeho zjednodušenej verzie, o územných otázkach, sankciách, obnove po vojne a európskom bezpečnostnom poriadku. Witkoff má podľa Støreho 21. októbra odcestovať do Petrohradu na stretnutie s ruským vedením a odovzdať mu návrhy vypracované v Osle.
-
Rusko po úprave zákazu obnovilo vývoz diesla do Turecka a Brazílie
Rusko po uvolnení vývozného zákazu začalo znova dodávať naftu do Turecka a Brazílie. Export uľahčila dočasná licencia amerického finančného úradu OFAC, vydaná po telefónate Donalda Trumpa s Vladimírom Putinom. Kyjev tento krok kritizuje ako oslabenie sankčnej politiky voči Rusku.
-
Zelensky: USA obnovili výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou po trojdňovom prerušení
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky v rozhovore pre NBC Meet the Press, ktorý sa vysielal v nedeľu 18. októbra, uviedol, že Spojené štáty obnovili výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou po tom, čo bola na určitý čas zablokovaná. Podľa Zelenskyho kancelárie zablokovanie trvalo tri dni a počas nich Ukrajina nedostala varovania o štartoch ruských balistických rakiet, hoci v rovnakom období Rusko 12. októbra zaútočilo na šesť ukrajinských energetických objektov a v noci na 14. októbra zasiahlo všetky tri teplárne v Kyjeve. Zelensky zároveň vyjadril nádej, že ešte v priebehu toho istého týždňa sa uskutočnia rokovania s USA, a varoval, že americké zosúladenie sa s Ruskom by bolo „historickou chybou a veľkou tragédiou".
-
Trump pozastavil sankcie voči Rusku podľa „Grahamovho zákona" tesne pred ich vstupom do platnosti
Americký prezident Donald Trump podpísal 16. októbra 2026 exekutívny príkaz, ktorým pozastavil uplatňovanie sankcií, obmedzení a ciel voči Rusku vyplývajúcich zo „Grahamovho zákona" (Lindsey O. Graham Sanctioning Russia and Iran Act of 2026). Využil ustanovenie zákona, ktoré prezidentovi umožňuje odoprieť ich uplatnenie, ak to zodpovedá národným záujmom USA, a predložil o tom písomné potvrdenie Kongresu. Zákonom stanovené clá sú formálne zavedené, no ich uplatňovanie je pozastavené; skôr zavedené sankcie zostávajú v platnosti. Rozhodnutie nadviazalo na Trumpovu dohodu s Vladimirom Putinom o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh z 9. októbra a prišlo v predvečer novembrových volieb a blížiacej sa 30-dňovej lehoty na vykonanie zákona.
-
Trump v rozhovore pre Newsmax kritizoval Zelenského, označil ho za „nesprávneho partnera“
Donald Trump v rozhovore pre Newsmax z 15. októbra vyhlásil, že nie je „veľkým fanúšikom“ Volodymyra Zelenského, že s ním je ťažšie rokovať než s Vladimirom Putinom a že akákoľvek mierová dohoda sa neuzavrie so Zelenským. Útoky Ukrajiny na ruské rafinérie označil za „hanbu" a vyzval na uskutočnenenie ukrajinských prezidentských volieb. Zelensky 16. októbra v Bruseli reagoval vyhlásením, že s Trumpom sa mu rokuje ľahšie než s Putinom a že Ukrajina je pripravená na voľby, ak Rusko súhlasí s 60-dňovým prímerím.
-
USA predĺžili výnimky zo sankcií pre Lukoil do apríla 2027
Americké ministerstvo financií predĺžilo platnosť generálnych licencií, ktoré povoľujú určité aktivity so sankcionovanou ruskou ropnou spoločnosťou Lukoil, do 24. apríla 2027. Rozhodnutie umožňuje pokračovanie čerpacích staníc Lukoilu mimo Ruska a prevádzku vybraných bulharských dcérskych spoločností, pričom samotné sankcie zostávajú v platnosti. Predĺženie prišlo zhruba týždeň po tom, ako prezident Donald Trump oznámil dohodu o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh.
-
Zelensky: Ukrajina obnoví údery na ruské rafinérie, Washington hrozil zastavením spravodajských dát
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky v rozhovore pre Financial Times oznámil, že Ukrajina obnoví údery na ruské rafinérie ropy po trojdňovej prestávke, o ktorú požiadali USA. Podľa jeho slov počas pauzy Rusko pokračovalo v útokoch na ukrajinskú energetiku a Ukrajina nedostávala od amerických partnerov včasné varovania pred údermi balistických rakiet na Kyjev. Zelensky tiež uviedol, že Spojené štáty varovali Kyjev pred zastavením výmeny spravodajských informácií a že obmedzenia satelitného spojenia Starshield boli politickým rozhodnutím, nie technickou poruchou. Krok prichádza po tom, čo Trump 9. októbra oznámil dohodu o dodávkach ruskej nafty na svetové trhy a 11. októbra vyhlásil „energetické prímerie“, o ktorom Kyjev vopred nevedel.
-
USA zvažujú uvoľnenie sankcií voči „tienenvej flotile“ – cieľom je znížiť rekordné sadzby za prepravu ropy
Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa rokuje o možnom uvoľnení sankcií voči lodiam takzvanej „tiennej flotily“, ktoré predtým prepravovali ropu z Ruska, Iránu a Venezuely. Cieľom je znížiť rekordne vysoké svetové sadzby za prenájom tankerov a zvýšiť vývoz ropy a ropných produktov z oblasti Perzského zálivu. Sankcionované plavidlá by smeli prevážať len „legálnu ropu“ – teda produkty nepodliehajúce americkým sankciám – a spoločnosti by museli získať individuálne licencie od ministerstva financií.
-
Ukrajinský parlament schválil nový zákon o oceňovaní majetku, odomkol pomoc EÚ vo výške 4,2 miliardy dolárov
Verchovna Rada prijala zákon, ktorý plne nahrádza zákon o oceňovaní majetku z roku 2001 a zosúlaďuje ukrajinské pravidlá s európskymi (EVS) a medzinárodnými (IVS) normami. Zákon je jedným zo štyroch krokov potrebných na odomknutie druhej tranže makrofinančnej pomoci EÚ vo výške 4,2 miliardy dolárov v rámci programu Ukraine Support Loan a je previazaný s podmienkami programu IMF Extended Fund Facility.
-
Trump oznámil „energetické prímerie“, Kyjev tvrdí, že o ňom nevedel; Kremľ odmietol potvrdiť dohodu
Americký prezident Donald Trump 11. októbra oznámil na sieti Truth Social „energetické prímerie“ medzi Ukrajinou a Ruskom s účinnosťou „od tejto chvíle“ a tvrdil, že súhlasili obe strany. Biely dom neskôr spresnil, že ide o dohodu „rafinéria za rafinériu“ – teda o vzájomné zastavenie úderov na ropné rafinérie – a nie na energetickú infraštruktúru vo všeobecnosti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že mu oznámenie prišlo ako „novinka“ a že kľúčom pre Kyjev je zastavenie ruských úderov na elektrárne a rozvodnú sieť. Krátko po oznámení Rusko zasiahlo energetickú infraštruktúru vrátane tepelnej elektrárne TEC-5 v Charkove, čo Zelenskyj označil za porušenie prímeria. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov 12. októbra povedal, že kontakty pokračujú, ale žiadnu dohodu nepotvrdil. Krok prišiel po tom, ako Trump telefonicky dohodol s Vladimirom Putinom dodávky 300 000 až 3 miliónov ton ruskej nafty na americký a svetový trh; americké ministerstvo financií vydalo dočasnú všeobecnú licenciu.
-
Minister financií Marčenko: Ukrajina je v likviditnej kríze, chýba 29,5 miliardy od partnerov
Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko 12. októbra v Najvyššej rade uviedol, že štátny rozpočet za deväť mesiacov roka 2026 nedosiahol plánované príjmy o takmer 50 miliárd hrivien, pričom 39 miliárd hrivien výdavkov bolo presunutých na koniec roka a kapitálové výdavky vrátane ciest sú zablokované. Ako hlavný dôvod menoval 29,5 miliardy dolárov/eur nerealizovanej partnerskej podpory v dôsledku meškania reforiem. Zároveň ubezpečil, že výplaty pre vojakov a sociálne programy sú financované včas a v plnom rozsahu.
-
Trump sa dohodol s Putinom na dodávkach ruskej nafty; Zelenskyj označil dohodu za slabosť a darček pre Putina
9. októbra 2026 absolvoval americký prezident Donald Trump telefonický rozhovor s ruským vodcom Vladimirom Putinom a oznámil dohodu o dodávke 300 000 až 3 miliónov ton ruskej nafty na americký a svetový trh. Kremeľ predčasne zrušil zákaz vývozu nafty zavedený v júli 2026 a americké ministerstvo financií vydalo všeobecnú licenciu platnú do 7. apríla 2027. Trump následne verejne kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, vyhlásil, že „je čas, aby si Ukrajina zvolila nového prezidenta", a obvinil ho zo schopnosti ukončiť vojnu. Zelenskyj dohodu označil za „slabosť“ a „darček Putinovi nikovičovi na narodeniny"; rokovania USA, Ukrajiny, Európy a NATO v Miami o deeskalácii boli predčasne ukončené. Proti dohode sa postavili aj niektorí americkí zákonodarcovia a európski lídri.
-
Estónsko navrhne na summite EÚ zvýšiť pomoc Ukrajine na ničenie ruských rafinérií
Estónsky premiér Kristen Michal oznámil, že na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady navrhne zvýšenie pomoci Ukrajine, aby mohla ničiť ruské ropné rafinérie. Ide o reakciu na dohodu medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom o dodávkach 4,8 milióna ton ruskej nafty, ktorú estónski predstavitelia označili za chybu a za financovanie ruskej vojny.
-
Zelensky: Ukrajina je pripravená prestať útočiť na ruské rafinérie, ak Rusko prestane útočiť na ukrajinskú energetiku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky 11. októbra vyhlásil, že Ukrajina je pripravená zastaviť údery na ruské ropné rafinérie a energetickú infraštruktúru výmenou za to, že Rusko prestane útočiť na ukrajinskú energetiku. Zároveň potvrdil, že Ozbrojené sily Ukrajiny dostali príslušné rozkazy. Zelensky reagoval na oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o „energetickom prímerí“ medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré podľa neho prichádza neohlásene. V rovnaký deň Rusko zasiahlo energetickú infraštruktúru vrátane TEC-5 v Charkive.
-
Miamske rokovania o mieri sa skončili po jednom dni; Trump oznámil dohodu s Putinom o dodávkach ruskej nafty
Rokovania medzi zástupcami USA, Ukrajiny, európskych krajín a NATO sa 9. októbra konali v Miami v plánovanom dvojdňovom formáte, no skončili sa už po prvom dni. Ukrajinská delegácia predčasne odcestovala domov po tom, čo prezident Donald Trump oznámil telefonickú dohodu s Vladimirom Putinom o dodávkach ruského naftového paliva na americký a svetový trh a americké ministerstvo financií vydalo dočasnú licenciu platnú do 7. apríla 2027. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozhodnutie ostro kritizoval a obvinil Washington, že ukrajinskú delegáciu využíva ako „krytie“ paralelných dohôd USA – Rusko.
-
Trump oznámil dohodu s Putinom o dodávkach ruskej nafty, Ukrajina a Európa ju kritizujú
Americký prezident Donald Trump 9. októbra oznámil, že sa po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dohodol na obnovení dodávok ruskej nafty na americký a svetový trh. Ministerstvo financií USA okamžite vydalo generálnu licenciu (č. 135) umožňujúcu dovoz ruskej nafty do apríla 2027. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dohodu ostro kritizoval ako slabosť a „darček k narodeninám pre Putina". Európski lídri – predsedníčka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, britská, nemecká, fínska, estónska a švédska vláda – oznámili, že tlak na Rusko neuvoľnia; EÚ pripravuje na 12. októbra najväčší sankčný balík od začiatku vojny.
-
Ruský úder kĺzavými bombami na Záporožie zabil desiatky ľudí vrátane detí
V noci z 9. na 10. októbra 2026 zaútočili ruské sily na ukrajinské mesto Záporožie pomocou piatich kĺzavých bômb (KAB). Útok zasiahol päťposchodový obybný dom a poškodil ďalšie budovy v Ševčenkovskom a Voznesenivskom obvode. Bilancia sa v priebehu 10. a 11. októbra vyvíjala: ukrajinské zdroje nakoniec uviedli 20 mŕtvych vrátane troch detí a 32 zranenýchúc, pričom prezident Zelenskyj útok spojil s nedávnou dohodou USA a Ruska o nákupe ruskej nafty. Na 11. októbra bol v Záporoží vyhlásený deň smútku.