Trump sa telefonicky dohodol s Putinom na dodávkach ruskej nafty; zaútočil na Zelenského a vyzval Ukrajinu, aby si zvolila nového prezidenta

Prečo je to dôležité

Dohoda znamená prudký obrat v sankčnej politike USA: Ministerstvo financií povoľuje dovoz ruskej nafty až do apríla 2027, pričom podľa Axios Trump k tomuto kroku pristúpil po tom, čo Ukrajina odmietla zastaviť údery na ruské rafinérie, ktoré Washington považuje za priamy vplyv na amerických spotrebiteľov. Trumpovo verejné vyzvanie, aby si Ukrajina zvolila nového prezidenta, je priamym zásahom do vnútorných záležitostí Ukrajiny – čo Elon Musk podporil na sieti X a čomu sa Zelensky aj minister Sybiha verejne postavili. Zároveň Putin v rovnakom telefonáte odmietol mierové rokovania a zopakoval maximalistické ciele, čo analytici ISW vyhodnotili ako dôverz, že Kremeľ nie je ochotný ku kompromisu. Predčasné ukončenie rokovaní v Miami a návrat ukrajinskej delegácie domov signalizujú ochladenie vyjednávacej trasy. Zákon „Ronald Reagan Peace Through Strength Act" a výroky republikánov Fitzpatricka a Bacona naznačujú, že vo vnútri Republikánskej strany existuje odpor proti uvoľňovaniu sankcií voči Rusku.

Čo sa stalo

Dňa 9. októbra 2026 sa americký prezident Donald Trump telefonicky spojil s ruským vodcom Vladimirom Putinom. Počas hovoru sa dohodli na dodávke 300 000 až 3 miliónov ton ruskej nafty na americký a svetový trh. Ešte v ten istý deň Kremeľ predčasne zrušil zákaz exportu nafty, ktorý zaviedol v júli 2026 po intenzívnych úderoch Ukrajiny na ruské rafinérie. Ministerstvo financií USA následne vydalo všeobecnú licenciu povoľujúcu predaj, dodávky, vykládku a dovoz ruskej nafty do 7. apríla 2027.

Po oznámení dohody Trump zaútočil na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vyhlásil, že Zelensky mohol vojnu mnohokrát ukončiť, no neurobil to, a povedal, že „je čas, aby si Ukrajina zvolila nového prezidenta". Trump novinárom povedal, že Putin by podľa neho rád uzavrel dohodu, ale Zelensky údajne dohodu nechce, a že Zelensky „mal urobiť dohodu oveľa skôr".

Zelensky večer 9. októbra rozhodnutie Washingtonu označil za slabé a „darček Putinovi", ktorý poskytne agresorovi ďalšie miliardy na pokračovanie vojny. Dodalobrilia, že rokovania medzi USA a Ukrajinou prebiehajúce v Miami boli využité ako „krytie" pre dohodu s Ruskom. Po ziskoveministra zahraničných vecí Andrija Sybihu, že voľba lídra je v rukách ukrajinského ľudu a Zelensky si zachováva jeho podporu.

Ukrajinské, americké a európske rokovania v Miami o deeskalácii a ukončení vojny sa po zverejnení dohody predčasne skončili a ukrajinská delegácia sa 10. októbra vracala domov. Ešte v ten istý deň republikánsky kongresman Brian Fitzpatrick, spolupredseda Ukrajinského caucusu v Sneposlaneckom dome, oznámil, že predloží dvojstranícky zákon „Ronald Reagan Peace Through Strength Act" na zablokovanie nákupov ruskej ropy; zákon chce presadiť procedúrou discharge a spoluautorom je republikán Don Bacon. Fitzpatrick vyhlásil, že „Rusko nelegovo zaútočilo na Ukrajinu. Rusko nesie plnú zodpovednosť" a že Kongres bude podporovať Zelenského „až do dosiahnutia víťazstva Ukrajiny".

Putinov poradca Jurij Ušakov zároveňa však uviedol, že Putin počas hovoru odmietol možnosť mierových rokovaní a zdôraznil, že Rusko bude pokračovať v boji, kým nedosiahne „všetky svoje ciele". Putin tiež tvrdil, že údery Ukrajiny na ruskú volebnú infraštruktúru počas septembrových volieb do Štátnej dumy „znemožnili okamžité obnovenie mierových rokovaní". Analytici z ISW vo svojej správe z 10. októbra uviedli, že tieto tvrdenia o úderoch na volebnú infraštruktúru zostávajú nepodložené a že dôkazy na ich podporu neexistujú. Podľa ISW opakované potvrdzovanie ruských maximalistických vojnových cieľov znamená, že Kremeľ nie je ochotný prijať žiadny kompromis, ktorý by nevyžadoval úplnú kapituláciu Ukrajiny.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské zdroje dohodu jednoznačne rámcovali ako ústupok poškodzujúci Ukrajinu. Zelensky ju označil za slabosť, „darček Putinovi" a povedal, že ukrajinský tím v Miami bol využitý ako „krytie". Minister Sybiha zdôraznil, že voľba lídra patrí ukrajinskému ľudu, a Zelensky si podľa neho zaslúži podporu. Ukrajinské médiá zároveň upozornili, že ústupok prichádza v čase, keď ukrajinské údery na ruské rafinérie zvyšujú tlak na Moskvu, a že dohoda financuje ruskú vojnu. Zároveň poukázali na vnútorný odpor v Kongrese USA (Fitzpatrick, Bacon) a na podporu Ukrajiny zo strany európskych lídrov, Keitha Kellogaja či Borisa Johnsona.

Ako to opisujú medzinárodné zdroje

Z pohľadu západných a európskych reakcií dohodu kritizovali estónsky premiér Kristen Michal, ktorý ju označil za veľkú chybu, fínsky premiér, ktorý hovoril o „obrovskom sklamaní". Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas povedala, že Európa po dohode Trumpa s Putinom nezníži tlak na Rusko. Bývalý americký špeciálny vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg na Fox Business vyjadril presvedčenie, že Putin súhlasil s dohodou nečestne a že ide o pokus znížiť tlak na seba a prípadne vtiahnuť USA do rokovaní. Bývalý britský premiér Boris Johnson na X napísal, že Biely dom „zrejme pevne trvá na tom, aby americkí vodiči financovali Putinovo krviprelievanie". Britský The Telegraph uvereča v editoriáli, podľa ktorého Trumpovo vyzvanie na odstránenie Zelenského je „to, čo Putin chce" a dlhodobým cieľom Kremľa.

V čom sa spravodajstvo líši

Medzi zdrojmi sa prejavili dva hlavné rozpory. Prvý sa týka ochoty Putina rokovať: Trump verejne tvrdil, že Putin „by veľmi chcel uzavrieť dohodu", zatiaľ čo Putinov poradca Jurij Ušakov uviedol, že Putin počas hovoru odmietol možnosť mierových rokovaní a zdôraznil, že Rusko bude pokračovať v boji, kým nedosiahne „všetky svoje ciele". ISW zároveň zhodnotil, že ruské maximalistické ciele znamenajú v praxi požiadavku na úplnú kapituláciu Ukrajiny a že Kremeľ opakovane odmietol kompromisné návrhy USA, Ukrajiny a Európy. Druhý rozpor sa týka zodpovednosti za neexistenciu mierovej dohody: Trump vinil Zelenského s tvrdením, že Zelensky „nechce uzavrieť dohodu" a „mal urobiť dohodu oveľa skôr"; Zelensky, Sybiha, Kellogg, Johnson, editoriál The Telegraph a európski lídri (Kallas, fínsky a estónsky premiér) naopak tvrdili, že kompromis odmietla Moskva a že ukrajinské údery na ruské rafinérie sú aktom sebaobrany v vojne, ktorú začalo Rusko.

Súvislosti

Ceny pohonných hmôt na svetových trhoch prudko vzrástli od februára 2026 po začiatku americko-izraelskej vojenskej operácie proti Iránu, uzavretí Hormuzského prielivu zo strany Iránu a po sankciách voči iranskej a ruskej rope. Čína zaviedla od marca 2026 prísne mesačné kvóty na vývoz nafty, benzínu a leteckého paliva a výrazne znížila svoje komerčné zásoby pohonných hmôt, čo tlačilo na hľadanie alternatívnych zdrojov vrátane ruskej nafty. Rusko zároveň v júli 2026 zakázalo vývoz nafty po zintenzívnení ukrajinských úderov na ruské rafinérie; zákaz bol 9. októbra predčasne zrušený. ISW v predchádzajúcich hodnoteniach opakovane konštatoval, že Ukrajina, USA a Európa ponúkali rôzne varianty prímeria a mierového urovnania zahŕňajúce ústupky Rusku, kým Kremeľ ich dôsledne odmietal a trval na maximalistických vojnových cieľoch, ktoré v praxi znamenajú úplnú kapituláciu Ukrajiny.