Trump v rozhovore pre Newsmax odmietol rokovať so Zelenským a naznačil, že mierová dohoda s Ruskom by sa mohla uzavrieť bez neho
V rozhovore pre televíziu Newsmax 15. oktembra americký prezident Donald Trump vyhlásil, že nechce rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, pretože podľa neho Zelensky nechce vyjednávať s Ruskom. Povedal, že akáko dodať mierová dohoda s Ruskom by bola uzavretá bez súčasného ukrajinského lídra. Trump zároveň zopakoval výzvu na prezidentské voľby na Ukrajine, kritizoval útoky ukrajinských síl na ruské rafinérie a tvrdil, že Zelensky by mal ustúpiť Putinovi pre väčšiu mobilizačnú kapacitu Ruska.
Hlavné body
- Trump 15. oktembra v rozhovore pre Newsmax povedal, že nechce rokovať so Zelenským a že Zelensky „nie je osoba, s ktorou by sme mali rokovať“.
- Trump vyhlásil, že akákoľvek mierová dohoda s Ruskom by bola uzavretá bez účasti súčasného ukrajinského prezidenta.
- Trump opätovne kritizoval útoky ukrajinských ozbrojených síl na ruské ropné rafinérie a označil ich za „hanu“ a za dôvod, prečo rastú svetové ceny ropy.
- Trump tvrdil, že Zelensky musí urobiť ústupky Putinovi, pretože Rusko má vás rozsiahlejšie mobilizačné zdroje pre vyčerpávajúcu vojnu.
- Trump zopakoval výzvu na prezidentské voľby na Ukrajine a spochybnil Zelenského verejnú podporu.
- Trump povedal, že s Putinom sa dohoda uzatvára jednoduchšie než so Zelenským, a že sa vzájomne nenávidia.
Prečo je to dôležité
Tento rozhovor je pozoruhodný tým, že americký prezident verejne odmietol pracovať so sediacim lídrom spojeneckej krajiny, ktorá je vo vojne, a zároveň naznačil, že prípadná mierová dohoda s Ruskom by sa mohla uzavrieť bez účasti Kyjeva. Trump takisto zopakoval požiadavku na výmenu ukrajinského prezidenta a tlak na ukončenie úderov na ruské rafinérie, čo posúva diskusiu o možnom urovnaní smerom k obchádzaniu ukrajinskej strany.
Čo sa stalo
V rozhovore pre americkú televíziu Newsmax 15. oktembra 2026 Donald Trump vyhlásil, že nechce rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, pretože podľa neho Zelensky nechce vyjednávať s Ruskom. Trump označil Zelenského za osobu, s ktorou by USA nemali rokovať, a dodal, že akákoľvek prípadná mierová dohoda s Ruskom by bola uzavretá bez súčasného ukrajinského lídra. Zároveň zopakoval, že na Ukrajine by sa mali konať prezidentské voľby a že Zelensky by mal byť nahradený novým lídrom ochotnejším k ústupkom. Trump tiež kritizoval útoky ukrajinských ozbrojených síl na ruské ropné rafinérie, ktoré podľa neho zvyšujú svetové ceny ropy, a označil ich za „hanu“. Dodal, že s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa rokuje jednoduchšie než so Zelenským, pretože sa vzájomne nenávidia. Argumentoval, že Zelensky musí ustúpiť Putinovi, pretože Rusko má výrazne väčšie mobilizačné zdroje na vyčerpávajúcu vojnu. Trump sa opäť vyjadril, že dočasne okupovaný Krym je „najkrajší kus zeme“ obklopený morom zo všetkých strán a pripísal zlyhanie ruského blitzkriegu na Kyjev v roku 2022 poveternostným podmienkam, konkrétne tomu, že ruský generál odbočil na poli rozmočené silným dažďom. Zopakoval tiež tézu, že k plnohodnotnej vojne by nebolo došlo, keby bol v roku 2020 bol americkým prezidentom on.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá (Українська правда, Суспільне Новини, Інтерфакс-Україна, НВ, ZN.UA, Радіо Свобода, LIGA.net) zaradili do popredia tvrdenie, že Trump povedal, že so Zelenským sa rokuje ťažšie než s Putinom, a že Zelensky „nie je osoba, s ktorou by sme mali rokovať“. Zároveň zdôraznili Trumpovu kritiku úderov na ruské rafinérie a jeho označenie týchto úderov za „hanu“. Do širšieho kontextu zaradili Putinov ultimát z júna 2024, tlak americkej administratívy na územné ústupky a opustenie perspektívy členstva v NATO, ako aj Zelenského vyhlásenie pre Financial Times o zrušení zákazu úderov na ruské rafinérie, ktorý bol obnovený 15. oktembra. Niektoré ukrajinské zdroje citujú aj americkú historičku Anne Applebaumovú, podľa ktorej Trump zrušil sankcie voči Rusku a začal vyvíjať tlak na Ukrajinu, čím poprel výsledky vlastnej predchádzajúcej diplomacie.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Jediný medzinárodný zdroj v súbore, agentúra APA z Azerbajdžanu, sústredil pozornosť predovšetkým na Trumpovo tvrdenie, že Zelensky nechce ukončiť vojnu, a na jeho výzvu na voľby na Ukrajine, čím do popredia vytiahol legitímnosť otázku skôr než spor okolo úderov na rafinérie. Medzinárodný rámec je tak v tomto súbore podstatnú užší ako ukrajinský a vynecháva diskusiu o ropných rafinériách, Putinovom ultimátu z júna 2024 a vyjadrenie Anne Applebaumovej.
V čom sa spravodajstvo líši
Zdroje sa líšia v tom, či Trumpova výzva na voľby na Ukrajine je čerstvým vyhlásením z rozhovoru 15. oktembra, alebo skorším opakovaným postojom – APA ju rámcuje ako aktuálnu poznámku z interview, zatiaľ čo Українська правда ju skôr zaraďuje medzi opakované vyjadrenia. Niektoré zdroje (APA) uvádzajú, že rozhovor sa uskutočnil v rámci konkrétneho programu Newsmax „Finnerty“, iné (ZN.UA) hovoria len o Newsmax bez spresnenia programu.
Súvislosti
V júni 2024 Vladimir Putin vydal ultimátum ako podmienku rokovaní: úplné stiahnutie ukrajinských síl zo štyroch oblastí – Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej, vrátane území, ktoré ruské sily nikdy nekontrolovali. Trumpova administratíva verejne aj prostredníctvom svojich takzvaných mierových plánov opakovane tlačila na Kyjev, aby súhlasil s územnými ústupkami voči Kremľu a vzdal sa perspektívy členstva v NATO. Trump má podľa dostupného kontextu záujem znížiť ceny energií pred novembrovými midtermovými voľbami v USA a uzavrel s Putinom dohodu o nákupe ruskej nafty. Ukrajina predtým pozastavila útoky na ruské rafinérie na tri dni po takzvanom energetickom prímerí, pričom ruské údery na ukrajinskú energetickú infraštruktúru pokračovali a Kremeľ priznal, že konkrétne parametre prímeria neboli nikdy finalizované. Zelensky neskôr pre Financial Times povedal, že zákaz úderov na ruské rafinérie zrušil, a útoky sa obnovili 15. oktembra. Americká historička Anne Applebaumová uviedla, že Trump zrušil sankcie voči Rusku a začal vyvíjať tlak na Ukrajinu, čím zmaril výsledky vlastnej predchádzajúcej diplomacie za posledných 18 mesiacov.