Miamské rokovania: USA a Európa pracujú na mierovom pláne, Trump oznámil dohodu o ruskej nafte
9. októbra sa na Floride uskutočnilo šesťhodinové stretnutie za účasti špeciálnych vyslancov USA Steva Witkoffa a Jareda Kushnera s ukrajinskou delegáciou a zástupcami Británie, Francúzska, Nemecka, EÚ a NATO. Americká strana opakovane žiadala Ukrajinu, aby prestala útočiť na ruské rafinérie, a informovala o dohode Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom? o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil toto rozhodnutie za „nespravodlivé a nečestné“ a odmietol zastaviť útoky. Rokovania, ktoré sa mali uskutočniť v Miami, sa skončili predčasne. The Washington Post neskôr informoval o štvorzložkovom mierovom návrhu, ktorý spoločne pripravujú USA a Európa.
Hlavné body
- 9. októbra sa vo Floridskom golfovom klube Shell Bay uskutočnilo šesťhodinové stretnutie Witkoffa a Kushnera s ukrajinskou delegáciou a zástupcami Británie, Francúzska a Nemecka.
- 9. októbra Trump oznámil dohodu s Putinom o dodávkach ruskej nafty (4,8 milióna ton podľa Trumpa; Reuters uvádza viacobjemňaj 2,25 milióna barelov).
- Kushner a Witkoff opakovane žiadali Ukrajinu, aby prestala útočiť na ruské rafinérie; Zelenskyj to odmietol.
- Zdroj blízky Kremľu uviedol, že Putin sa vráti k rokovaniam iba vtedy, ak dostane zostávajúcich asi 11 % Donecka, ktoré kontroluje Ukrajina.
- The Washington Post informoval 12.–13. októbra o štvorzložkovom mierovom návrhu USA a Európy: financovanie obnovy (Svetová banka, BlackRock), bezpečnostné záruky ekvivalentné článku 5 NATO, energetická dohoda vrátane možného potrubia a prímerie pozdĺž súčasnej línie frontu.
- Zelenskyj rozhodnutie Trumpa o ruskej nafte označil za „nespravodlivé a nečestné“; rokovania v Miami sa skončili predčasne.
Prečo je to dôležité
Stretnutie vo Floridskom spojilo dva prepojené procesy: USA a Európa pracujú na spoločnom mierovom návrhu, ktorý by prepojil obnovu Ukrajiny, bezpečnostné záruky, energetické dohody a prímerie pozdĺž súčasnej línie kontaktu s územným kompromisom. V rovnaký deň Trump oznámil dohodu s Putinom o dodávkach ruskej nafty, čím v podstate' uvoľnil sankcie na ruský energetický export uprostred rokovaní s Ukrajinou. Putinova údajná požiadavka – získanie zvyšných približne 11 % Donecka, ktoré ešte kontroluje Ukrajina – je v priamom rozpore s ukrajinským postojom k územnej celistvosti. Miamske rokovania sa skončili predčasne a odhalili vnútorné trenice: Európania boli zaskočení oznámením o dohode o nafte, ukrajinskí účastníci boli voči americkému prístupu skeptickí a Zelenskyj ho verejne označil za „nespravodlivý a nečestný“.
Čo sa stalo
9. októbra zorganizovali špeciálni vyslanci USA Steve Witkoff a Jared Kushner šesťhodinové stretnutie vo svojom golfovom klube Shell Bay neďaleko Miami. Zúčastnili sa na ňom trojčlenná ukrajinská delegácia a zástupcovia Británie, Francúzska, Nemecka, EÚ a NATO. Americká strana opakovane žiadala Ukrajinu, aby zastavila útoky na ruské rafinérie, a informovala, že Trump uzavrel s Putinom dohodu o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh. Trump 9. októbra verejne oznámil, že sa s Putinom dohodol na dodávke 4,8 milióna ton ruskej nafty; Reuters uvádza, že dohoda počíta s viac ako 2,25 milióna barelov. Witkoff a Kushner zároveň tlmočili ukrajinskej strane, že Putin v súčasnosti nie je pripravený rokovať o ukončení vojny a vráti sa k rokovaniam len vtedy, ak dostane zostávajúcu časť Donecka kontrolovanú Ukrajinou – podľa zdroja blízkeho Kremľa ide približne o 11 % regiónu. Ukrajina odmieta odovzdať ďalšie územia, no nevylučuje zmrazenie konfliktu na súčasnej línii frontu. Počas rokovaní Witkoff krátko opustil miestnosť, aby sa pripojil k telefonátu Trumpa s Putinom. Rokovania v Miami, pôvodne plánované na dva dni, sa skončili predčasne. Prezident Zelenskyj označil jednostranné zrušenie sankcií a dohodu o ruskej nafte za „nespravodlivé a nečestné“ a odmietol zastaviť útoky na ruské rafinérie.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské zdroje rámcujú správu z The Washington Post skôr ako americký PR krok než ako skutočný spoločný americko-európsky mierový plán. Komunikačný poradca prezidenta Dmytro Lytvyn uviedol, že text odráža len čiastočný pohľad amerického tímu zo zasadnutia na Floride, a nie spoločný postoj USA a Európy. Ukrajinské médiá zdôrazňujú Putinovu údajnú podmienku získania zostávajúcich asi 11 % Donecka a ukrajinské odmietnutie postúpiť akékoľvek územia Rusku. Vyzdvihujú aj Zelenskyjovo verejné odmietnutie zastaviť útoky na ruské rafinérie a jeho ostré formulácie „nespravodlivé a nečestné“ a „slabé“ na adresu Trumpovej dohody o nafte, rovnako ako skutočnosť, že rokovania v Miami sa skončili predčasne.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Európski účastníci boli zaskočení a šokonilo ich oznámenie administratívy Donalda Trumpa o dohode o ruskej nafte, ktoré odznelo počas rokovaní na Floride. Vysoký predstaviteľ EÚ Björn Seibert v nedeľu na 20-minútovom brífingu informoval veľvyslancov všetkých 27 krajín EÚ a ako jeden z hlavných záverov uviedol, že „Američania komunikujú s Rusmi viac, než verejne priznávajú“. Hoci európski lídri boli rozhodnutím Trumpa podráždení, podľa dostupných informácií sú ochotní pokračovať v diplomatickom procese vedenom Kushnerom a Witkoffom; jeden európsky diplomat uviedol: „Teraz je čas znížiť napätie a vrátiť sa k práci.“
Súvislosti
Trump a Putin boli v priamom kontakte; vyslanci USA Witkoff a Kushner v tomto období sprostredkovávali medzi Washingtonom, Kyjevom a Moskvou. Ukrajina trvala tak na zachovaní územnej celistvosti a odmietala požiadavky na postúpenie aktuálne kontrolovaných území, no nevylučovala zmrazenie konfliktu pozdĺž súčasnej línie frontu ako možný základ dohody. Americká administratíva v posledných mesiacoch opakovane žiadala Ukrajinu, aby prestala útočiť na ruské rafinérie, pretože ceny nafty rástli; Witkoff a Kushner odložili plánovanú cestu do Moskvy pre neistotu okolo pozícií Ukrajiny a Európy. The Washington Post publikoval 12.–13. októbra komentár Davida Ignatiusa o spoločnom americko-európskom návrhu, čo vyvolalo verejné zmiernenie zo strany ukrajinského prezidentského úradu, ktorý text charakterizoval skôr ako „nie zlý PR“ než formálny spoločný postoj.