Witkoff a Kushner prvýkrát pricestovali do Kyjeva, stretli sa so Zelenským; E3 sa zapojili do rokovaní
Špeciálni vyslanci amerického prezidenta Steve Witkoff a Jared Kushner sa 5. septembra stretli s Vladimirom Putinom v Moskve a 6. septembra absolvovali svoju prvú cestu do Kyjeva. V Kyjeve sa uskutočnili tri kolá rokovaní s prezidentom Zelenským, ku ktorým sa v druhom kole pripojili poradcovia pre národnú bezpečnosť krajín E3 – Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva. Rokovalo sa o bezpečnostných zárukách, hospodárskej podpore, dodávkach protivzdušnej obrany a predzimnom balíku pomoci. Zelensky s vyslancami dohodol ďalšiu návštevu a navrhol, aby ich americké lietadlo zostalo v Poľsku a do Kyjeva leteli ukrajinským prezidentským lietadlom.
Hlavné body
- Witkoff a Kushner sa stretli s Putinom v Moskve 5. septembra; rozhovor trval viac ako tri hodiny.
- 6. septembra pricestovali do Kyjeva prvýkrát – išlo o ich prvú návštevu Ukrajiny.
- V Kyjeve sa konali tri kolá rokovaní; v druhom kole sa pripojili poradcovia pre národnú bezpečnosť E3 (Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo).
- Témy: bezpečnostné záruky, hospodárska podpora Ukrajiny, dodávky protivzdušnej obrany a predzimný balík pomoci.
- Deň pred návštevou Rusko zasiahlo dráhy letísk Boryspil a Žuliany; americká delegácia pricestovala vlakom.
- Zelensky dohodol s vyslancami ďalšiu návštevu a navrhol, aby ich americké lietadlo zostalo v Poľsku a do Kyjeva prileteli ukrajinským prezidentským lietadlom.
- Zelensky a Witkoff označili rokovania v Kyjeve za „vecné“; Zelensky niektoré z nových amerických myšlienok označil za „hodnotné“, ich detaily však nie sú verejné.
Prečo je to dôležité
Ide o prvú cestu vyslancov amerického prezienta do Kyjeva od začiatku rokovaní o ukončení vojny – Ukrajina tak dostala priamy vstup do procesu, ktorý dosiaľ bežal najmä cez Moskvu. Zapojenie poradcov E3 formálne rozšírilo rokovací blok za rámec bilaterály USA–Rusko. Priepastné ostávajú najmä ruske územné požiadavky, ktoré Kyjev odmieta ako podmienky kapitulácie; obe strany sa zhodli, že vojna bude pokračovať minimálne cez zimu a že Rusko pravdepodobne zintenzívni údery na energetickú infraštruktúru.
Čo sa stalo
Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner pricestovali 5. septembra do Moskvy, kde sa viac ako tri hodiny stretli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Na druhý deň, 6. septembra, absolvovali svoju prvú cestu do Kyjeva a vlakom pricestovali na žiadosť amerických bezpečnostných služieb – deň predtým Rusko zasiahlo dráhy letísk Boryspil a Žuliany. V Kyjeve sa uskutočnili tri kolá rokovaní; k druhému sa pripojili poradcovia pre národnú bezpečnosť Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva. Rozhovory sa týkali bezpečnostných záruiek, hospodárskej podpory Ukrajiny, dodávok protivzdušnej obrany a balíka pomoci pred zimou. Zelensky a Witkoff ich opísali ako „vecné“. Zelensky uviedol, že vyslanci priniesli „niekoľko hodnôt hodných myšlienok“, ktorých detaily zatiaľ nie sú verejné, a dohodol s nimi ďalšiu návštevu; navrhol, aby americké lietadlo zostalo v Poľsku a do Kyjeva prileteli ukrajinským prezidentským lietadlom. 8. septembra sa Trump telefonicky spojil s Putinom.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské zdroje rámcovali návštevu ako dôkaz posilnenia ukrajinskej vyjednávacej pozície a zaradenie európskych partnerov k rokovaciemu stolu. Dôraz kládli na bezpečnostný rozmer cesty – ruské údery na dráhy Boryspilu a Žulijanov, rozhodnutie americkej delegácie cestovať vlakom a alternatívnu trasu cez bieloruský Homieľ – čím vykresľovali Rusko ako stranu, ktorá narúša diplomatickú logistiku. Zároveň poukazovali na brífingy ukrajinského vojenského a spravodajského vedenia (Palisa, Budanov, Drapatyj, Ivašenko, Kryvonžko) pre amerických vyslancov o ruských plánoch v Doneckej oblasti a ruské územné požiadavky označovali za „podmienky kapitulácie“.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Medzinárodný rámec, ktorý sa v dostupných zdrojoch objavuje, je úzky – jediný necvičenský článok pochádza z katarského Al Jazeera v arabčine a návštevu rámcuje z pohľadu washingtonskej diplomacie ako „rokovania o trojstranných rozhovoroch“. Anglicky písané zdroje (Bloomberg, Reuters, Axios, BBC Ukraine, Kyiv Independent, ISW) citované v ukrajinských materiáloch zasa vykresľujú moskovskú časť podstatne kritickejšie – spomenuté je dlhé čakanie na Putinovom obede s Kirillom Dmitrijevom, absencia ústupkov a previazanie ciest na volebné kalendáre (ruské voľby do Dumy 18.–20. septembra, americké midterm voľby 3. novembra).
V čom sa spravodajstvo líši
Ukrajinské zdroje sa rôznia v hodnotení, či cesta priniesla reálny pokrok alebo slúžila najmä politickej optike: Witkoff na sieti X oznámil „značný pokrok“, Zelensky hovoril o „hodných“ myšlienkach, no Bloomberg s odvolaním sa na zdroje blízke Kremľu hlásil „extrémne nízke“ očakávania a európski aj americkí predstavitelia sa zhodli, že vojna bude pokračovať minimálne do budúceho roka. Nesúhlas sa objavil aj v otázke poradia zastávok: ukrajinský analytik Oleksandr Kraiev tvrdil, že cesta najprv do Moskvy a potom do Kyjeva „hrala skôr do moskovskej karty“, zatiaľ čo Zelensky rámcoval kyjevskú zastávku ako dôkaz posilnenia ukrajinskej pozície.
Súvislosti
Rusko vedie rozsiahlu vojenskú ofenzívu proti Ukrajine od 24. februára 2022. Moskovská podmienka akéhokoľvek konca vojny – vzdanie sa ukrajinskej cesty do NATO – je v Kyjeve vnímaná ako zasahovanie do vnútorných vecí. Ukrajina odmieta odstúpenie území, ktoré udržiava za cenu ťažkých strát, a ruské územné požiadavky označuje za podmienky kapitulácie. Americký 28-bodový plán z novembra minulého roka sa síce prerokúval v trojstrannom formáte, no konsenzus o územných otázkach sa nedosiahol. Ruské politické vedenie podľa Palisu mieri k dobytiu zvyšku Donbasu do konca roka 2026, no ruskí vojenskí velitelia údajne požiadali o posunutie termínu na 31. marca 2027; termíny boli doteraz 15-krát odložené. Rámcovanie celého procesu ovplyvňujú ruské „voľby“ do Štátnej dumy 18.–20. septembra a americké midterm voľby 3. novembra.