Vladimir Putin
Vladimir Putin je ruský politik, ktorý je od roku 2000 prezidentom Ruskej federácie, s prestávkou medzi rokmi 2008 a 2012, keď zastával funkciu predsedu vlády. Predtým bol riaditeľom Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a tajomníkom Bezpečnostnej rady. Vedie stranu Jednotné Rusko a je spájaný so silnou centralizáciou moci v Kremli.
-
Moskva uvádza kontrolu nad väčšinou Ukrajiny vrátane Kijeva ako vojnový cieľ
Vysokí predstavitelia Kremľa vyhlásili, že konečným cieľom vojny je kontrola nad väčšinou ukrajinského územia vrátane Kijeva. Moskva súčasne vedie mierové rokovania sprostredkované USA, odmietla však úplné alebo čiastočné prímerie a pokračuje v масовých útokoch na Ukrajinu.
-
Trump zverejnil fotku s Putinom a označil ho za „svojho priateľa“
Donald Trump zverejnil v sieti Truth Social fotografiu stretnutia s Vladimírom Putinom v Šen-čene s nápisom „My friend“. Publikácia nadväzuje na trojstrannú stretnutie s Si Ťien-pchingom, po ktorom lídri prijali spoločné vyhlásenie. Vyhlásenie sa zaoberá dodávkami ropy, jadrovými rizikami a MKS, priamo však nespomína vojnu Ruska proti Ukrajine.
-
Zelenskyj: Krimský most sa nezachová, úder Ukrajiny bol odpoveďou na ruské útoky
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ruské sily pred úderom Ukrajiny na Krimský most zaútočili 109-krát na ukrajinské mosty ďalšiu infrastruktúru. Úder označil za odpoveď na tieto útoky a varoval, že most sa nezachová ani počas vojny, ani po jej skončení.
-
Prieskum: Takmer polovica Nemcov chce znížiť alebo ukončiť pomoc Ukrajine
V prieskume YouGov pre Die Welt podporilo 49 % opýtaných Nemcov zníženie alebo ukončenie pomoci Ukrajine, zatiaľ čo 39 % sa vyslovilo za jej pokračovanie. Online rozhovory sa uskutočnili od 13. do 16. novembra a zapojilo sa do nich 2 329 ľudí vo veku od 18 rokov.
-
Rusko zaútočilo na Ukrajinu balistickými raketami a dronmi, Priatov sa počet obetí zvýšil na osem
Rusko počas noci z 19. na 20. novembra 2026 uskutočnilo rozsiahly kombinovaný útok balistickými a krídlovými raketami a útočnými dronmi. Podľa ukrajinskej vlády pri ňom v Kyjive a deviatich oblastiach zahynulo osem ľudí a 28 ľudí bolo zranených. Poškodené boli tri kyjivské mosty a zásadnú škodu utrpela energetická infraštruktúra.
-
Útoky na Krymský most narušili ruskú vojenskú logistiku
Ukrajinské raketové a bezpilotové úderky poškodili v dňoch 17. až 19. novembra cestnú a železničnú časť Krymského mostu. Automobilová doprava a železniční přeprava byly zastaveny, čímž se zvýšil tlak na pozemské logistické trasy včetně silnice M-14. Termín obnovy mostu zůstává neurčitý.
-
Rusko odmietlo „kváziclenstvo“ Ukrajiny v NATO, Kuskner tvrdil opačné
Rusko odmietlo akékoľvek podoby „kváziclenstva“ Ukrajiny v NATO v rámci bezpečnostných záruk. Zároveň americký vyslanec Jared Kushner vyhlásil, že Washington presvedčil Moskvu, aby zvážila záruky podobné článku 5 Severoatlantickej aliance. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij заяви, že nie je si istý, či Ukrajina a USA rovnako chápu tento výraz.
-
Colby kritizoval ukrajinské hlboke údery a odišiel z zasadania Kontaktnej skupiny pred prezentáciou ukrajinského ministra obrany
Na zasadaní Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli 17. novembra 2026 americký námestník ministra obrany pre politiku Elbridge Colby kritizoval ukrajinské hlboke údery do Ruska a tvrdil, že USA nevidia ich vojenský prínos. Colby zasadanie predčasne opustil ešte pred zapečnenou prezentáciou ukrajinského ministra obrany Jevhena Chmara, zvyšok zasadania zastúpil veľvyslanec USA pri NATO Matthew Whitaker. Britský minister obrany Wes Streeting a nemecký minister Boris Pistorius kritiku odmietli a označili ju za nezmyselnú.
-
Ukrajina zasiahnala Krimský most tretí raz za štyri dni, železničný traffic bol pozastavený
Ukrajina uskutočnila tretí útok na Krimský most za štyri dni, pričom sa podľa ukrajinského generálneho štábu zamierala na jeho železničnú časť. Ruské úrady následne dočasne zastavili vlakovú dopravu a informovali, že pri zásahu neboli zaznamenané obete; rozsah poškodenia sa stále upresňoval.
-
Trump, Si a Putin sa prvý raz stretli trojstranne v Šen-čene
V čínskom Šen-čene sa 19. novembra 2026 uskutočnila prvá trojstranná stretnutia lídrov USA, Číny a Ruska. Donald Trump, Si Ťin-pching a Vladimir Putin rokovali o vojne Ruska proti Ukrajine, nešírení jadrových zbraní a znížení jadrových rizík. Spoločná „Deklarácia o mieri“ neuvádza priame zmienky o vojne na Ukrajine.
-
Trump spochybňuje európskú vojenskú podporu pre Ukrajinu a hovorí o ziskoch z predaja zbraní
Donald Trump po telefonickej rozmove s európskymi lídrami zpochybnil ďalšie výdavky na vojenskú podporu Ukrajiny. Vyhlásil, že USA neposkytujú európskym krajinám zľavu na americkú vojenskú techniku, dobre zarábajú na jej predaji a že väčšina nakúpenej zbranie putuje na Ukrajinu. Європейські ліďri jeho rétoriku spochybňovali, pričom britský prémier označil jeho hodnotenie Púťinovej ochoty vojnu ukončiť ako „celkom opačné“.
-
Ukrajina hlási troj- až štvor-násobné zníženie dodávok rakiet Patriot
Volodymyr Zelenskij uviedol, že USA tento rok znížili dodávky interceptorových rakiet pre systémy Patriot na Ukrajinu tri až štyrikrát. Ukrajina tak podľa neho čelí veľkému nedostatku týchto rakiet, ktoré potrebuje na zachytávanie balistických rakiet používaných počas ruských útokov.
-
Koalícia ochotných v Berlíne dohodla európsku účasť na rokovaniach s Ruskom
V Berlíne sa 19. novembra 2026 uskutočnil samit Koalície ochotných s účasťou Volodymyra Zelenského a zástupcov USA. Účastníci potvrdili podporu Ukrajiny, vyzvali Rusko k energetickému prímeriu počas zimy a deeskalácii v Čiernom mori a oznámili európsku účasť na budúcich rokovaniach v štvorstrannom formáte s Ukrajinou, Európou, USA a Ruskom.
-
Putin po útokoch na Krimský most vylúčil prímerie a varoval pred „bolestivejšou“ odpoveďou
Rusický prezident Vladimir Putin sa 19. novembra 2026 v Šen-čene prvýkrát verejne vyjadril k útokom Ukrajiny na Krimský most. Vyhlásil, že Moskva po útokoch nepristúpi k dohode o zastavení ohnia, і zapridžil odpoveď, яка буде „oveľa bolestivejšia“ než ukrajinské útoky. Pritom priznal vážne poškodenie cestnej časti a tvrdil, že železničná časť už bola opravená.
-
Koalícia ochotných sa v Berlíne dohodla na podpore Ukrajiny a bezpečnostných garanciách
Lídri Koalície ochotných sa 19. novembra v Berlíne stretli s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a s americkými zástupcami. Rozoberali vojenskú a finančnú podporu Ukrajiny, návrh bezpečnostných garancií po skončení vojny a prípravu ďalšieho mnohostranného rokovania. Francúzsko požadovalo plnú účasť Európy v mierových rokovaniach.
-
Ukrajina zničila časť Krimského mosta, železničný prevádzka pokračuje
Ukrajinské sily útočily na Krimský most v noci z 16. na 17. novembra 2026 dřony a raketami. Jedna kovová klenba a s ní susedící automobilový úsek sa zrútili do vody, zatiaľ čo železničná časť utrpela poškodenia, ale po útoku sa cez ňu obnovil železničný aj čiastočný nákladný pohyb.
-
USA navrhli zahrnúť pravidlá NATO a vojenské prítomnosť v Európe do mierových rokovaní
Spojené štáty navrhli, aby sa počas rokovaní o ukončení vojny Ruska proti Ukrajine diskutovali aj pravidlá NATO a rozmiestnenie vojenských síl v Európe. Európski lídri vyslali zástupcov na technické konzultáції, однаčasť zároveň trvajú na tom, že Moskva najprv musí prestať bojovať. Zároveň sa objavila správa, že Washington sa Ukrajiny pýtal, či je ochotná odovzdať Donbas výmenou za členstvo v NATO.
-
Nemecko a Nórsko spoločne financujú nový balík PURL pre Ukrajinu
Nemecko a Nórsko spoločne financujú nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v rámci programu PURL, pričom Nemecko prispeje 300 miliónov dolárov. Hlavnou prioritou je posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany, najmä nákup riadených rakiet PAC-2 a PAC-3 pre systémy Patriot. O balіку огásil nemecký minister obrany Boris Pistorius 17. novembra v Bruseli.
-
Ukrajina zasiahla Krymský most, jedna z arkáľ sa zrútila do mora
Ukrajinské sily v noci na 17. novembra 2026 opäť zaútočili na Krymský most, čo je spojenie medzi okupovaným Krymom a Ruskom. Jedna z kovových arkáľ a automobilový mostný otvor sa zrútili do vody, železničná časť utrpela poškodenia a automobilová aj železničná doprava bola zastavená. Útok bol druhý za 24 hodín a súčasťou sedemstupňovej operácie, ktorú realizovala SBU spolu s ďalšími zložkami ozbrojených síl.
-
Alexander Stubb vyzýva európskych lídrov, aby priamo rokovali s Putinom
Fínsky prezident Alexander Stubb vyzval európskych lídrov, aby sa zapojili do priamych rokovaní s Vladimírom Putinom namiesto delegovania zodpovednosti za rokovania s Ruskom USA. Podľa neho má Európa viesť dialóg z jednotnou pozíciou, pričom technické rokovania nemôžu nahradiť rozhodnutia lídrov. Po telefonickom rozhovore s Putinom 27. októbra informovali prezident Fínska a premiér Nórska ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o jeho priebehu.