Kremeľ
Kremeľ je neformálny názov pre vládu Ruskej federácie, odvodený od moskovského Kremľového komplexu, v ktorom sídli prezidentská správa a rezidencia. Široko sa používa ako metonymum pre ruskú výkonnú moc a jej rozhodnutia v zahraničnej politike.
-
Moskva uvádza kontrolu nad väčšinou Ukrajiny vrátane Kijeva ako vojnový cieľ
Vysokí predstavitelia Kremľa vyhlásili, že konečným cieľom vojny je kontrola nad väčšinou ukrajinského územia vrátane Kijeva. Moskva súčasne vedie mierové rokovania sprostredkované USA, odmietla však úplné alebo čiastočné prímerie a pokračuje v масовých útokoch na Ukrajinu.
-
Útoky na Krymský most narušili ruskú vojenskú logistiku
Ukrajinské raketové a bezpilotové úderky poškodili v dňoch 17. až 19. novembra cestnú a železničnú časť Krymského mostu. Automobilová doprava a železniční přeprava byly zastaveny, čímž se zvýšil tlak na pozemské logistické trasy včetně silnice M-14. Termín obnovy mostu zůstává neurčitý.
-
Rusko odmietlo „kváziclenstvo“ Ukrajiny v NATO, Kuskner tvrdil opačné
Rusko odmietlo akékoľvek podoby „kváziclenstva“ Ukrajiny v NATO v rámci bezpečnostných záruk. Zároveň americký vyslanec Jared Kushner vyhlásil, že Washington presvedčil Moskvu, aby zvážila záruky podobné článku 5 Severoatlantickej aliance. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij заяви, že nie je si istý, či Ukrajina a USA rovnako chápu tento výraz.
-
Rusko zaútočilo na Ukrajinu balistickými raketami a dronmi, Priatov sa počet obetí zvýšil na osem
Rusko počas noci z 19. na 20. novembra 2026 uskutočnilo rozsiahly kombinovaný útok balistickými a krídlovými raketami a útočnými dronmi. Podľa ukrajinskej vlády pri ňom v Kyjive a deviatich oblastiach zahynulo osem ľudí a 28 ľudí bolo zranených. Poškodené boli tri kyjivské mosty a zásadnú škodu utrpela energetická infraštruktúra.
-
Ukrajina zasiahnala Krimský most tretí raz za štyri dni, železničný traffic bol pozastavený
Ukrajina uskutočnila tretí útok na Krimský most za štyri dni, pričom sa podľa ukrajinského generálneho štábu zamierala na jeho železničnú časť. Ruské úrady následne dočasne zastavili vlakovú dopravu a informovali, že pri zásahu neboli zaznamenané obete; rozsah poškodenia sa stále upresňoval.
-
Colby kritizoval ukrajinské hlboke údery a odišiel z zasadania Kontaktnej skupiny pred prezentáciou ukrajinského ministra obrany
Na zasadaní Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli 17. novembra 2026 americký námestník ministra obrany pre politiku Elbridge Colby kritizoval ukrajinské hlboke údery do Ruska a tvrdil, že USA nevidia ich vojenský prínos. Colby zasadanie predčasne opustil ešte pred zapečnenou prezentáciou ukrajinského ministra obrany Jevhena Chmara, zvyšok zasadania zastúpil veľvyslanec USA pri NATO Matthew Whitaker. Britský minister obrany Wes Streeting a nemecký minister Boris Pistorius kritiku odmietli a označili ju za nezmyselnú.
-
Okupovaný Krym plánuje od 20. novembra obnoviť bezplatnú loďovú dopravu cez Kerčský prieliv
Okupovaná správa Krymu plánuje od 20. novembra spustiť alebo obnoviť bezplatné prevozy loďami medzi prístavom v Kerči a prístavom „Kavkaz“ na Taman Peninsula cez Kerčský prieliv. Služba má byť doplnkom po opakovaných ukrajinských útokoch na Kerčský most, ktoré poškodili jeho železničnú aj cestnú časť a zastavili vlakovú dopravu.
-
Putin po útokoch na Krimský most vylúčil prímerie a varoval pred „bolestivejšou“ odpoveďou
Rusický prezident Vladimir Putin sa 19. novembra 2026 v Šen-čene prvýkrát verejne vyjadril k útokom Ukrajiny na Krimský most. Vyhlásil, že Moskva po útokoch nepristúpi k dohode o zastavení ohnia, і zapridžil odpoveď, яка буде „oveľa bolestivejšia“ než ukrajinské útoky. Pritom priznal vážne poškodenie cestnej časti a tvrdil, že železničná časť už bola opravená.
-
Trump, Si a Putin sa prvý raz stretli trojstranne v Šen-čene
V čínskom Šen-čene sa 19. novembra 2026 uskutočnila prvá trojstranná stretnutia lídrov USA, Číny a Ruska. Donald Trump, Si Ťin-pching a Vladimir Putin rokovali o vojne Ruska proti Ukrajine, nešírení jadrových zbraní a znížení jadrových rizík. Spoločná „Deklarácia o mieri“ neuvádza priame zmienky o vojne na Ukrajine.
-
Koalícia ochotných v Berlíne dohodla európsku účasť na rokovaniach s Ruskom
V Berlíne sa 19. novembra 2026 uskutočnil samit Koalície ochotných s účasťou Volodymyra Zelenského a zástupcov USA. Účastníci potvrdili podporu Ukrajiny, vyzvali Rusko k energetickému prímeriu počas zimy a deeskalácii v Čiernom mori a oznámili európsku účasť na budúcich rokovaniach v štvorstrannom formáte s Ukrajinou, Európou, USA a Ruskom.
-
USA navrhli zahrnúť pravidlá NATO a vojenské prítomnosť v Európe do mierových rokovaní
Spojené štáty navrhli, aby sa počas rokovaní o ukončení vojny Ruska proti Ukrajine diskutovali aj pravidlá NATO a rozmiestnenie vojenských síl v Európe. Európski lídri vyslali zástupcov na technické konzultáції, однаčasť zároveň trvajú na tom, že Moskva najprv musí prestať bojovať. Zároveň sa objavila správa, že Washington sa Ukrajiny pýtal, či je ochotná odovzdať Donbas výmenou za členstvo v NATO.
-
Fínsky prezident Alexander Stubb podporuje vstup Ukrajiny do NATO, ale odmietol komentovať územnú výmenu
Fínsky prezident Alexander Stubb uviedol, že dúfa v vstup Ukrajiny do NATO a bude na jeho presadení pracovať, pričom výsledok nevie zaručiť. Odmietol komentovať návrh výmeny časti Donbasu za členstvo v NATO a zdôraznil, že o území Ukrajiny rozhoduje prezident Volodymyr Zelenskyj a ukrajinský ľud. Zelenskyj v utorok 13. novembra povedal, že USA navrhli bezpečnostné záruky podobné článkom 4 a 5 Severoatlantickej zmluvy, a to bez umiestnenia amerických vojakov na ukrajinskom území.
-
Ukrajina zasiahla Krymský most, jedna z arkáľ sa zrútila do mora
Ukrajinské sily v noci na 17. novembra 2026 opäť zaútočili na Krymský most, čo je spojenie medzi okupovaným Krymom a Ruskom. Jedna z kovových arkáľ a automobilový mostný otvor sa zrútili do vody, železničná časť utrpela poškodenia a automobilová aj železničná doprava bola zastavená. Útok bol druhý za 24 hodín a súčasťou sedemstupňovej operácie, ktorú realizovala SBU spolu s ďalšími zložkami ozbrojených síl.
-
Putin a Trump môžu prebudiť humanitárnu misiu v Kostiantynivke
Kremľ uviedol, že Vladimir Putin a Donald Trump môžu počas stretnutia v Šen-čiene prediskutovať návrh humanitárnej misie na evakuáciu obyvateľov Kostiantynivky. Moskva tvrdí, že je na to pripravená, no Ukrajina spochybňuje ruské tvrdenia o kontrolovaní mesta a uvádza, že boje pokračujú.
-
Alexander Stubb vyzýva európskych lídrov, aby priamo rokovali s Putinom
Fínsky prezident Alexander Stubb vyzval európskych lídrov, aby sa zapojili do priamych rokovaní s Vladimírom Putinom namiesto delegovania zodpovednosti za rokovania s Ruskom USA. Podľa neho má Európa viesť dialóg z jednotnou pozíciou, pričom technické rokovania nemôžu nahradiť rozhodnutia lídrov. Po telefonickom rozhovore s Putinom 27. októbra informovali prezident Fínska a premiér Nórska ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o jeho priebehu.
-
Colby kritizuje ukrajinské údery do Ruska, Európa jeho názor odmieta
Zástupca amerického ministra obrany Elbridge Colby na zasídání skupiny „Ramstein“ ocenil ukrajinskú obranu, ale označil údery do ruské civilnej infrastruktúry za neúčinné pro ukončenie války a zadržování ruského postupu. Německýministr obrany Boris Pistorius a britskýministr obrany Wes Streeting jeho kritiku odmítli a podpořili údery na strategické vojenské cíle. Colby zároveň vyzval Evropany k financování mechanismu PURL і rozvoji vlastního obranného průmyslu.
-
EÚ odmietla ruské požiadavky na zmenu európskej bezpečnostnej architektúry
Európski lídri a ministri zahraničných vecí odmietli ruské požiadavky na stiahnutie síl NATO do pozícií z roku 1997 a vyzvali predovšetkým na prímerie v Ukrajine. EÚ zároveň vytvorila koordinovanú prejavovskú skupinu pre budúce rokovania a pripravila zoznam vlastných maximálnych požiadaviek voči Rusku.
-
Rusko zintenzívňuje útoky pri Dobropilli a Kostiantynivke, ISW varuje pred prínosom miestneho prerušenia bojov
Ruské sily uskutočnili 13. a 14. novembra 47 útokov na Dobropillskom (Pokrovskom) smere a 11 útokov na Kostiantynivskom smere. Analytici ISW preto považujú tento sektor za prioritný pre ruské velenie a varujú, že navrhované miestne prerušenie bojov by mohlo Moskve pomôcť zhromaždiť sily a presunúť ťažkú techniku bližšie k frontu.
-
USA a Ukrajina naplánovali ďalší plenený rokovanie o vojne, elitní predstavcovia stretli Zelenského i Putina
Stíhový špecialista USA Steve Witkoff a poradca prezidenta Jared Kushner sa 12. novembra v Dubline stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Predtým sa v Kremli vykonali ich rokovania s Vladimírom Putinom. Nasledujúci okrúhok rokovaní je dohodnutý, no jeho dátum, účastníci a miesto zatiaľ nie sú známe.
-
Putin navrhol evakuáciu civilov z Kostiantynivky podľa vzoru z Olesiek
Vladimír Putin počas rokovania s americkými špeciálnymi zástupcami navrhol zorganizovať humanitárnu misiu na evakuáciu civilov z Kostiantynivky na Donecku podľa operácie v Oleskach na Chersonskej oblasti. Podľa jeho slov v meste zostáva približne 400 až 500 civilov a na odmínovanie okolia je potrebných päť dní. Ukrajinské zdroje kontrolu Ruska nad mestom popierajú a varujú, že podobná operácia môže poslúžiť na rotáciu vojensk a dopravu techniky.