The Atlantic
The Atlantic je americký časopis zaoberajúci sa politikou, kultúrou a verejným životom, založený v roku 1857 v Bostone. Vydáva sa vo Washingtone D.C. a je známy dlhou žurnalistikou, esejami a analýzami politických, literárnych a spoločenských tém.
-
Humanitárna misia do okupovaných Olesiek pokračuje bez porušenia prímeria
Lokálne prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou umožnilo rozminovanie ciest a prípravu humanitárneho konvoja do okupovaných Olesiek na Chersonskej oblasti. Cielom misie je dodať potraviny a lieky obyvateľom a umožniť bezpečný odchod tým, ktorí chcú mesto opustiť. Po 54 hodinách nebolo zaznamenané žiadne porušenie dohodnutí.
-
Olešky: Ukrajina a Rusko začali humanitárnu misiu za miestneho prímeria
V ukrajinskom okupovanom meste Olešky na Chersonščyne začalo 27. októbra o 03:00 Kyivského času miestne prímerie, ktoré malo trvať do 22:59 1. novembra. Počas neho sa rozminúvali trasy pre dopravu pomoci a evakuáciu obyvateľov. Zmluvu o pravidelných humanitárnych dodávkach a repatriácii podpísali 23. októbra v Bielorusku ukrajinský ombudsman Dmytro Lubiniec a ruská ombudsmanka Jana Lantratová.
-
V Osle sa 20. októbra stretli Zelenskyj, Witkoff, Støre a Stubb; Witkoff pocestuje za Putinom
V utorok 20. októbra sa v Osle uskutočnili rozhovory o ukončení vojny proti Ukrajine za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, osobitného vyslanca USA Steva Witkoffa (ktorý sa zúčastnil osobne) a zaťa Donalda Trumpa Jareda Kushnera (ktorý sa pripojil na diaľku pre chorobu), nórskeho premiéra Jonasa Gahra Støreho, fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a zástupcov skupiny E4, EÚ a NATO. Účastníci rokovali o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu vrátane členstva v NATO, článku 5 a jeho zjednodušenej verzie, o územných otázkach, sankciách, obnove po vojne a európskom bezpečnostnom poriadku. Witkoff má podľa Støreho 21. októbra odcestovať do Petrohradu na stretnutie s ruským vedením a odovzdať mu návrhy vypracované v Osle.
-
Trump pozastavil sankcie voči Rusku podľa „Grahamovho zákona" tesne pred ich vstupom do platnosti
Americký prezident Donald Trump podpísal 16. októbra 2026 exekutívny príkaz, ktorým pozastavil uplatňovanie sankcií, obmedzení a ciel voči Rusku vyplývajúcich zo „Grahamovho zákona" (Lindsey O. Graham Sanctioning Russia and Iran Act of 2026). Využil ustanovenie zákona, ktoré prezidentovi umožňuje odoprieť ich uplatnenie, ak to zodpovedá národným záujmom USA, a predložil o tom písomné potvrdenie Kongresu. Zákonom stanovené clá sú formálne zavedené, no ich uplatňovanie je pozastavené; skôr zavedené sankcie zostávajú v platnosti. Rozhodnutie nadviazalo na Trumpovu dohodu s Vladimirom Putinom o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh z 9. októbra a prišlo v predvečer novembrových volieb a blížiacej sa 30-dňovej lehoty na vykonanie zákona.
-
Na summite EÚ Zelenskyj kritizuje dohodu Trumpa s Putinom, Babiš ju volá „fackou Európe"
Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj pricestoval 16. októbra 2026 na summit lídrov EÚ v Bruseli, kde čelil narastajúcemu tlaku zo strany USA. Premiér Česka Andrej Babiš na summite ostro kritizoval dohodu Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom o dodávkach ruskej nafty a označil ju za „facku" Európe. Zelenskyj varoval, že po naftovej dohode môžu prísť ústupky v plynárenskom a bankovom sektore, a že Kyjev nebol o washingtonských dohodách s Moskvou vopred informovaný.
-
Masívny útok ukrajinských dronov ochromil 22 ruských letísk vrátane všetkých moskovských
Počas noci z 15. na 16. októbra 2026 Rusko obmedzilo prevádzku na 22 letiskách v európskej časti krajiny vrátane všetkých štyroch moskovských letísk – Vnukovo, Domodedovo, Žukovskij a Šeremetievo. Podľa údajov Flightradar24 bolo vzdušného priestoru nad touto oblasťou takmer prázdne. Moskovský starosta Sergej Sobyanin informoval šesťkrát za noc o zostrelených dronoch, pričom zdroja sa rozchádzajú v počte: podľa niektorých asi 59, podľa iných približne 70 dronov.
-
Trump v rozhovore pre Newsmax kritizoval Zelenského, označil ho za „nesprávneho partnera“
Donald Trump v rozhovore pre Newsmax z 15. októbra vyhlásil, že nie je „veľkým fanúšikom“ Volodymyra Zelenského, že s ním je ťažšie rokovať než s Vladimirom Putinom a že akákoľvek mierová dohoda sa neuzavrie so Zelenským. Útoky Ukrajiny na ruské rafinérie označil za „hanbu" a vyzval na uskutočnenenie ukrajinských prezidentských volieb. Zelensky 16. októbra v Bruseli reagoval vyhlásením, že s Trumpom sa mu rokuje ľahšie než s Putinom a že Ukrajina je pripravená na voľby, ak Rusko súhlasí s 60-dňovým prímerím.
-
USA navrhli Európe previesť zmrazené ruské aktíva pod washingtonskú kontrolu, Európa to odmietla
USA navrhli európskym krajinám čiastočne rozmraziť zmrazené ruské štátne aktíva a previesť ich do finančnej štruktúry pod kontrolou Washingtonu s cieľom oživiť mierové rokovania. Európski vyjednávači návrh na stretnutí v Miami odmietli. Nemecký kancelár Friedrich Merz 15. októbra verejne vyhlásil, že aktíva musia zostať zmrazené v Európe a že o ich osude rozhodnú Európania.
-
Zelenskyj odmietol odstúpiť: rozhodnutie je na Ukrajincoch, nie na Trumpovi
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s novinárom Piersom Morganom vyhlásil, že nemá v úmysle odstúpiť z funkcie, a označil túto otázku za svoju zodpovednosť a za rozhodnutie ukrajinského ľudu, nie Donalda Trumpa, Elona Muska ani kohokoľvek iného. Zelenskyj zároveň uviedol, že uskutočnenie volieb počas vojny a pokračujúcich ruských útokov je nemožné. Jeho vyjadrenia reagujú na špekulácie v médiách a na Trumpove výroky o výmene ukrajinského prezidenta.
-
Miamiske rozhovory USA a Ukrajiny: návrh mierového plánu, dohoda o ruskom dizle a spor o útoky na rafinérie
Na Floride sa 9. októbra konala šesťhodinová schôdzka vyslancov USA Steva Witkoffa a Jareda Kushnera s ukrajinskou delegáciou a zástupcami Británie, Francúzska, Nemecka, EÚ a NATO. Americká strana žiadala, aby Ukrajina prestala útočiť na ruské rafinérie, a oznámila dohodu Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom o dodávkach ruského dízlu na americký a svetový trh. Prezident Volodymyr Zelenskyj to označil za „nespravodlivé a nečestné“ a útoky odmietol zastaviť. Súčasne sa objavil štvorzložkový mierový plán (obnova, bezpečnostné záruky, ekonomická integrácia, prímerie po línii frontu), ktorý Kyjev cez svojho poradcu Dmytra Lytvyna charakterizoval len ako „nie zlý PR“ americkej strany, nie ako dohodnutý spoločný americko-európsky dokument. Rozhovory sa skončili predčasne, plánovaná cesta Witkoffa a Kushnera do Moskvy bola odložená.
-
Trump sa dohodol s Putinom na dodávkach ruskej nafty; Zelenskyj označil dohodu za slabosť a darček pre Putina
9. októbra 2026 absolvoval americký prezident Donald Trump telefonický rozhovor s ruským vodcom Vladimirom Putinom a oznámil dohodu o dodávke 300 000 až 3 miliónov ton ruskej nafty na americký a svetový trh. Kremeľ predčasne zrušil zákaz vývozu nafty zavedený v júli 2026 a americké ministerstvo financií vydalo všeobecnú licenciu platnú do 7. apríla 2027. Trump následne verejne kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, vyhlásil, že „je čas, aby si Ukrajina zvolila nového prezidenta", a obvinil ho zo schopnosti ukončiť vojnu. Zelenskyj dohodu označil za „slabosť“ a „darček Putinovi nikovičovi na narodeniny"; rokovania USA, Ukrajiny, Európy a NATO v Miami o deeskalácii boli predčasne ukončené. Proti dohode sa postavili aj niektorí americkí zákonodarcovia a európski lídri.
-
Merz pricestoval do Kyjeva: Nemecko ohlásilo balík pomoci nad 1,3 mld eur a podpis 15 dohôd s Ukrajinou
Nemecký kancelár Friedrich Merz pricestoval 4. októbra neohlásene vlakom do Kyjeva. Počas spoločného brífingu s prezidentom Volodymyrom Zelenským oznámil nový komplexný balík podpory pre Ukrajinu v hodnote viac ako 1,3 miliardy eur, pozostávajúci z približne jednej miliardy na vojenskú pomoc a približne 350 miliónov na energetický sektor pred zimou. Ukrajina a Nemecko počas návštevy podpísali 15 dohôd a dokumentov v celkovej hodnote viac ako 8,5 miliardy eur. Merz zároveň vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby zastavil útoky a prejavil pripravenosť na rokovania.
-
Zelenskyj potvrdil ochotu Ukrajiny zúčastniť sa trojstranných rokovaní s USA a Ruskom do konca októbra
Prezident Volodymyr Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Kyjeve oznámil, že Ukrajina je pripravená zúčastniť sa na trojstrannom stretnutí na technickej úrovni so Spojenými štátmi a Ruskom, ktoré navrhla americká strana. Stretnutie by sa malo uskutočniť do konca októbra, pričom za miesto konania sa uvažuje o Spojených arabských emirátoch alebo o inej krajine navrhnutej Američanmi. Zelenskyj dodal, že Ukrajina čaká na odpoveď Moskvy.
-
Putin na Valdajskom fóre žiadal neutralitu Ukrajiny, naznačil jadrový scenár a odmietol zastavenie úderov na rafinérie
Na plenárnom zasadnutí 23. Valdajského diskusného klubu 1. októbra Vladimir Putin zopakoval tvrdenie, že Západ rozpútal vojnu, vyhlásil, že Ukrajina musí zostať neutrálnym štátom, naznačil, že jadrové zbrane raz budú použité, a odmietol vzájomné zastavenie úderov na lode a ropné rafinérie. Ako podmienky mieru uviedol okupáciu celého Donbasu a ukrajinský neutralný status. Európska komisia jeho jadrové vyjadrenia označila za „nezodpovedné“.
-
Štyria americkí kongresmani vyzvali Trumpa, aby nezoslaboval sankcie voči Rusku a uplatnil „Grahamov zákon"
Štyria členovia Snemovne reprezentantov USA z Ukrajinskej podpornej skupiny v Kongrese – Marcy Kapturová, Brian Fitzpatrick, Mike Quigley a Joe Wilson – zaslali prezidentovi Donaldovi Trumpovi list, v ktorom ho vyzvali, aby nezoslaboval sankcie voči Rusku a namiesto toho uplatnil takzvaný „Grahamov zákon". Reagovali tak na mediálne správy, podľa ktorých Trumpova administratíva zvažovala uvoľnenie sankcií výmenou za prepustenie politických väznov zadržiavaných Ruskom. Podľa zákona musí americký prezident oznámiť sankcie voči Rusku do 18. októbra.
-
Budanov: Ukrajina urgentne potrebuje rozšírený prístup k Starlink a Starshield aj rakety pre Patriot
Šéf Kancelárie prezidenta Ukrajiny Kyrylo Budanov v rozhovore pre Newsforce vyhlásil, že Ukrajina naliehavo potrebuje rozšírený prístup k satelitným komunikačným schopnostiam Starlink a Starshield, pretože súčasný rozsah je nedostatočný. Zároveň uviedol, že Ukrajina kriticky potrebuje rakety pre systémy protivzdušnej obrany Patriot. Fragment interview zverejnil Budanov 27. septembra na svojom Telegram kanáli.
-
Fínsky prezident Stubb požiadal Muska o rozšírenie Starlinku pre Ukrajinu
Fínsky prezident Alexander Stubb v rozhovore s Reuters v New Yorku uviedol, že požiadal šéfa SpaceX Elona Muska o rozšírenie pokrytia satelitného internetu Starlink pre Ukrajinu, aby mohla zasahovať ruské odpaľovacie zariadenia balistických rakiet. Stubb zároveň varoval, že vojna sa podľa neho pred zimou neskončí, a vymenoval tri oblasti, v ktorých Ukrajina potrebuje pomoc: protivzdušnú obranu, energetickú infraštruktúru a financie. Privítal aj obnovenie mierových rokovaní pod americkou mediáciou.
-
Masívny dronový útok na Moskvu a Moskovskú oblasť: zasiahnutá rafinéria a logistický komplex
V noci z 19. na 20. septembra 2026 zaútočili ukrajinské drony a rakety na Moskvu a Moskovskú oblasť. Generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny potvrdil zásah Moskovskej rafinérie (Gazpromneft-MNPZ) v moskovskej štvrti Kapotňa, pri ktorom vznikol rozsiahly požiar. Ukrajinská spoločnosť Fire Point uviedla, že dronmi FP-1 zničila aj skladový komplex spoločnosti Sovremennye Skladskie Tekhnologii v obci Sofjino v Ramenskom okrese. Útok si v Moskovskej oblasti vyžiadal najmenej dvoch mŕtvych a šesť zranených, na moskovských letiskách bolo zrušených alebo meškalo viac ako 400 letov.
-
Zelensky: Ak Rusko udrie na ukrajinskú energetiku, Ukrajina odpovie; navrhuje energetické prímerie a odblokovanie Čierneho mora
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky 11. septembra vyhlásil, že ak Rusko zasiahne ukrajinský energetický systém alebo spôsobí výpadky elektriny túto zimu, Ukrajina sa pokúsi odpovedať "s dôstojnosťou". Zároveň navrhol energetické prímerie a odblokovanie Čierneho mora ako kroky rokovaní o ukončení vojny. Zelensky tieto vyhlásenia predniesol počas stretnutia Yalta European Strategy 2026 v rozhovore s americkým novinárom Fareedom Zakariom a zopakoval ich v telegrame.
-
Rubio potvrdil rokovania s Ukrajinou o licencii na výrobu rakiet Patriot
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio 2. septembra uviedol, že Spojené štáty rokujú s Ukrajinou o udelení licencie na výrobu rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot. Zároveň varoval, že ani s licenciou by rozbehnutie výroby trvalo niekoľko rokov a nepomohlo by to vyriešiť akútny nedostatok interceptorov, ktorým Ukrajina trpí.