Rubio: cestovná mapa pre obnovenie rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou by mohla byť hotová do niekoľkých týždňov
Špeciálni vyslanci USA Steve Witkoff a Jared Kushner navštívili 5. septembra Moskvu a 6. septembra Kyjev. Po telefonáte Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom, ktorý sa uskutočnil 8. septembra, štátny tajomník USA Marco Rubio uviedol, že existuje možnosť vypracovať do niekoľkých týždňov plán na obnovenie rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že žiadne konkrétne plány zatiaľ neexistujú, no potvrdil „všeobecnú politickú vôľu“ obnoviť trojstranný formát. Zelenskyj po stretnutí s vyslancami povedal, že dostal odkaz, že „Rusi sú pripravení na rokovania“.
Hlavné body
- Špeciálni vyslanci USA Steve Witkoff a Jared Kushner navštívili Moskvu 5. septembra a stretli sa s Vladimirom Putinom; 6. septembra pricestovali prvýkrát do Kyjeva, kde rokli s prezidentom Volodymyrom Zelenským.
- Trump 8. septembra telefonoval s Putinom; podľa Kremľa hovor trval takmer hodinu. Trump následne vyhlásil, že mal s Putinom „skvelý rozhovor“ a že Putin „chce uzavrieť dohodu“.
- Štátny tajomník USA Marco Rubio 8. septembra uviedol, že existuje možnosť vypracovať „cestovnú mapu“ na obnovenie rokovaní v najbližších týždňoch; zároveň dodal, že obe strany si zachovávajú jasné „červené čiary“ a že zostáva ešte veľa práce.
- Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že v súčasnosti neexistujú žiadne plány ani „cestovné mapy“ na urovnanie konfliktu, no potvrdil „všeobecnú politickú vôľu“ obnoviť trojstranné rokovania a dúfa, že budú obnovené v dohľadnom čase.
- Zelenskyj uviedol, že dostal od amerických vyslancov odkaz, že „Rusi sú pripravení na rokovania“, a že Kyjev je pripravený vrátiť sa k trojstrannému formátu; predbežne bola dohodnutá osobná schôdzza Zelenského s Trumpom v druhej polovici septembra.
- Na rokovaniach v Kyjeve boli prítomní aj poradcovia pre národnú bezpečnosť z Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva (E3); fínsky poslanec Pekka Toveri uviedol, že ich účasť bola výsledkom európskeho tlaku na Washington, nie americkej iniciatívy.
- Podľa zdrojov citovaných agentúrou Bloomberg európski predstavitelia neočakávajú vážny pokrok v rokovaniach skôr ako v budúcom roku; Putin údajne naďalej trvá na získaní kontroly nad celou Doneckou oblasťou a plánuje zvýšiť tlaky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru cez zimu.
Prečo je to dôležité
Cesta Witkoffa a Kushnera, ktorá po prvý raz spojila návštevy Moskvy aj Kyjeva, signalizuje obnovenie americkej diplomatickej iniciatívy. Vyhlásenie Rubia o možnom vypracovaní cestovnej mapy v najbližších týždňoch otvára priestor pre prvý konkrétny rámec rokovaní od ich zastavenia. Optimistické signály z Washingtonu a Kyjeva sa však stretávajú so skepticizmom európskych predstaviteľov, ktorí podľa Bloombergu neočakávajú zásadný pokrok skôr ako v budúcom roku a upozorňujú na Putinovu neochotu ustúpiť z požiadavky na celú Doneckú oblasť. Paralelne sa pripravuje osobné stretnutie Zelenského s Trumpom a zapojenie európskych poradcov (E3) rozširuje formát nad rámec pôvodnej bilaterálnej trate.
Čo sa stalo
Špeciálni vyslanci USA Steve Witkoff a Jared Kushner absolvovali v priebehu jedného týždňa cestu do Moskvy (5. septembra) a Kyjeva (6. septembra). V Moskve sa stretli s Vladimirom Putinom; v Kyjeve viedli tri kolá rozhovorov s prezidentom Volodymyrom Zelenským a za prítomnosti poradcov pre národnú bezpečnosť z Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva. Po návrate vyslancov telefonoval 8. septembra prezident Donald Trump s Putinom; podľa Kremľa hovor trval takmer hodinu a Putin „pozitívne hodnotil“ americké mediačné úsilie. Štátny tajomník USA Marco Rubio 8. septembra počas návštevy Kolumbie uviedol, že existuje možnosť vypracovať „cestovnú mapu“ alebo plán činnosti na obnovenie rokovaní v najbližších týždňoch, zároveň však upozornil, že obe strany si držia „červené čiary“ a že zostáva veľa práce. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov 9. septembra potvrdil „všeobecnú politickú vôľu“ obnoviť trojstranný formát, no zároveň vyhlásil, že v súčasnosti neexistujú žiadne plány ani cestovné mapy na urovnanie konfliktu. Zelenskyj po kyjevských rokovaniach oznámil, že dostal odkaz, že „Rusi sú pripravení na rokovania“, a že Kyjev je pripravený vrátiť sa k trojstrannému formátu; predbežne bola dohodnutá jeho osobná schôdzza s Trumpom v druhej polovici septembra. Zelenskyj tiež navrhol ako možné miesta ďalšieho trojstranného stretnutia Spojené arabské emiráty, Švajčiarsko alebo Turecko, prípadne aj Valné zhromaždenie OSN v New Yorku. Medzi témami, ktoré by sa mali na ďalšom stretnutí riešiť, uviedol údery na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, bezpečný vývoz obilia a humanitárne otázky vrátane výmeny zajatcov. Počas návštev sa Ukrajina a Rusko podľa Zelenského dohodli, že do 7. septembra nebudú navzájom útočiť na svoje hlavné mestá.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá kladú dôraz na Rubiovu výpoveď o cestovnej mape a Zelenského rámec, podľa ktorého mali vyslanci USA „odblokovať“ diplomatický proces a priniesť „niekoľko“ nových návrhov. Vyzdvihujú Zelenského ochotu vrátiť sa k trojstrannému formátu a navrhované miesta rokovaní (Valné zhromaždenie OSN v New Yorku; SAE, Švajčiarsko alebo Turecko). Osobitná pozornosť sa venuje účasti poradcov E3 (Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo) na rokovaniach v Kyjeve, ktorú fínsky poslanec Pekka Toveri vykresľuje ako výsledok európskeho tlaku na Washington, nie ako americkú iniciatívu. Ukrajinské zdroje tiež kontrastujú prvú návštevu vyslancov v Kyjeve s opakovanými cestami Witkoffa do Moskvy a upozorňujú na ruský nesúhlas s prehliadkou Sofijského chrámu. V ukrajinských médiách rezonuje aj Zelenského odkaz, že „Rusi sú pripravení na rokovania“, a slová veľvyslanca Ukrajiny Serhija Korsunského, podľa ktorého ruská pozícia v skutočnosti znamená, že Ukrajina by mala zaniknúť. Viaceré ukrajinské médiá zároveň prinášajú správy Bloombergu, podľa ktorých sa spojenci Kyjeva zmierili s tým, že vojna bude pokračovať aj v budúcom roku, a že Putin plánuje cez zimu zvýšiť tlak na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Zatiaľ čo ukrajinské a americké zdroje akcentujú Rubiov nádejný tón o cestovnej mape a Zelenského optimizmus, medzinárodný rámec podľa dostupných zdrojov posúva ťažisko skepticizmu. Le Monde vo svojom live blogu vedie Peskovovým popretím existencie akejkoľvek cestovnej mapy, čím zdôrazňuje priepasť medzi americkým optimizmom a ruskou komunikáciou. Bloomberg, citovaný v ukrajinských médiách, prináša európske hodnotenie, že rokovania v Moskve a Kyjeve nepriniesli zásadný pokrok, že Putin naďalej trvá na kontrole celej Doneckej oblasti a že spojenci sa pripravujú na pokračovanie vojny minimálne do budúceho roka, pričom sa očakáva zvýšený tlak na ukrajinskú energetickú sieť a hybridné operácie v Európe. Pokrytie Trumpovho telefonátu s Putinom upozorňuje na rozpor medzi kremľovským čítaním („pozitívne hodnotenie“) a absenciou oficiálneho readoutu Bieleho domu. Hodnotenie ISW, že Putin využil hovor na presadenie skresleného obrazu bojiska, a pochybnosti amerických a európskych spravodajských služieb o Putinovej ochote skutočne ukončiť vojnu dopĺňajú obraz obozretnosti, ktorým medzinárodné spravodajstvo rámcuje diplomatickú ofenzívu.
V čom sa spravodajstvo líši
Zdroje sa rozchádzajú v otázke, či je Putin skutočne pripravený rokovať. Trump po telefonáte 8. septembra vyhlásil, že Putin „chce uzavrieť dohodu“; Zelenskyj povedal, že od amerických vyslancov dostal odkaz, že „Rusi sú pripravení na rokovania“; hovorca Kremľa Peskov potvrdil „všeobecnú politickú vôľu“ obnoviť trojstranný formát. Na opačnej strane európski predstavitelia citovaní agentúrou Bloomberg uvádzajú, že Putin neprejavil ochotu zmierniť svoju pozíciu a naďalej trvá na úplnej kontrole Doneckej oblasti. Ďalším sporom je samotný prínos cesty Witkoffa a Kushnera: Rubio ju označil za „zmysluplnú“ s „novými nápadmi“ a „všeobecnou otvorenosťou“, Witkoff hovoril o „významnom pokroku“ a Zelenskyj o „niekoľkých“ dobrých návrhoch; zdroje z Bánkovej (Kancelárie prezidenta) a európski predstavitelia citovaní Bloombergom naopak uviedli, že k zásadnému pokroku nedošlo a prielom sa neočakával. Tretí rozpor sa týka samotnej existencie cestovnej mapy: Rubio hovoril o možnosti vypracovať plán činnosti v najbližších týždňoch, zatiaľ čo Peskov vyhlásil, že v súčasnosti neexistujú žiadne plány ani „cestné mapy“ na urovnanie vojny. Štvrtý rozpor sa týka načasovania: Rubio a Zelenskyj hovoria o týždňoch, kým európski predstavitelia citovaní Bloombergom očakávajú, že vážne rokovania budú možné najskôr na budúci rok a že ani po voľbách do ruskej Štátnej dumy zásadne nepokročia. Okrajovo sa objavuje aj sporná správa Financial Times, podľa ktorej sa šéf CIA John Ratcliffe pripravuje prevziať väčšiu úlohu v rokovaniach; Trumpova administratíva túto informáciu poprela.
Súvislosti
Cesta Witkoffa a Kushnera bola prvou spoločnou návštevou amerických vyslancov v Moskve aj Kyjeve v rámci jednej misie, hoci Witkoff sa v Moskve stretol s Putinom už opakovane. Trump skôr podmieňoval bilaterálne stretnutie s Putinom existenciou mierovej dohody. CIA podľa dostupných správ v auguste uskutočnila v Moskve kontakty s ruskými spravodajskými predstaviteľmi s cieľom tlačiť na ukončenie invázie. Ruská strana podľa Bloombergu naďalej verejne neopustila požiadavku na kontrolu celej Doneckej oblasti. Na rokovaniach v Kyjeve boli prítomní aj poradcovia pre národnú bezpečnosť z Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva (E3); fínsky poslanec Pekka Toveri ich prítomnosť vysvetľuje európskym tlakom na Washington, v ktorom vyniká úloha fínskeho prezidenta Alexandra Stubba. Putinov telefonát s Trumpom 8. septembra trval podľa kremľovského poradcu Jurija Ušakova takmer hodinu; Biely dom nevydal vlastný súhrn rozhovoru. Medzi témami hovoru boli podľa Peskova aj otázky výmeny zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou a medzi Ruskom a USA.