Zelenskyj a Trump rokovali v New Yorku: Ukrajina je pripravená na čiastočné prímerie, Rusko ho odmieta

Prečo je to dôležité

Stretnutie v New Yorku predstavovalo najvyšší bilaterálny kontakt USA–Ukrajina počas týždňa Valného zhromaždenia OSN a formovalo smer ďalšej diplomacie o ukončení vojny. Ukrajina sa verejne zaviazala k recipročným obmedzeným prímeriam v oblasti energií, obilia a námornej dopravy, čím zúžila rámec prijateľného urovnania. Ruské vyjadrenia a analýza ISW zároveň ukázali, že Moskva fakticky odmietla energetické prímerie a trvá na maximalistických požiadavkách. Pozvánka pre Putina na summit G20 v Miami a rozporuplné reakcie na jeho možnú účasť odhalili nezhody v tom, či legitimizovať účasť Ruska na vrcholných fórach počas pokračujúcej vojny. Napokon, rámec „Anchorských dohôd“ – ktorý by znamenal uznanie ruskej suverenity nad Krymom a okupovanými oblasťami – bol verejne vyradený z rokovaní ako Zelenskyjom, tak aj štátnym tajomníkom Rubiom.

Čo sa stalo

Dňa 22. septembra 2026 sa na okraji 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku stretli prezidenti Zelenskyj a Trump. Zelenskyj rokovanie označil za „pozitívne“ a „produktívne“. Hlavnou témou bolo hľadanie ciest k deeskalácii rusko-ukrajinskej vojny. Zelenskyj potvrdil pripravenosť Ukrajiny na akýkoľvek formát recipročného energetického prímeria a na zastavenie úderov na ruské rafinérie výmenou za zastavenie ruských útokov na ukrajinskú kritickú infraštruktúru. Zároveň uviedol, že sa rokujú o troch typoch prímeria: energetickom, obilnom a námornom; v prípade námorného prímeria majú záujem aj Egypt, Turecko, SAE a India. Zelenskyj ďalej povedal, že summit G20 v Miami 14.–15. decembra by mohol slúžiť ako platforma pre trilaterálne stretnutie Ukrajiny, USA a Ruska, a že takýto formát Kyjev podporí, ak bude zodpovedajúca dohoda.

Po stretnutí Trumpa a Zelenského sa 23. septembra stretli štátny tajomník USA Marco Rubio a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Rubio vyhlásil, že obe strany – Ukrajina aj Rusko – vyjadrili záujem o obmedzené prímerie v oblasti energií a obilia. V ten istý deň však hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, či sú západné vyhlásenia o energetickom prímerí len rétorikou, odpovedal „absolútne“ – čím návrh fakticky odmietol. Putin zopakoval, že ruské sily sú schopné dosiahnuť na bojisku všetky ciele Moskvy. Lavrov na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN povedal, že Rusko „nepreruší svoje VOO pre rokovania v žiadnom formáte“. Inštitút pre štúdium vojny (ISW) 23. septembra konštatoval, že Kremeľ odmieta prispôsobiť svoje rokovacie pozície a zostáva oddaný pokračovaniu vojny.

Zelenskyj tiež vyhlásil, že takzvané „Anchorské dohody“ – formát „3+2“ o uznaní ruskej suverenity nad Krymom, Doneckou, Luhanskou a okupovanými časťami Chersonskej a Záporožskej oblasti – už nie sú súčasťou rokovacieho procesu. Najväčšiu úlohu na ich odstránení z agendy podľa neho zohrali Ozbrojené sily Ukrajiny; podiel mala aj americká strana. Rubio označil anchorské dohody za pre Ukrajinu neprijateľné a zdôraznil, že mier bude vyžadovať „nové nápady“ a „nové koncepty“.

USA oficiálne pozvali Putina na summit G20 v Miami 14.–15. decembra. Zelenskyj uviedol, že Trump bol „pozitívne naladený“ k poskytnutiu licencie na výrobu rakiet pre systémy Patriot, no konkrétna odpoveď o dodávke interceptorových rakiet zatiaľ neprišla. Špeciálni vyslanci USA Steve Witkoff a Jared Kushner si na niekoľko týždňov dali pauzu, aby mohli rokovať s Ruskom a partnermi. Zelenskyj ďalej povedal, že Trump má politickú vôľu vojnu ukončiť, no tá sama osebe nestačí a na Putina treba vyvíjať tlak – vrátane sankcií.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinská strana vykresľovala stretnutie v New Yorku ako dôležitý, ale vecne obmedzený krok. Zelenskyj opakovane zdôrazňoval, že Ukrajina je pripravená na akýkoľvek formát obmedzeného prímeria – energetického, obilného aj námorného – pod podmienkou reciprocity, a že je otvorená aj trilaterálnemu stretnutiu v Miami. Zároveň jasne formuloval, že Ukrajina nevymení územie, nezávislosť ani slobodu za dohodu, a že „Anchorské dohody“ (formát „3+2“ o uznaní ruskej suverenity) už nie sú na stole. Zelenskyj vyjadril skepsu voči Putinovej údajnej pripravenosti na stretnutie, pričom kontrastoval optimizmus amerických vyslancov Witkoffa a Kushnera so svojimi pochybnosťami. Varoval, že ak Rusko odmietne rokovania, Kyjev požiada Trumpa o aktiváciu nového sankčného zákona. Zelenskyj tiež skonštatoval, že najväčšiu úlohu pri vyradení anchorského rámca zohrali Ozbrojené sily Ukrajiny. Diplomatický komentátor Jelisejev hodnotil stretnutie ako dôležité pre Trumpa v kontexte blížiacich sa amerických volieb do Kongresu, no zároveň upozornil, že v jeho výsledkoch chýbal konkrétny obsah a Zelenskyj sa vyhol priamym odpovediam o systémoch Patriot a uplatňovaní Grahamovho zákona.

Ako to opisujú medzinárodné zdroje

Dodaný súbor zdrojov pozostáva výlučne z ukrajinských médií; samostatné medzinárodné spravodajstvo nebolo k dispozícii, preto nemožno na základe vstupu načrtnúť ucelenú medzinárodnú perspektívu. Z ukrajinských prameňov vyplývajú iba okrajové reakcie zahraničných predstaviteľov: nemecký vládny hovorca Stefan Kornelius uviedol, že Berlín „vzal na vedomie“ pozvanie Putina na G20 a že „normálne vzťahy“ s Ruskom vzhľadom na vojnu neexistujú; poľský premiér Donald Tusk povedal, že by Putinovo pozvanie podporil, ak by mohlo priblížiť spravodlivý mier, no vyjadril obavy, že by Moskva mohla účasť vnímať ako signál na pokračovanie agresie; hovorca Európskej komisie Olof Gill potvrdil, že Rusko zostáva členom G20 s právom zúčastňovať sa, no EÚ summity G20 od roku 2022 využíva výlučne na odsúdenie ruskej vojny; predstavitelia EÚ ešte nerozhodli, či sa summitov zúčastní aj predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová.

V čom sa spravodajstvo líši

Na viacerých bodoch sa zdroje rozchádzajú. Po prvé, či sa 24. septembra v New Yorku uskutočnilo trilaterálne stretnutie Ukrajina–USA–Rusko o energetickom prímerí: ZN.UA s odvolaním sa na diplomatické zdroje informovalo o plánovanom stretnutí s menovanými účastníkmi (Budanov, Umerov, Kušner, Witkoff, Dmitrijev), zatiaľ čo Kancelária prezidenta Ukrajiny uviedla, že ukrajinská delegácia sa už vracia domov, a správy médií označila za nepodložené. Po druhé, či sa strany dohodli na energetickom prímerí: Trump 14. septembra vyhlásil, že Ukrajina aj Rusko súhlasili neútočiť na energetickú infraštruktúru druhej strany, kým Zelenskyj a ďalšie správy uvádzajú, že ide len o podmienenú ochotu Ukrajiny a žiadna záväzná dohoda neexistuje. Po tretie, či Rusko prejavilo záujem o obmedzené prímerie: Rubio 23. septembra povedal, že obe strany majú záujem, no Peskov, Putin, Lavrov a analýza ISW konštatovali opak – teda že Moskva fakticky odmietla energetické prímerie a zostáva oddaná maximalistickým cieľom. Po štvrté, účasť Putina na summite G20 v Miami je neistá: Rubio oznámil oficiálne pozvanie a vyjadril nádej, že Putin príde; Peskov povedal, že Rusko je vďačné a rozhodne cez diplomatické kanály; podľa agentúry Bloomberg Putin summit pravdepodobne vynechá a namiesto toho navštívi fórum APEC v Číne; iná správa uvádza, že Putin odmietol Zelenského návrh na rokovania na okraji summitu G20.

Súvislosti

Stretnutie Trumpa a Zelenského sa konalo na okraji 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku 22.–23. septembra 2026. Predchádzajúce kolá rokovaní sprostredkovaných USA medzi Ukrajinou, Ruskom a USA sa konali v Abú Zabí na začiatku roka 2026; posledné trilaterálne stretnutie na úrovni rokovacích delegácií sa uskutočnilo vo februári, pred vypuknutím vojny s Iránom. Pojem „Anchorské dohody“ a formát „3+2“ sa vzťahuje na návrhy prerokované na summite Trump–Putin v Anchoragi v auguste 2025, ktoré by znamenali uznanie ruskej suverenity nad Krymom, Doneckou oblasťou, Luhanskou oblasťou a časťami Chersonskej a Záporožskej oblasti (pozdĺž skutočnej línie kontaktu). Summit G20 s dátumom 14.–15. decembra 2026 v Miami na Floride je plánovaný ako ďalší možný priestor pre trilaterálne stretnutie.