h.ua

Zverejnené · Aktualizované

Vyslanci USA Witkoff a Kushner prvýkrát pricestovali do Kyjeva, rokovania o mieri pokračujú

Špeciálni vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner pricestovali 6. septembra do Kyjeva po tom, ako sa 5. septembra v Moskve stretli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. V Kyjeve absolvovali tri kolá rokovaní s prezidentom Volodymyrom Zelenským, ku ktorým sa v druhom kole pridali poradcovia pre národnú bezpečnosť Francúzska, Nemecka a Británie (formát E3). Zelensky aj Witkoff rokovania označili za vecné, no žiadny konkrétny prielom oznámený nebol. Strany sa dohodli na pokračovaní dialógu, na príprave takzvaného zimného balíka pomoci pre Ukrajinu a na zámere obnoviť trojstranný formát USA–Ukrajina–Rusko. Kremlin podľa analytikov nepristúpil na žiadne ústupstvo okrem dočasného prerušenia úderov na Kyjev.

Hlavné body

  • Witkoff a Kushner 5. septembra rokovali v Moskve s Putinom viac ako tri hodiny; 6. septembra pricestovali do Kyjeva – ich prvá návšteva Ukrajiny od začiatku rokovaní vo februári 2025.
  • V Kyjeve sa konali tri kolá rokovaní; v druhom kole sa k USA a Ukrajine pripojili národnobezpečnostní poradcovia Francúzska, Británie a Nemecka (E3) – Emmanuel Bonne, Jonathan Powell a Günter Sautter.
  • Witkoff a Kushner pricestovali aj odcestovali vlakom; Ukrzaliznycja vlak na spiatočnej ceste pomenovala „Peace Express".
  • USA podporujú samostatný „zimný balík" pre Ukrajinu zahŕňajúci posilnenie protivzdušnej obrany, pomoc energetike vrátane dodávok skvapalneného zemného plynu a kroky na zníženie eskalácie.
  • Kremeľ podľa Peskova nevylučuje obnovenie trojstranného formátu USA–Ukrajina–Rusko, no podľa hodnotení Bloomberg, FT a ISW Putin na moskovskom stretnutí nepristúpil na podstatné ústupstvá a trvá na maximalistických požiadavkách vrátane celej Doneckej oblasti.
  • Počas návštev USA sa Ukrajina a Rusko dohodli, že do 7. septembra nebudú navzájom útočiť na svoje hlavné mestá; večer 7. septembra ruská armáda útoky na Kyjev obnovila.

Prečo je to dôležité

Ide o prvú návštevu hlavných amerických vyjednávačov na Ukrajine od začiatku rokovaní vo februári 2025, čím sa prerušil dlhodobý vzorec výlučne moskovských ciest. Rokovania vytvorili nový koordinačný formát USA–Ukrajina–Európa, ktorý dopĺňa bilaterálnu linku USA–Rusko. Washington zároveň podporil „zimný balík" pomoci pre Ukrajinu zameraný na protivzdušnú obranu a energetiku, čo môže ovplyvniť priebeh ruskej zimnej ofenzívy. Obe strany sa verejne prihlásili k obnoveniu trojstranného formátu rokovaní, no Putinovo stretnutie v Moskve podľa analytikov neprinieslo ústupstvá, čo naznačuje pretrvávajúci zásadný rozpor.

Čo sa stalo

Špeciálni vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner sa 5. septembra 2026 stretli v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom; rozhovor trval viac ako tri hodiny. O deň neskôr, 6. septembra, pricestovali vlakom do Kyjeva, kde ich na Sofiijskej plošti privítal prezident Volodymyr Zelenskyj. Pred rokovaním im bol poskytnutý krátky prehliadka Sofijského chrámu. Rokovania prebiehala v troch kolách: dve bilaterálne kolá medzi Ukrajinou a USA a jedno multilaterálne kolo, ku ktorému sa pripojili národnobezpečnostní poradcovia Francúzska (Emmanuel Bonne), Nemecka (Günter Sautter) a Británie (Jonathan Powell) – tzv. formát E3. Zelenskyj aj Witkoff rokovania opísali ako vecné a „veľmi podstatné". Hovorilo sa o možných parametroch ukončenia vojny, krátkodobej podpore Ukrajiny, dodávkach protivzdušnej obrany a takzvanom zimnom balíku pomoci vrátane skvapalneného zemného plynu a krokov na zníženie eskalácie. Zelenskyj uviedol, že od amerických vyslancov dostal odkaz, že „Rusi sú pripravení na rokovania", zároveň však vyjadril skepticizmus. Po rokovaniach sa strany dohodli na pokračovaní dialógu vrátane obnovenia trojstranného formátu USA–Ukrajina–Rusko, no bez konkrétneho prielomu či nových podrobností o americkom návrhu. Witkofov odchod zachytila Ukrzaliznycja vlakom s nápisom „Peace Express". V ten istý deň Zelenskyj oznámil, že chce využiť september a október na obnovenie diplomatického procesu a ako možné miesto ďalších rokovaní navrhol Valné zhromaždenie OSN v New Yorku.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské médiá venovali veľkú pozornosť symbolickej stránke návštevy – prvému príchodu hlavných amerických vyjednávačov na Ukrajinu, vlaku „Peace Express", miestu stretnutia na Sofiijskej plošti či darčeku v podobe tričiek s nápisom „Kyiv Regime". Podrobne informovali o zložení ukrajinskej delegácie (Kyrylo Budanov, Rustem Umerov, Davyd Arachamija, Serhij Kyslycja) a o následnom stretnutí Zelenského s vyjednávacím tímom, kde sa riešila protivzdušná obrana, technologická spolupráca a zimný balík. Zelenskyj verejne uviedol, že od amerických vyslancov dostal odkaz, že „Rusi sú pripravení na rokovania", no zároveň vyjadril skepticizmus s ohľadom na pokračujúce ruské útoky a situáciu na fronte. Ukrajinské médiá široko citovali aj kritické hlasy domácich analytikov (Krajev, Džigun, Horodnický, Denysenko), ktorí označili americkú taktiku za „diplomáciu formou shuttle" či „demonštráciu formy skôr než obsahu". Médiá tiež upozornili, že americkí vyslanci odmietli položiť kvety k stene pamätníka padlých na Mychajlovskej plošti a nenavštívili miesta ruských útokov, a že sa Kyjev pripravuje na zimu vrátane zásob v „bodoch nezlomnosti".

Ako to opisujú medzinárodné zdroje

Le Monde a Financial Times viedli informáciou o neprítomnosti prielomu a chýbajúcich nových detailoch amerického návrhu. Hlavy EÚ – šéfka diplomacie Kaja Kallas a hovorca Európskej komisie Christian Wigand – privítali diplomatický impulz, no zdôraznili pokračujúcu ruskú eskaláciu voči civilistom, infraštruktúre a ukrajinskému exportu obilnín a pripomenuli pripravenosť EÚ naďalej vyvíjať tlak na Moskvu. Zdroje z Elyzejského paláca vyzdvihli vznik nového formátu USA–Ukrajina–Európa (E3), označili ho za prvý svojho druhu a uviedli, že „anchoraská formula" ani predchádzajúci 20-bodový plán už nie sú základom nového procesu. Bloomberg a FT informovali, že stretnutie v Moskve neprinieslo podstatný pokrok a Putin naďalej trvá na ovládnutí celej Doneckej oblasti; inštitút ISW pritom odhaduje, že ruské sily ju pri súčasnom tempe neobsadia skôr ako v roku 2032, ak vôbec. Zahraničné médiá tiež poukázali na Witkoffove nadšené verejné vyjadrenia o Putinovi a na 3,5-hodinový obed s Kirillom Dmitrijevom na začiatku moskovskej návštevy ako na charakteristické črty rokovaní.

V čom sa spravodajstvo líši

Zdroje sa rozchádzajú v niekoľkých bodoch. Najviac pozornosti vzbudila otázka, či Putin prejavil akúkoľvek ochotu ku kompromisu: Zelenskyj a čiastočne aj Witkoff tvrdili, že od Američanov prišiel signál, že „Rusi sú pripravení na rokovania" a že Putin je „pripravený diskutovať" o návrhoch; Bloomberg, ISW, Kallas a Elyzejský palác naopak uviedli, že kremľové zhrnutie neobsahovalo žiadne podstatné ústupstvá okrem dočasného prerušenia úderov na Kyjev a že Putin opäť potvrdil maximalistické ciele a „príčiny" vojny. Rozpor panuje aj v hodnotení obsahu rokovaní – Zelenskyj a Witkoff hovorili o „niekoľkých nových myšlienkach" vrátane oblastí energetiky, exportu obilia či ropy a plynu, zatiaľ čo Financial Times a Le Monde uviedli, že dokumenty priniesli len málo zásadne nových bodov a išlo skôr o aktualizované verzie predchádzajúcich plánov. Menší, no explicitne zaznamenaný nesúlad sa týka počtu predchádzajúcich Witkoffových ciest do Moskvy – väčšina zdrojov vrátane samotného Witkoffa uvádza osem ciest, kým jeden zdroj z Ukrajinskej pravdy hovorí o šiestich a o dvoch cestách Kushnera.

Súvislosti

Rusko spustilo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022. Trumpova administratíva otvorila samostatné rokovacie koliesko s Ruskom vo februári 2025; do 6. septembra 2026 absolvoval Witkofov osem ciest do Moskvy, ale ani jednu na Ukrajinu. Americkí predstavitelia predtým predložili 20-bodový mierový plán, ktorý vznikol prepracovaním predchádzajúceho 28-bodového návrhu a na ktorého formulácii sa podieľali Ukrajina a európski partneri. Ruské voľby do Štátnej dumy boli naplánované na 18.–20. septembra; americkí vyslanci Kyjevu a E3 oznámili, že po nich môže vzniknúť nová ruská ochota rokovať. „Anchoraská formula" Kremľa (takzvaný plán 3+2 spájaný s augustovým stretnutím Trumpa a Putina na Aljaške v roku 2025) je podľa Elyzejského paláca Američanmi už nepovažovaná za relevantnú.