Ministerstvo zahraničných vecí Talianska
-
Komisia OSN: útoky Ruska na ukrajinskú energetickú infrastruktúru sú vojnové zločiny
Nezávislá medzinárodná komisia OSN označila systematické útoky Ruska na energetickú infrastruktúru Ukrajiny za vojnové zločiny a zločiny proti ľudstvu. Podľa komisie zodpovedali za škodlivу державну politiku, яка мала позбавити cylindrom важливих услуг. Komisia takisto zistila obchodovanie ľuďmi pri nútenom verbovaní mužov z 29 krajín do ruských ozbrojených síl.
-
Ľvovská obecná rada vyhlásila rok 2027 za rok UPA, Romana Šukhevyča a Oľha Oľžyča, čo vyvolalo ostrú kritiku Poľska
Ľvovská obecná rada schválila vyhlásenie roku 2027 za rok Ukrinskej povstaneckej armády, jej veliteľa Romana Šukhevyča a poety Oľha Oľžyča. Poľské úrady завалили rozhodnutie kritikou, poľský minister zahraničných vecí podpísal návrh na zaradenie jeho iniciátora Sviatoslava Šeremetu na zoznam nežiaducich osôb a MZV Ukrajiny označilo krok za kontrolproduktívny pre bilaterálne vzťahy.
-
Moldavsko zvažuje presun ukrajinských hraničných priechodov na svoje územie
Moldavské úrady zvažujú presun ukrajinských kontrolných hraničných bodov na moldavské územie, aby znížili riziká spojené s ruskými útokmi na ukrajinské pohraničné oblasti. Moldavsko už stiahlo svojich príslušníkov a colníkov zo štyroch priechodov na Ukrajine a rokovalo s Kyjevom o presune ukrajinských hraničnych strážcov za účelom spoločnej kontroly.
-
Poľsko zakázala vstup do schengenskej zónu svjatoslavovi Šeremetovi
Poľsko zakázalo vstup a pobyt v schengenskej zóne Sviaťoslavovi Šeremetovi na päť rokov, do 20. októbra 2031. Zákaz súvisí s jeho úlohou pri iniciovaní rozhodnutia Ľvovskej ob oblastnej rady označiť rok 2027 za rok Romana Šukhevyča, Ukrajinskej povstaneckej armády a Olega Olžiča.
-
Pina Picierno začala hladovku na podporu obyvateľov okupovaných Olefiek
Pina Picierno, podpredsedníčka Európskeho parlamentu, začala 20. októbra hladovku, aby upozornila medzinárodnú verejnosť na humanitárnu krízu v okupovaných Olefiekach na Chersonščiine. Požiadala o okamžité humanitárne premenie, prístup k potravinám a liekom a bezpečnú evakuáciu civilistov. Podľa nej sú v meste tisíce ľudí bez pravidelného prístupu k základnej pomoci, zatiaľ čo evakuáciu komplikuje zamínované územie.
-
Rusko zasiahlo 28 rozvodní a ďalšie energetické objekty, výpadky elektriny v desiatich oblastiach
Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru v noci a v priebehu rána 19. októbra poškodili 28 rozvodní a ďalšie dôležité energetické zariadenia. Nové odstávky elektriny boli zaznamenané v desiatich oblastiach vrátane Vinnyckej, Žytomyrskej a Volynskej. Prezident Zelensky oznámil rozhodnutie zvýšiť objednávky na výrobu automatizovaných veží, ktoré sa osvedčili proti dronom Šáhed.
-
WSJ: Putin navrhol Trumpovi a Si Ťin-pchingovi trojstranný summit o Ukrajine bez Zelenského
Podľa denníka The Wall Street Journal navrhol Vladimir Putin počas 9. októbrového telefonátu s Donaldom Trumpom uskutočniť v novembri trojstranný summit s americkým prezidentom a čínskym lídrom Si Ťin-pchingom, na ktorom by sa rokovalo o ukončení vojny na Ukrajine na podmienkach výhodných pre Rusko. Kremlin navrhol uskutočniť stretnutie na okraj samitu APEC v Šen-čene 18.–19. novembra a uviedol, že Čína by nemala námietky, ak by sa Trump zapojil. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky nie je do navrhovaného formátu zahrnutý, čo vyvolalo kritiku Kyjeva aj európskych vlád. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio 19. októbra v Samarkande potvrdil, že o možnom stretnutí sa diskutuje, ale zdôraznil, že o jeho konaní nebolo prijaté žiadne konečné rozhodnutie.
-
Hegseth podľa Ukrajiny nezapísal schválenie dodávok raket Patriot
Americký minister obrany Pete Hegseth nezaproval významnú dávku raket protivzdušných zachytávačov Patriot, ktoré už podľa Ukrajincov zaplatili jej spojenci. Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že ide o politické zdržanie, zatiaľ čo americká strana označila tieto tvrdenia za nepravdivé a hovorí o potrebe zachovať dostatočné zásoby pre vlastné sily.
-
Rusko v noci 13.–14. októbra podniklo rozsiahly kombinovaný úder na Ukrajinu 39 balistickými raketami a 128 dronmi
Rusko v noci z 13. na 14. októbra zaútočilo na Ukrajinu masívnym kombinovaným úderom 39 balistickými raketami a 128 útočnými dronmi, pričom hlavnými cieľmi boli energetická a kritická infraštruktúra v Kyjeve, Kyjevskej a Charkovskej oblasti. Pri útoku boli zasiahnuté všetky tri kyjevské teplárne TEC vrátane TEC-4, vplyv na rozvodnú sieť pocítilo najmenej 600 000 ľudí bez elektriny. V Kyjeve prišli o život najmenej traja ľudia (podľa niektorých zdrojov štyria) a vyše 20 osôb utrpelo zranenia. Útok sa uskutočnil dva dni po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil „energetické prímerie“; Zelenskyj vyzval USA na uplatnenie sankcií podľa Grahamovho zákona a dodávky ďalších rakiet Patriot.
-
EÚ otvorila dva nové prístupové klastery pre Ukrajinu, Zelenskyj podpísal zákon o menšinách
Litovský parlament 12. októbra schválil a prezident Zelenskyj ešte v ten istý deň podpísal zákon o vzdelávaní v jazykoch národnostných menšín. Na štvrtej medzivládnej konferencii v Luxemburgu 13. októbra oficiálne otvorili prístupové klastery 2 (Vnútorný trh) a 3 (Konkurencieschopnosť a inkluzívny rast). Maďarsko a Rumunsko prijali zákon pozitívne.
-
Trump oznámil „energetické prímerie“, Kyjev tvrdí, že o ňom nevedel; Kremľ odmietol potvrdiť dohodu
Americký prezident Donald Trump 11. októbra oznámil na sieti Truth Social „energetické prímerie“ medzi Ukrajinou a Ruskom s účinnosťou „od tejto chvíle“ a tvrdil, že súhlasili obe strany. Biely dom neskôr spresnil, že ide o dohodu „rafinéria za rafinériu“ – teda o vzájomné zastavenie úderov na ropné rafinérie – a nie na energetickú infraštruktúru vo všeobecnosti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že mu oznámenie prišlo ako „novinka“ a že kľúčom pre Kyjev je zastavenie ruských úderov na elektrárne a rozvodnú sieť. Krátko po oznámení Rusko zasiahlo energetickú infraštruktúru vrátane tepelnej elektrárne TEC-5 v Charkove, čo Zelenskyj označil za porušenie prímeria. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov 12. októbra povedal, že kontakty pokračujú, ale žiadnu dohodu nepotvrdil. Krok prišiel po tom, ako Trump telefonicky dohodol s Vladimirom Putinom dodávky 300 000 až 3 miliónov ton ruskej nafty na americký a svetový trh; americké ministerstvo financií vydalo dočasnú všeobecnú licenciu.
-
Zelenskyj kritizoval kyjevské vedenie za takmer úplné zlyhanie plánu odolnosti
Prezident Volodymyr Zelenskyj na stretnutí 9. októbra verejne skritizoval kyjevské mestské vedenie za to, že takmer úplne zlyhalo pri plnení krokov národného plánu odolnosti, a uviedol, že zodpovednosť nesie ministerstvo infraštruktúry a regionálne štátne administratívy. Súčasne informoval o rozsiahlom poškodení energetickej infraštruktúry ruskými údermi a o tom, že obnovou sa pracuje nepretržite. Kyjevský primátor Vitalij Kličko v reakcii uviedol, že mesto nedokáže celý plán realizovať samo pre nedostatok financií.
-
Južná Kórea odvoláva veľvyslanca z Ukrajiny pre spor o vyzradenie informácií o severokórejských zajatcoch
Južná Kórea 8. októbra oznámila odvolanie svojho veľvyslanca na Ukrajine Park Hee-changa (Park Ki-chana) v rámci diplomatickej roztržky vyvolatela tým, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Valnom zhromaždení OSN oznámil prevzatie dvoch severokórejských zajatcov do rúk Soulu. Soul zároveň odmietol ukrajinské obvinenia z porušovania sankcií pri dodávkach paliva do Ruska, ktoré vzniesol poradca ukrajinského prezidenta Vladyslav Vlasiuk na základe správy v denníku The Guardian.
-
Ruské palivo zo South Korea: Guardian našiel 176 000 ton cez sankcionované tankery, Soul to popiera
Investigatíva denníka Guardian na základe prístavných záznamov a sledovania plavidiel zistila, že v júli a auguste 2026 sa v niekoľkých juhokórejských prístavoch nalodilo na sedem tankerov cez 176 000 ton paliva, prevažne nafty, ktoré absolvovali 14 plavieb do ruského Ďalekého východu. Tri zo siedmich tankerov sú pod sankciami Spojeného kráľovstva a EÚ. Ukrajina zistenia potvrdila, Soul ich popiera a tvrdí, že štatistika obchodu za august 2025 – august 2026 nezaznamenalava žiadny vývoz nafty, benzínu ani leteckého paliva z Južnej Kórey do Ruska.
-
EÚ môže budúci týždeň otvoriť ďalšie dva prístupové klátre pre Ukrajinu a Moldavsko
Európska komisárka pre rozšírenie Marta Kosová 5. októbra v Bruseli vyhlásila, že EÚ môže budúci týždeň na medzivládnej konferencii v Luxemburgu otvoriť pre Ukrajinu a Moldavsko ďalšie dva prístupové klátre – „Vnútorný trh“ a „Konkurencieschopnosť a inkluzívny rast“. Podmienkou je, že ukrajinský parlament prijme zákon o vzdelávaní národnostných menšín, ktorý žiada Maďarsko. Hlasovanie v Najvyššej rade sa očakáva 12. októbra, samotné otvorenie klátrov je predbežne naplánované na 13. októbra.
-
Útok dronom na ukrajinské lietadlo v Lipsku: Investigatíva spája akciu s ruským motocyklistom
V noci na 5. augusta 2026 narazil drón s približne 1,8 kg Semtexu na krídlo zaparkovaného ukrajinského nákladného lietadla An-124 na letisku Leipzig/Halle, ale nevýbuchnul. Spoločná investigácia The Telegraph a Welt am Sonntag na základe spravodajských dokumentov z Nemecka, Litvy a Poľska identifikovala ruského občana Olega Levuškina ako podozrivého organizátora a bieloruského agenta Andreja Kašakova ako údajného priameho vykonávateľa. Nemecko 1. septembra oficiálne obvinilo Rusko z pokusu o sabotáž a oznámilo protiopatrenia vrátane zatvorenia ruského konzulátu v Bonne.
-
Viac ako polovica ukrajinských F-16 je mimo boja kvôli zdržaniu údržby v Belgicku
Správa denníka Wall Street Journal upozornila, že viac ako polovica ukrajinských stíhačiek F-16 nie je bojaschopná pre dlhé zdržania technickej údržby vykonávanej v Belgicku. Údržbu zabezpečuje belgická firma Sabena Aerospace Engineering na základe amerického kontraktu v hodnote do 235,5 milióna dolárov. Prezident Zelensky potvrdil, že asi polovica flotily F-16 je v Európe na opravách, a vyzval na presun údržby na Ukrajinu. Ukrajinský rezort diplomacie tvrdenia o katastrofálnom stave odmieta a tvrdí, že doby opráv sa skracujú.
-
Ukrajinský kabinet určil priority výdavkov: obrana a sociálne dávky predよう, verejné práce pozastavené
Ukrajinská vláda 28. septembra schválila rozhodnutie o prioritizácii štátnych výdavkov vzhľadom na zložitú fiškálnu situáciu. Peniaze smerujú predovšetkým na obranu, dôchodky, sociálne dávky a platy učiteľov, lekárov a ďalších rozpočtových zamestnancov. Nešťandardné výdavky na výstavbu, rekonštrukcie, kapitálové opravy a úpravy verejných priestranstiev sa pozastavujú do konca vojny. Premiér Serhij Koreckyj časť tlaku pripísal oneskoreniu medzinárodného financovania, ktoré súvisí s tým, že Ukrajina nesplnila časť záväzkov voči partnerom.
-
Ukrajina súhlasila s bezpodmienečným prímerím; 51 štátov OSN vyzvalo Rusko, aby urobilo to isté
Ukrajina vyhlásila, že súhlasila s úplným, okamžitým a bezpodmienečným prímerím. Skupina 51 členských štátov OSN 23. septembra, pred zasadnutím Bezpečnostnej rady OSN, vydala spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzvala Rusko, aby prímerie prijalo a zapojilo sa do zmysluplných mierových rokovaní. Spoločné vyhlásenie predstavili vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallasová a ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Spojené štáty sa k vyhláseniu nepripojili.
-
EÚ nepredĺžil sankcie voči Rusku: spor o dvoch oligarchov blokoval rokovania
Výbor stálych predstaviteľov EÚ (Coreper) 21. septembra opakovane nedosiahol dohodu o predĺžení individuálnych sankcií voči Rusku za porušovanie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny. Súčasný režim sa vzťahuje približne na 3 000 osôb a subjektov a vyprší o polnoci 22. septembra, pokiaľ ho všetkých 27 členských štátov včas neobnoví. Hlavnou prekážkou je požiadavka Slovenska a Francúzska vyňať zo sankčného zoznamu ruských oligarchov Alishera Usmanova a Michaila Fridmana; kompromisný návrh na 36-mesačné predĺženie výmenou za ich vyradenie zo zoznamu zablokovalo Lotyšsko. Ukrajinská vláda akékoľvek vyradenie dvoch oligarchov zo zoznamu verejne odmietla.