Európski lídri sa obávajú Trumpovho obratu k Moskve; summit EÚ v Bruseli vrcholí v napätí
Európski lídri sa na summite EÚ v Bruseli pripravujú na scenár, v ktorom americký prezident Donald Trump fakticky zaujme stranu Moskvy. Za uplynulý týždeň Trump fakticky zrušil roky energetických sankcií proti Kremľu, tlačil na Kyjev, aby zastavil údery na ruské rafinérie, a spochybnil legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Zelenskyj uviedol, že sa cíti zradený, a verejne Trumpa kritizoval. Dánska premiérka Mette Frederiksenová vyhlásila, že západný spojenecký zväzok je teraz v slabšej pozícii než pred niekoľkými dňami.
Hlavné body
- Európski lídri sa pripravujú na scenár, v ktorom Trump fakticky prejde na stranu Moskvy.
- Za týždeň Trump fakticky zmietol roky energetických sankcií proti Kremľu.
- Trump tlačil na Kyjev, aby zastavil údery na ruské ropné rafinérie.
- Trump spochybnil legitimitu prezidenta Zelenského; Zelenskyj vyhlásil, že sa cíti zradený, a verejne ho kritizoval.
- Summit EÚ v Bruseli tento týždeň prerokúva situáciu okolo Ukrajiny a Trumpa.
- Dánska premiérka Mette Frederiksenová vyhlásila, že západný spojenecký zväzok je v slabšej pozícii než pred niekoľkými dňami.
- Budúci mesiac sa Putin stretne s Trumpom na summite APEC v Číne bez účasti Zelenského a európskych lídrov.
Prečo je to dôležité
Tento vývoj signalizuje možný zásadný obrat americkej politiky voči Rusku a Ukrajine: európski lídri verejne hovoria, že západný spojenecký zväzok je v slabšej pozícii, a zároveň Washington aktívne tlačí na Kyjev, aby obmedzil údery na ruskú energetickú infraštruktúru, ktorá je jadrom ukrajinskej vojnovej stratégie. Trumpovo spochybnenie legitímnosti Zelenského znie ako tézy ruského propagandistického aparátu a plánované stretnutie Trumpa s Putinom na summite APEC v Číne bez účasti Ukrajiny či európskych lídrov vyvoláva obavy z rokovaní vedených cez hlavu Kyjeva. Napriek tomuto napätiu USA naďalej predávajú Ukrajine zbrane a poskytujú spravodajské informácie, ktoré Kyjev označuje za životne dôležité pre svoju obranu.
Čo sa stalo
Na summite EÚ v Bruseli tento týždeň panuje znepokojenie európskych lídrov nad správaním amerického prezidenta Donalda Trumpa. Za posledný týždeň Trump fakticky zmietol roky energetických sankcií proti Kremľu a začal tlačiť na Kyjev, aby zastavil údery na ruské ropné rafinérie. Zároveň spochybnil legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, čím podľa správ zopakoval téry ruského propagandistického aparátu. Zelenskyj reagoval vyhlásením, že sa cíti zradený, a verejne Trumpa kritizoval. Pred summitom G7 vo Francúzsku zorganizoval prezident Emmanuel Macron krátke stretnutie Zelenského s Trumpom, na ktorom mu Zelenskyj ukázal fotografie kyjevskej katedrály zničenej ruskými raketami. Na summite EÚ v Bruseli dánska premiérka Mette Frederiksenová novinárom povedala, že „západný spojenecký zväzok je teraz v slabšej pozícii než pred niekoľkými dňami" a že bez podpory Ukrajiny sa celá Európa a celé NATO ocitnú v oveľa nebezpečnejšej situácii. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová zdôraznila, že EÚ má k tejto vojne „jednoznačne iný prístup" a že tlak treba vyvíjať na agresora, a nie na obeť. Zelenskyj má vystúpiť na piatkovom stretnutí. Budúci mesiac sa Putin stretne s Trumpom na summite APEC v Číne bez účasti Zelenského či európskych lídrov. USA napriek tomu naďalej predávajú Ukrajine zbrane a poskytujú spravodajské informácie. Niekoľko lídrov EÚ, vrátane Francúzska a Nemecka, sa počas neverejných rozhovorov vyjadrilo, že Trump je naklonený útočiť na Kyjev a podporovať Moskvu a že to len tak neskončí. Väčšina európskych lídrov Zelenskému radí, aby Trumpovu kritiku zmiernil, pretože alternatíva spolupráce so Spojenými štátmi neexistuje. Ministri zahraničných vecí EÚ sa v pondelok v súkromí dohodli, že európska politika voči Ukrajine má zostať nemenná bez ohľadu na výkyvy washingtonskej pozície.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské zdroje ZN.UA a NV centrujú príbeh na hrozbe pre Ukrajinu: vedú európskym poplachom, Trumpovým pro-moskovským obratom a tlakom na Kyjev, aby zastavil údery na rafinérie. Vyzdvihujú Zelenského pocit zradenia a jeho verejnú kritiku Trumpa a dávajú veľký priestor vnímaniu, že Ukrajine sa káže kapitulovať. Zdôrazňujú európsku obavu z vylúčenia z akéhokoľvek riešenia, ktorú ilustruje blížiace sa stretnutie Trumpa s Putinom na summite APEC v Číne bez účasti ukrajinských či európskych lídrov.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Obe zdrojové správy sú ukrajinské médiá sumarizujúce správu Bloomberg, takže osobitne zdrojovaný medzinárodný rámec vstup neponúka; medzinárodná perspektíva je filtrovaná cez ukrajinsky písané pokrytie Bloombergu.
V čom sa spravodajstvo líši
V jednom zo zdrojov sa uvádza, že podľa expertov je hlavnou príčinou vysokých cien pohonných hmôt v USA vojna USA proti Iránu, zatiaľ čo iné fakty pripisujú Trumpove energetické rozhodnutia predovšetkým jeho domácej politickej orientácii na ceny pohonných hmôt pred voľbami do Kongresu.
Súvislosti
Trump a Zelenskyj si už v minulosti prešli podobným napätím vo vzťahu vrátane minuloročnej búrlivej schôdzky v Oválnej pracovni, po ktorej USA dočasne obmedzili výmenu spravodajských informácií. Washington sa predtým snažil presvedčiť Kyjev, aby prijal mierový plán s 28 bodmi, ktorý bol vnímaný prevažne v súlade s ruskými záujmami. Na summite G7 vo Francúzsku zorganizoval prezident Emmanuel Macron krátke stretnutie Trumpa so Zelenským, na ktorom Zelenskyj ukázal Trumpovi fotografie kyjevskej katedrály zničenej ruskými raketami. Ukrajina čelí nedostatku amerických rakiet Patriot pred zimou, zatiaľ čo Rusko intenzívnejšie útočí na civilnú infraštruktúru a v Kyjeve sa opakovane vyskytujú výpadky elektriny a vody. Vojnové výdavky Kyjeva vytvárajú obrovský rozpočtový deficit, ktorý Európa čoraz ťažšie pokrýva. Ministri zahraničných vecí EÚ sa v pondelok súkromne zhodli, že európska politika voči Ukrajine má zostať nemenná bez ohľadu na výkyvy pozície Washingtonu, a že treba spolupracovať s USA, keď je to možné, a naďalej podporovať Kyjev, keď to možné nie je. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová uviedla, že EÚ má k tejto vojne jednoznačne iný prístup, a tvrdila, že tlak treba vyvíjať na agresora, a nie na obeť.