Witkoff rokoval v Petrohrade s Putinom, cieľom bolo posunúť rokovania o Ukrajine
Špeciálny vyslanec USA Steve Witkoff sa 21. októbra stretol v Petrohrade s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Išlo o pokračovanie rozhovorov z Osla, kde sa deň predtým zišli predstavitelia Ukrajiny, USA, Nórska, Fínska a európskych krajín. Witkoff Putina informoval o výsledkoch osloských rokovaní a odovzdal mu dokumenty s návrhmi na ukončenie vojny. Putin na úvod oznámil prepustenie amerického občana Stephena Hubbarda.
Hlavné body
- Witkoff pricestoval do Petrohradu 21. októbra a stretol sa s Putinom v Konstantinovskom paláci; rokovanie trvalo asi tri hodiny.
- Witkoff Putina informoval, že osloské roky boli produktívne a že existujú základy pre prímerie; vyzval ho, aby zvážil obnovenie trojstranných rokovaní RF-USA-Ukrajina.
- V Osle sa 20. októbra za účasti Zelenského, Støreho, Stubba, Witkoffa a online Kushnera rokovalo o územiach, bezpečnosti, sankciách a povojnovej obnove; Zelensky navrhol mierovú dohodu, ktorá by zmrazila front po aktuálnej línii a zachovala aspoň 75 % územia Ukrajiny.
- Putin na začiatku stretnutia oznámil prepustenie Američana Stephena Hubbarda, ktorý bol v Rusku zadržiavaný vyše štyri roky.
- Jared Kushner necestoval do Petrohradu pre chrípku a zúčastnil sa na konzultáciách dištančne.
- Podľa záznamov sa stretnutie začalo Putinovým poďakovaním Trumpovi za pozornosť venovanú riešeniu konfliktu; doterajšie zdroje neukazujú, že by Rusko súhlasilo s prímerím.
Prečo je to dôležité
Stretnutie v Petrohrade malo preveriť, či americká diplomacia dokáže posunúť rokovania k priamemu dialógu Ukrajina-Rusko a k prímeriu. Witkoffovo zhodnotenie, že v Osle vznikol základ pre prímerie, vytvorilo očakávania, no predložené fakty neukazujú, že by Rusko prímerie prijalo. Zelenského ochota zmraziť front po súčasnej línii z roku 2026 robí z územných a bezpečnostných záruk jadro každej potenciálnej dohody. Putinovo oznámenie prepustenia Hubbarda prebehlo v rovnakom čase ako diskusia o ekonomickej spolupráci, čo zviditeľňuje aj dvojstrannú americko-ruskú dimenziu týchto rokovaní.
Čo sa stalo
Špeciálny americký vyslanec Steve Witkoff pricestoval 21. októbra do Petrohradu, kde ho na letisku Pulkovo privítal Putinov špeciálny predstaviteľ pre investično-ekonomickú spoluprácu Kirill Dmitrijev. Spoločne sa presunuli do Konstantinovského paláca, kde sa Witkoff stretol s prezidentom Vladimirom Putinom; rozhovory trvali približne tri hodiny. Witkoff Putina informoval, že predchádzajúce rozhovory v Osle boli produktívne a že existuje základ pre prímerie, zároveň mu odovzdal dokumenty s návrhmi na ukončenie vojny na Ukrajine a vyjadril nádej na obnovenie trojstranných rokovaní. Na úvod stretnutia Putin poďakoval Donaldovi Trumpovi za pozornosť venovanú urovnaniu konfliktu a oznámil prepustenie amerického občana Stephena Hubbarda, 74-ročného dôchodcu z Michiganu, ktorý bol v Rusku zadržiavaný vyše štyri roky a ktorého USA uznali za neoprávnene zadržiavaného. Witkoff sa Putinovi poďakoval aj v mene Trumpa za "dizelskú dohodu". V rozhovore pre Fox News prezident Zelensky uviedol, že Ukrajina je pripravená pristúpiť na mierovú dohodu, ktorá by zmrazila boje pozdĺž súčasnej línie frontu a zachovala pod kontrolou Kyjeva aspoň 75 % územia; po prípadnom prímerí by sa Ukrajina obrátila na Spojené štáty a európskych spojencov so žiadosťou o bezpečnostné záruky.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské spravodajstvo sa sústredilo na Zelenského ochotu zmraziť front, na potrebu bezpečnostných záruk a na požiadavku, aby sa Ukrajina mohla zúčastniť akýchkoľvek rozhovnutí o svojom osude. Zelensky navrhol trojstranné stretnutie vo formáte Trump-Putin-Zelensky ako ďalší krok, čo Rusko dosiaľ odmietalo. Prezident zároveň povedal, že ďalší vývoj závisí od toho, či USA od Moskvy dostanú nové mierové návrhy, a nie len pokračovanie vojny. Ukrajinské médiá upozornili aj na to, že Jared Kushner na osloských rokovaniach podľa zdroja Axios žiadal, aby Ukrajina prestala útočiť na ruské rafinérie, čo Kyjev podľa vlastných vyjadrení odmietol bez recipročných krokov Moskvy.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Medzinárodné spravodajstvo zdôrazňovalo diplomatickú postupnosť Oslo-Petrohrad a predloženie amerických návrhov Putinovi s cieľom otvoriť cestu k priamym trojstranným alebo širším multilaterálnym rokovaniam. Európska komisia a predstavitelia Francúzska, Nemecka, Británie a Talianska sa podieľali na príprave dokumentov o bezpečnosti, územiach, sankciách a obnove. Americkí predstavitelia vrátane ministra zahraničných vecí Marca Rubia hodnotili stretnutie Witkoff-Zelensky v Osle ako pozitívne; fínsky prezident Stubb a nórsky premiér Støre vyhlásili, že mierový proces sa vrátil do správnej koľaje a účastníci čakajú na ruskú odpoveď. Ruská strana zvýraznila stretnutie s Putinom, otázku ekonomickej spolupráci s USA po vojne, ako aj prepustenie Stephena Hubbarda.
V čom sa spravodajstvo líši
Washington popiera, že by obmedzoval Ukrajine prístup k terminálom Starlink; podľa ukrajinských zdrojov sa rýchlosť vojenskej služby v Ukrajine obmedzovala a testy mimo Ukrajiny vykazovali vyššie rýchlosti. Výklad rozsahu dohôd z Osla sa líši: časť zdrojov opisuje predmet rokovaní (bezpečnosť, územia, sankcie, obnova), iné zdroje uvádzajú, že konkrétne aspekty bezpečnosti a ekonomiky už boli dohodnuté. Plánované stretnutie Trump-Putin-Si podľa Trumpa smerovalo k téme jadrových zbraní a denuklearizácie; Wall Street Journal s odvolaním sa na amerických predstaviteľov uviedol, že jeho hlavným cieľom by bolo rokovanie o ukončení vojny na podmienkach výhodných pre Rusko.
Súvislosti
Osloské rozhovory 20. októbra nadviazali na stretnutie bezpečnostných poradcov USA, Ukrajiny a EÚ, ktoré sa podľa hovorkyne Európskej komisie Pauli Pinheirovej uskutočnilo asi dva týždne predtým v Miami. Cieľom Osla bolo preveriť, či existujú predpoklady pre prechod na priamy formát rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom. Rokovania sa konali v čase napätí medzi Washingtonom a Kyjevom a po tom, ako USA oznámili opatrenia týkajúce sa exportu ruskej nafty a sankcií. Rusko na Ukrajine vedie plnohodnotnú inváziu od februára 2022.