Witkoff a Kushner rokovali v Moskve s Putinom, Ukrajina súhlasila s pozastavením úderov na Moskvu
Špeciálni vyslanci amerického prezidenta Steve Witkoff a Jared Kushner pricestovali 5. septembra do Moskvy, kde sa v Kremli stretli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Rozhovory trvali približne tri hodiny a ich výsledkom bolo oznámenie o trojdňovom vzájomnom pozastavení úderov na Kyjev a Moskvu počas návštevy americkej delegácie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po telefonáte s vyslancami vyhlásil, že Ukrajina je pripravená zdržať sa úderov na Moskvu, a od Moskvy očakáva reciprocite. Americkí vyslanci majú 6. septembra pricestovať do Kyjeva na rozhovory so Zelenským – ide o ich prvú návštevu ukrajinskej metropoly za Trumpovho funkčného obdobia.
Hlavné body
- Witkoff a Kushner pricestovali do Moskvy v sobotu 5. septembra a stretli sa s Putinom v Kremli; rokovania trvali okolo troch hodín.
- Putin nariadil trojdňové pozastavenie úderov na Kyjev od polnoci, Kremeľ to spojil s prípravou rokovaní v Kyjeve.
- Zelenskyj po telefonáte s vyslancami vyhlásil, že Ukrajina je pripravená zdržať sa úderov na Moskvu cez sobotu, nedeľu a pondelok, a od Moskvy očakáva rovnaký postoj.
- Zelenskyj schválil diplomatický program na nedeľu 6. septembra v Kyjeve s americkým tímom.
- V noci zo 4. na 5. septembra Rusko podniklo „demonštratívne“ údery na letiská v Kyjeve a Borispoli, ako aj dronový útok na budovu SBU.
- V regiónoch mimo Kyjeva a Moskvy ruské údery na Ukrajinu 5. septembra pokračovali.
- Rusko trvá na maximalistických podmienkach vrátane odovzdania zvyšku Doneckej oblasti, vzdania sa členstva Ukrajiny v NATO a EÚ a zníženia ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré Kyjev odmieta.
- Witkoff a Kushner majú 6. septembra pricestovať do Kyjeva – ich prvý takýto krok za Trumpovho funkčného obdobia.
Prečo je to dôležité
Návšteva otvorila priamy komunikačný kanál USA s Ukrajinou počas Trumpovho funkčného obdobia a viedla k oznámeniu trojdňového vzájomného pozastavenia úderov na Kyjev a Moskvu. Kremlin však neustúpil zo svojich maximalistických požiadaviek a ruské údery na iné ukrajinské regióny pokračovali, čo signalizuje, že dohoda zostáva vzdialená. Účasť sankcionára z amerického ministerstva financií spojila rokovania so sankčnou politikou.
Čo sa stalo
Špeciálni vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner pricestovali 5. septembra do Moskvy s návrhom na ukončenie rusko-ukrajinskej vojny. V Kremli sa stretli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom; rozhovory sa začali večer a trvali okolo troch hodín, pričom na ruskej strane sa ich zúčastnil aj Putinov poradca Jurij Ušakov a špeciálny vyslanec Kirill Dmitrijev. Pred stretnutím strávili Witkoff a Kushner 3,5 hodiny na pracovnom obede s Dmitrijevom. Putin na začiatku stretnutia označil situáciu za „neľahkú“ a vyjadril ochotu diskutovať o „všetkých modalitách“ urovnania. Kremeľ ešte v ten deň oznámil, že Putin nariadil pozastaviť údery na Kyjev na tri dni v súvislosti s prípravou rokovaní v ukrajinskej metropole. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte pred stretnutím hovoril s vyslancami telefonicky a po ňom vyhlásil, že Ukrajina je pripravená zdržať sa úderov na Moskvu cez zvyšok soboty, celú nedeľu a pondelok, pričom od Moskvy očakáva rovnaký postoj. Zelenskyj zároveň schválil diplomatický program na nedeľu 6. septembra v Kyjeve. V noci zo 4. na 5. septembra Rusko podniklo „demonštratívne“ údery na letiská v Kyjeve a Borispoli a dronový útok na budovu SBU v Kyjeve. Ruské údery na iné ukrajinské regióny pokračovali aj 5. septembra.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Kyjev vníma stretnutie cez prizmu Zelenského telefonátu s vyslancami, jednostrannej ochoty Ukrajiny zdržať sa úderov na Moskvu a očakávania ruskej reciprocity. Ukrajinské médiá zdôraznili „demonštratívne“ ruské údery na kyjevské a borispolské letiská, dronový útok na budovu SBU a pokračujúce ruské údery na iné regióny ako dôkaz, že Moskva narúša ducha oznámenia. Pripomenuli aj Zelenského skorší návrh 96-hodinového prímeria a postoj Generálneho štábu, že na fronte sa bojuje ďalej, pretože prímerie nemôže byť jednostranné. Účasť sankcionára z amerického ministerstva financií a americký tlak na Kyjev, aby zastavil dronové údery na Rusko, boli rámcované ako asymetrické požiadavky.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Medzinárodné spravodajstvo vykreslilo stretnutie ako diplomatickú choreografiu – najprv Moskva, potom Kyjev – s Putinovým „neľahkým“ hodnotením situácie a Dmitrijevovým jazykom o „dôležitej mierovej misii“. Vyzdvihli kremeľský ústupok v podobe trojdňového pozastavenia úderov na Kyjev, no zároveň trvanie Kremľa na „koreňových príčinách“ a maximalistických územných požiadavkách. Zdroje blízke Kremľu cez Bloomberg označili očakávania za „mimoriadne nízke“ a CNN hodnotil šance na skutočný diplomatický pokrok ako nepravdepodobné. V pozadí ostala nemecká obvinenie Moskvy z pokusu o dronový útok na letisko v Lipsku a pokračujúce ruské údery na Ukrajinu mimo dvoch hlavných miest.
V čom sa spravodajstvo líši
Najvýraznejší rozpor sa týka načasovania trojdňového pozastavenia úderov na Kyjev: časť zdrojov uvádza polnoc 5. septembra, iné polnoc medzi 5. a 6. septembrom; celé okno sa popisuje raz ako 5.–8. september, inokedy so začiatkom 6. septembra. Ukrajinské zdroje rámcovali „režim ticha“ na línii kontaktu od 5. do 8. septembra ako jednostrannú ukrajinskú iniciatívu, no Zelenskyho kancelária neskôr informáciu o takomto rozkaze pre Суспільне spochybnila. Údaje o stratách z noci 4.–5. septembra sa tiež líšia: niektoré správy uvádzajú štyroch mŕtvych a päť zranených v Dnepropetrovskej oblasti, iné dvoch mŕtvych v Bučanskom okrese a 28 poškodených objektov či troch mŕtvych vrátane dieťaťa v Čuhujeve.
Súvislosti
Vzdušný priestor Ukrajiny je zatvorený od začiatku ruskej plnohodnotnej invázie vo februári 2022. Witkoff a Kushner predtým niekoľkokrát navštívili Moskvu bez cesty do Kyjeva, čo Zelenskyj verejne kritizoval ako neúctu. Riaditeľ CIA John Ratcliffe navštívil Moskvu len niečo vyše týždňa predtým v stretnutí, ktoré Trump opísal ako „polorutinné“. Ukrajina predložila návrh na 96-hodinové prímerie od 5. do 8. septembra, ktorý Kremeľ spočiatku ignoroval, kým Putin súhlasil s trojdňovým obmedzením úderov len na hlavné mestá.