Zelenskyj na summite EÚ v Bruseli žiadal energiu a financie na roky 2026 a 2027, lídri sľúbili sankcie proti Rusku

Prečo je to dôležité

Summit bol hlavným koordinačným bodom pre finančnú, vojenskú a energetickú podporu Ukrajiny pred zimou, ktorá má byť jednou z najťažších za celého trvania vojny. Lídri EÚ verejne potvrdili, že sankcie proti Rusku zostávajú v platnosti dovtedy, kým Rusko vojnu neukončí, a pripravuje sa 22. balík sankcií. Zároveň sa ukázali nevyriešené rozpory medzi členskými štátmi o využití zmrazených ruských aktív a o rozdelení záťaže pri financovaní Ukrajiny, pričom summit sa konal v čase nového ochladenia vzťahov Kyjeva s Washingtonom po kritike zo strany prezidenta Trumpa a po dohode USA a Ruska o ruskej nafte.

Čo sa stalo

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval 16. októbra do Bruseli na druhý deň summitu Európskej rady, ktorý sa konal 15.–16. októbra. Pred začiatkom rokovaní vystúpil spolu s predsedom Európskej rady Antóniom Costom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Zelenskyj označil za hlavnú tému energetické potreby Ukrajiny, pomenoval prípravu na zimu ako hlavnú prioritu a požiadal o ďalšie systémy protivzdušnej obrany a financovanie nielen na rok 2026, ale aj na rok 2027. Zároveň povedal, že v súčasnosti nevidí zo strany Ruska signály o pripravenosti na mír.

Costa vyhlásil, že teraz nie je čas znižovať pomoc Ukrajine ani zmierňovať sankcie, že podpora EÚ zostáva rovnako silná a že je čas posilniť podporu aj tlak na Rusko. Adresoval Zelenskyjmu, že Ukrajina sa môže na EÚ spoľahnúť nielen počas vojny, ale aj vo svojej budúcnosti ako člena únie. Pripomenul, že v prístupových rokovaniach sa nedávno otvorili ďalšie dva klástre a že proces musí pokračovať.

Von der Leyenová uviedla, že EÚ podporila Trumpovu iniciatívu o energetickom prímerí, no Rusko ju nedodržalo a namiesto toho eskalovalo; kým Rusko vojnu neukončí, žiadne sankcie sa rušiť nebudú. Cieľom je podľa nej do konca roka otvoriť posledné dva prístupové klástre. Zelenskyj vyjadril nádej, že sa summit dotkne aj potrieb Ukrajiny pre nasledujúci rok, a poďakoval parlamentu a vláde za prácu, ktorá umožnila otvorenie ďalších dvoch prístupových klástrov.

Pred summitom aj počas neho sa vyjadrovali viacerí premiéri členských štátov. Holandský premiér Rob Jetten uviedol, že príliš málo štátov poskytuje Ukrajine hmatateľnú finančnú podporu a že Holandsko patrí k piatim najväčším podporovateľom; dodal, že viacero krajín čoskoro poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vrátane ochrany vzdušného priestoru. Dánska premiérka Mette Frederiksenová povedala, že Ukrajine dochádzajú peniaze a najzrejmejším zdrojom sú zmrazené ruské aktíva. Lotyšský premiér Andris Kulbergs uviedol, že Rusko dostalo „dych čerstvého vzduchu“ cez situáciu v Hormuzskom prielive a že zmrazené ruské aktíva by sa mali použiť na podporu Ukrajiny. Belgický premiér Bart De Wever zásadne odmietol diskusiu o využití zmrazených aktív a argumentoval historickým precedensom, podľa ktorého sa zmrazené aktíva nikdy nepoužili inak než ako súčasť mierovej dohody na konci konfliktu. Český premiér Andrej Babiš vyhlásil, že úver 100 miliárd eur pre Ukrajinu by nemal byť súčasťou dlhodobého rozpočtu EÚ a že Česko zaň nebude ručiť. Podľa predchádzajúcich správ sa na summite z dôvodu chýbajúcej zhody nečakali rozhodnutia o financovaní Ukrajiny ani o ruských aktívach.

Summit sa konal na pozadí nového zhoršenia vzťahov medzi Ukrajinou a USA: prezident Donald Trump kritizoval Zelenskyjho za útoky na ruské rafinérie, vyzval na ich zastavenie a Washington uzavrel s Moskvou dohodu o ruskej nafte, ktorá dočasne uvoľňuje americké sankcie. Zelenskyj v súvislosti so summitom varoval, že Rusko sa usiluje o navrátenie zmrazených aktív, a uviedol, že európske krajiny pracujú na vytvorení samostatného diplomatického formátu rokovaní s Ruskom, ktorý by primárne zastupoval ukrajinské záujmy.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské zdroje zvýrazňujú Zelenskyjho osobnú prítomnosť na summite a jeho rámec „zimného balíka“ – energie, protivzdušnej obrany a financovania – so žiadosťou o podporu pre roky 2026 a 2027. Vyzdvihujú aj konkrétne inštitucionálne kroky EÚ: otvorenie ďalších dvoch prístupových klástrov, prípravu 22. sankčného balíka a Costovu osobnú záruku o ukrajinskej budúcnosti v EÚ. Veľký priestor venujú stretu s Washingtonom – Trumpovej kritike úderov na ruské rafinérie a dohode USA–Rusko o ruskej nafte – a zároveň Zelenskyjho slovám, že na uzavretom zasadnutí Európskej rady počul od európskych kolegov len podporu. Pripomínajú aj varovanie, že Rusko sa usiluje o navrátenie zmrazených aktív, a žiadosť ukrajinského ministra financií Serhija Marchenka, aby sa zmrazené aktíva použili na krytie možného 78-miliardového rozpočtového deficitu v roku 2027.

Ako to opisujú medzinárodné zdroje

Medzinárodný rámec v dostupných zdrojoch nie je osobitne formulovaný – jediný neukrajinský zdroj v súbore sa sústreďuje na finančný rozmer summitu a Zelenskyjho žiadosť o dodatočných zhruba 79 miliárd dolárov na udržanie ukrajinského vojnového úsilia. Rovnako ukrajinské aj neukrajinské zdroje citujú rovnakú inštitucionálnu líniu EÚ – Costu a von der Leyenovú, ktorí opakujú, že nie je čas znižovať pomoc ani sankcie a že Rusko nedodržalo Trumpovu iniciatívu o energetickom prímerí – no rámec sa sústreďuje na posolstvo EÚ smerom ku Kyjevu a k Moskve, nie na domácu politickú rétoriku Zelenskyjho. Neukrajinský článok sa nezaoberá vnútroeurópskymi sporami o zmrazené aktíva ani o štruktúre úveru, kým ich ukrajinské zdroje identifikujú ako hlavné napätie summitu.

V čom sa spravodajstvo líši

Členské štáty EÚ sa na summite nezhodli v otázke využitia zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. Belgický premiér Bart De Wever ich využitie zásadne odmieta a argumentuje tým, že zmrazené aktíva sa v dejinách – vrátane druhej svetovej vojny – nikdy nepoužili inak než ako súčasť mierovej dohody na konci konfliktu; dánska premiérka Mette Frederiksenová a lotyšský premiér Andris Kulbergs ich naopak označujú za najzrejmejší zdroj financovania Ukrajiny.

Rozdielny je aj pohľad na rozdelenie záťaže pri finančnej podpore. Holandský premiér Rob Jetten tvrdí, že hmatateľnú finančnú podporu poskytuje príliš málo štátov a Holandsko sa zaradilo medzi päť najväčších donorov. Český premiér Andrej Babiš odmieta, aby sa navrhovaný 100-miliardový úver pre Ukrajinu dostal do dlhodobého rozpočtu EÚ, a vyhlásil, že Česko zaň nebude ručiť. Podľa dostupných správ sa na summite nečakali rozhodnutia o financovaní ani o ruských aktívach pre chýbajúcu zhodu.

Súvislosti

Summit sa konal v čase, keď sa odhadovaná dodatočná finančná potreba Ukrajiny pre rok 2026 odhaduje na približne 70 miliárd eur a ukrajinský minister financií Serhij Marčenko varoval, že rozpočtový deficit v roku 2027 môže dosiahnuť 78 miliárd dolárov. Prístupové rokovania EÚ s Ukrajinou pokročili – nedávno sa otvorili ďalšie dva klástre a cieľom Európskej komisie je otvoriť zvyšné dva do konca roka. Komisia zároveň konštatuje určité spomalenie tempa reforiem na Ukrajine, čo má vplyv aj na vyplácanie tranší rozpočtovej pomoci. Komisia pracuje aj na 22. balíku sankcií proti Rusku a ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha verejne argumentoval, že tlak na Moskvu treba zvyšovať cez sankcie, využitie zmrazených aktív, izoláciu a obmedzenia prístupu k relevantným technológiám.