Zverejnené · Aktualizované

Trump vyzýva Ukrajinu, aby si zvolila nového prezidenta schopného uzavrieť mier s Ruskom

Americký prezident Donald Trump 10. októbra vyhlásil, že je čas, aby Ukrajina zvolila nového prezidenta, ktorý dokáže uzavrieť dohodu o ukončení vojny s Ruskom. Vyjadrenie prišlo deň po tom, ako Trump oznámil telefonický rozhovor s Vladimirom Putinom a dohodu o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha reagoval vyjadrením podpory Volodymyrovi Zelenskému a zdôraznil, že o ukrajinskom vedení rozhoduje iba ukrajinský ľud.

Hlavné body

  • Trump 10. októbra vyhlásil, že je čas, aby Ukrajina zvolila nového prezidenta schopného uzavrieť dohodu o ukončení vojny.
  • Trump obvinil Zelenského, že mohol vojnu „mnohokrát“ ukončiť, ale neurobil to.
  • Trump 9. októbra oznámil telefonát s Putinom a dohodu o dodávkach viac ako 300 000 ton ruskej nafty okamžite, ďalších 500 000 ton v novembri, milión ton potom a až tri milióny ton navyše.
  • Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že Zelenskyj má podporu ukrajinského ľudu a že o vedení krajiny rozhodujú Ukrajinci, nie zahraničné vyhlásenia.
  • Zelenskyj označil dohodu o ruskej nafte za „darček k Putinovým narodeninám“ a povedal, že ukrajinský vyjednávací tím bol využitý ako „clona“.
  • V noci z 9. na 10. októbra zahynulo pri ruských úderoch v Záporoží najmenej 20 ľudí vrátane troch detí, uviedla ukrajinská Štátna záchranná služba.

Prečo je to dôležité

Ide o bezprecedentné verejné vyzvanie zo strany amerického prezidenta na zmenu vedenia v krajine, ktorú Washington vo vojne podporuje. Vyhlásenie prišlo deň po tom, ako Trump oznámil dohodu s Moskvou, ktorá pozastavuje americké sankcie na vývoz ruskej nafty – v ostrom rozpore s nedávnou americkou politikou zameranou na obmedzenie ruských príjmov z vojny. Zároveň sa uskutočnilo v čase, keď ukrajinskí a európski vyjednávači v Miami rokujú o ukončení vojny, čo ich pozíciu oslabuje.

Čo sa stalo

Donald Trump 10. októbra novinárom povedal, že je čas, aby Ukrajina zvolila nového prezidenta schopného uzavrieť dohodu o ukončení vojny s Ruskom. Obvinil Volodymyra Zelenského, že mohol vojnu „mnohokrát“ ukončiť, ale neurobil to, a dodal, že Zelenskyj „z nejakého dôvodu nikdy neuzatvára dohody“. Trump zároveň kritizoval ukrajinské údery na ruské rafinérie a povedal, že Spojené štáty Zelenskému opakovane odkazovali, že môže robiť, čo chce, len by nemal útočiť na zariadenia súvisiace s výrobou nafty, pretože ide o „svetový problém“.

Vyhlásenie prišlo deň po tom, ako Trump oznámil telefonát s Vladimirom Putinom a dohodu o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh – s objemom viac ako 300 000 ton okamžite, 500 000 ton v novembri, miliónom ton potom a až tromi miliónmi ton navyše v krátkom čase. Americké ministerstvo financií následne vydalo dočasnú všeobecnú licenciu povoľujúcu predaj, dodávku a dovoz ruskej nafty do 7. apríla 2027. Zelenskyj dohodu ostro kritizoval ako „darček k Putinovým narodeninám“ a vyhlásil, že ukrajinský vyjednávací tím bol v Miami „použitý ako clona“.

V noci z 9. na 10. októbra zahynulo pri ruských úderoch v Záporoží najmenej 20 ľudí vrátane troch detí a ďalších najmenej 18 osôb bolo zranených, uviedla ukrajinská Štátna záchranná služba. Zelenskyj nové útoky spojil s rozhodnutím Washingtonu uvoľniť sankcie.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské médiá dali vo svojom spravodajstve veľký priestor reakcii ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu, ktorý zdôraznil, že Zelenskyj vedie krajinu počas vojny za nezávislosť, slobodu a dôstojnosť a má podporu ukrajinského ľudu. Ukrajinské redakcie tiež vyzdvihli Zelenského ostrú kritiku dohody o ruskej nafte ako „darčeka k Putinovým narodeninám“ a jeho slová, že ukrajinský vyjednávací tím bol využitý ako „clona“.

Výrazným motívom ukrajinského rámcovania je aj diplomatický otras: rokovania v Miami medzi zástupcami USA, Ukrajiny a európskych krajín o deeskalácii a ukončení vojny sa skončili predčasne, ukrajinská delegácia sa podľa prezidentského poradcu Dmytra Lytvyna 10. októbra vracala domov a Kyjev vnímal dohodu ako prekvaput nekoordinovanú s vlastnými rokovaniami.

Ako to opisujú medzinárodné zdroje

Medzinárodné médiá idú vo svojom spravodajstve priamo Trumpovými slovami – titulkami o tom, že „je čas, aby Ukrajina dostala nového prezidenta“ – a jeho komentáre rámcujú ako priamy útok na Zelenského. Zahraničné texty zároveň často zdôrazňujú samotnú dohodu o ruskej nafte a úlohu Moskvy, pričom citujú Putinovho poraccu Jurja Ušakova, podľa ktorého Putin v telefonáte s Trumpom odmietol možnosť mierových rokovaní.

Viaceré medzinárodné reportáže uvádzajú aj vyjadrenie šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej, ktorá sa pridala k Zelenského kritike a pripomenula plán EÚ schváliť v pondelok najväčší balík sankcií voči Rusku od začiatku plnorozmerovej invázie.

V čom sa spravodajstvo líši

Zdroje sa nezhodujú na presnom mieste, kde Trump vyzval na zmenu ukrajinského vedenia – niektoré uvádzajú Biely dom pred odchodom do Tennessee, iné základňu Joint Base Andrews v štáte Maryland. Ďalej sa líšia údaje o podiele ukrajinského územia okupovaného Ruskom: Trump uviedol 30 %, zatiaľ čo iné reportácie citujú približne 19 % k začiatku októbra 2026. Rámcovanie príčiny vojny sa tiež líši – Trump ju označil za dôsledok „neschopnosti“, kým ukrajinské a európske zdroje ju vnímajú ako nevyprovokovanú ruskú agresiu.

Súvislosti

Trump 9. októbra oznámil telefonát s Vladimirom Putinom a dohodu o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh; americké ministerstvo financií následne vydalo licenciu na dovoz ruskej nafty platnú do 7. apríla 2027. Rokovania medzi USA, Ukrajinou a európskymi partnermi v Miami o ukončení vojny sa po zverejnení dohody skončili predčasne a ukrajinská delegácia uviedla, že o dohode nebola vopred informovaná. Ukrajina sa bráni ruskej invázii od februára 2022; od vtedy platí stanné právo a prezidentské voľby sú v krajine zakázané. Trump svoju výzvu na zmenu vedenia spájal so svojím názorom, že ukrajinské údery na ruské rafinérie zvyšujú ceny nafty vo svete, ktoré rastú od začiatku americko-izraelskej vojenskej operácie proti Iránu vo februári.