Téma: Politika
-
Zelenskyj oznámil prvé bojové použitie ukrajinskej taktickej balistickej rakety FP-7
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 1. októbra oznámil prvé bojové použitie domácej taktickej balistickej rakety FP-7, ktorú vyvíja ukrajinská obranná spoločnosť Fire Point. Na sociálnych sieťach zverejnil video zo štartu, no neuviedol miesto, čas, cieľ ani výsledok úderu. Podľa Wall Street Journal, ktorý citoval vlastné zdroje, raketa zasiahla cieľ na dočasne okupovanom území; úspešnosť prvého zásahu zostáva podľa WSJ nejasná.
-
Ukrajina čelí 27-miliardovému deficitu v obrane, Kóreckyj hovorí o „takmer kritickom“ stave financií
Ukrajinský premiér Serhij Kóreckyj uviedol, že tohtoročný deficit obranných potrieb Ukrajiny predstavuje 27 miliárd dolárov. Približne 7 miliárd chce vláda pokryť úsporami a presunom výdavkov, zvyšných 20 miliárd je predmetom rokovaní s medzinárodnými partnermi. Schopnosť Ukrajiny viesť aktívne bojové operácie vrátane prvého štvrťroka 2027 závisí od získania týchto 20 miliárd.
-
Viac ako polovica ukrajinských F-16 je mimo boja kvôli zdržaniu údržby v Belgicku
Správa denníka Wall Street Journal upozornila, že viac ako polovica ukrajinských stíhačiek F-16 nie je bojaschopná pre dlhé zdržania technickej údržby vykonávanej v Belgicku. Údržbu zabezpečuje belgická firma Sabena Aerospace Engineering na základe amerického kontraktu v hodnote do 235,5 milióna dolárov. Prezident Zelensky potvrdil, že asi polovica flotily F-16 je v Európe na opravách, a vyzval na presun údržby na Ukrajinu. Ukrajinský rezort diplomacie tvrdenia o katastrofálnom stave odmieta a tvrdí, že doby opráv sa skracujú.
-
Štyria americkí kongresmani vyzvali Trumpa, aby nezoslaboval sankcie voči Rusku a uplatnil „Grahamov zákon"
Štyria členovia Snemovne reprezentantov USA z Ukrajinskej podpornej skupiny v Kongrese – Marcy Kapturová, Brian Fitzpatrick, Mike Quigley a Joe Wilson – zaslali prezidentovi Donaldovi Trumpovi list, v ktorom ho vyzvali, aby nezoslaboval sankcie voči Rusku a namiesto toho uplatnil takzvaný „Grahamov zákon". Reagovali tak na mediálne správy, podľa ktorých Trumpova administratíva zvažovala uvoľnenie sankcií výmenou za prepustenie politických väznov zadržiavaných Ruskom. Podľa zákona musí americký prezident oznámiť sankcie voči Rusku do 18. októbra.
-
Hlavný veliteľ Drapatyj spustil personálny audit na Generálnom štábe
Hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny Mychajlo Drapatyj inicioval personálny audit dôstojníkov slúžiacich na Generálnom štábe. Cieľom je ponechať v kľúčových pozíciách predovšetkým tých, ktorí majú bojové skúsenosti získané od roku 2022. Vedúci jednotlivých oddelení musia do 2. októbra odovzdať zoznamy dôstojníkov bez bojových skúseností a dôstojníci oprávnení na výslužbu sa musia rozhodnúť o svojej budúcnosti.
-
Premiér Koretsky: Ukrajina má 27-miliardový deficit v rozpočte na obranu, 20 miliárd chce získať od partnerov
Ukrajinský premiér Serhij Korecký v rozhovore pre TSN uviedol, že deficit rozpočtu na obranu dosahuje 27 miliárd dolárov. Približne 7 miliárd chce vláda pokryť domácimi úsporami, zvyšných 20 miliárd hľadá u medzinárodných partnerov. Do 15. októbra musí kabinet dokončiť 42 rozhodnutí potrebných na odomknutie sľúbenej zahraničnej pomoci vo výške 29,5 miliardy dolárov.
-
Ukrajinská vláda schválila návrh na postavenie pamätníka hetmanovi Mazepovi v Kyjeve
Ukrajinský kabinet ministrov podporil návrh Ministerstva kultúry na vybudovanie pamätníka hetmanovi Ivanovi Mazepovi na Bulvári Tarasa Ševčenka v Kyjeve, na mieste zbúraného Leninovho pamätníka. Iniciatíva vzišla od prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý ju oznámil 28. júna pri príležitosti 30. výročia Ústavy Ukrajiny. Realizácia sa opiera o dekrét prezidenta č. 781 z 21. augusta a financovaná bude z rozpočtu mesta Kyjeva.
-
EÚ predĺžila sankcie voči Rusku o tri roky, zároveň vyňala Usmanova a Fridmana
Rada EÚ 22. septembra predĺžila sankčný režim súvisiaci s Ukrajinou o ďalších 36 mesiacov, do 22. septembra 2029. Zároveň zo zoznamu vylúčila ruských oligarchov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana. Podľa médií o toto vylúčenie usilovala najmä Francúzsko v súvislosti s francúzskymi občanmi zadržiavanými v Azerbajdžane. O deň neskôr azerbajdžanský prezident Ilham Alijev podpísal dekrét o milosti pre 20 osôb vrátane Francúza Martina Ryana, odsúdeného za špionáž. Ukrajina rozhodnutie označila za „hanebné" a pobaltské štáty oznámili vlastné národné sankcie.
-
Kravčenko sa po odchode z Ukrajiny prihlásil na registrovanej adrese vo Viedni
Bývalý ukrajinský generálny prokurátor Ruslan Kravčenko a jeho manželka Oleksandra si podľa údajov z Rakúskeho registra obyvateľov (Zentrales Melderegister) evidujú pobyt na adrese Jordangasse 7/12 v centre Viedne. Ide o sídlo spoločnosti CS Corporate Services GmbH, ktorá poskytuje právne adresy rakúskym spoločnostiam s ručením obmedzeným, nie o reálne obydlie. Kravčenko opustil Ukrajinu 14. septembra krátko po tom, ako podpísal oznámenie o podozrení voči riaditeľovi NABU Semenovi Kryvonosovi; o tri dni neskôr ho ukrajinský parlament odvolal z funkcie a 21. septembra svoju rezignáciu sám podal.
-
Vyšetrovanie na ukrajinskom ministerstve dopravy: obvinenia z úplatkárstva voči riaditeľovi odboru obnovy
Na ukrajinskom Ministerstve obnovy, infraštruktúry a dopravy prebiehajú vyšetrovacie úkony týkajúce sa riaditeľa Odboru politiky obnovy Viktora Steblinenka. Prípad súvisí s údajným prijatím neoprávnenej výhody za zrušenie sankcií pre podnikateľské subjekty počas jeho predchádzajúceho pôsobenia. Ministerstvo oznámilo, že ho vzdiali od výkonu funkcie a spustilo interný audit procesov spred nastúpenia nového vedenia.
-
Sybiha kritizoval Maďarsko za odmietnutie formátu Karpatská osmička aj odmietnutie ropných skladov
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha reagoval na platforme X na vyhlásenia maďarského premiéra Pétera Magyarra týkajúce sa Ukrajiny. Šéf ukrajinskej diplomacie označil Magyarrove postoje za „bezpodstatne konfrontačné“, odmietnutie formátu Karpatská osmička označil za nevysvetlené a jeho vyhlásenia o ropných skladoch za spochybňujúce dohodu Naftogazu a MOL. Magyar aj maďarská ministerka zahraničných vecí Anita Orbánová neskôr reagovali tiež na X a odmietli prirovnanie k politike Viktora Orbána.
-
EÚ predĺžil sankcie voči Rusku o tri roky, no výmenou vylúčil zo zoznamu Usmanova a Fridmana
Rada EÚ 22. septembra 2026 predĺžila individuálne sankcie za podkopávanie územnej celistvosti Ukrajiny o 36 mesiacov, do 22. septembra 2029. Ako súčasť kompromisu boli zo zoznamu vyňatí ruskí oligarchovia Aliser Usmanov a Michail Fridman. Lotyšsko, jediný odporca, nakoniec zdvihlo veto a pri hlasovaní sa zdržalo, pričom oznámilo vlastné národné sankcie voči obom menám. Slovensko, Francúzsko a Luxembursko tlačili na ich vylúčenie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval Lotyšsku a minister zahraničných vecí Andrij Sybiha rozhodnutie označil za "hanebné a neodôvodnené".
-
Bývalý generálny prokurátor Kravčenko zostal v zahraničí po skončení služobnej cesty, bol prepustený z prokuratúry
Bývalý generálny prokurátor Ukrajiny Ruslan Kravčenko sa 21. septembra nevrátil do práce po skončení služobnej cesty, ktorá podľa oficiálnych dokumentov vypršala 18. septembra. Ešte v polovici septembra oznámil podpísanie podozrení voči riaditeľovi NABU a osobe blízkej šéfovi SAPO, čo prezident Zelenskyj označil za dôvod na okamžité odvolanie. Poslanecká rada 15. septembra schválila jeho prepustenie z funkcie generálneho prokurátora a 21. septembra bol na základe vlastnej žiadosti prepustený aj z prokuratúry. Úrad generálneho prokurátora uviedol, že nemá informácie o jeho súčasnom pobyte.
-
Ukrajinské drony a rakety zasiahli ropnú rafinériu v Moskve, výroba paliva sa zastavila
V noci z 20. septembra podnikli ukrajinské ozbrojené sily rozsiahly útok dronmi a raketami na Moskvu a Moskovskú oblasť. Zasiahnutá bola rafinéria Gazpromneft-Moskovský NPZ v moskovskom obvode Kapotňa, pričom obe hlavné destilačné jednotky začali horieť a rafinéria úplne zastavila spracovanie ropy. Generálny štáb Ukrajiny uviedol, že kumulatívne údery na ruské rafinérie vyriadili viac než 45 % projektových kapacít ruskej rafinérskej výroby.
-
EÚ nepredĺžil sankcie voči Rusku: spor o dvoch oligarchov blokoval rokovania
Výbor stálych predstaviteľov EÚ (Coreper) 21. septembra opakovane nedosiahol dohodu o predĺžení individuálnych sankcií voči Rusku za porušovanie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny. Súčasný režim sa vzťahuje približne na 3 000 osôb a subjektov a vyprší o polnoci 22. septembra, pokiaľ ho všetkých 27 členských štátov včas neobnoví. Hlavnou prekážkou je požiadavka Slovenska a Francúzska vyňať zo sankčného zoznamu ruských oligarchov Alishera Usmanova a Michaila Fridmana; kompromisný návrh na 36-mesačné predĺženie výmenou za ich vyradenie zo zoznamu zablokovalo Lotyšsko. Ukrajinská vláda akékoľvek vyradenie dvoch oligarchov zo zoznamu verejne odmietla.
-
Poľský minister obrany v Sejme: Bezpečnosť Poľska závisí od ukrajinskej protivzdušnej obrany
Poľský minister obrany a vicepremiér Władysław Kosiniak-Kamysz vyhlásil 18. septembra v Sejme, že podpora Ukrajiny je v štátnom záujme Poľska, pretože bez dostatočnej protivzdušnej obrany sa viac ruských dronov dostane na poľské územie. Kritizoval časť opozície za rétoriku, ktorá podľa neho slúži ruským záujmom. Premiér Donald Tusk sa v ten istý deň zúčastnil na summite Karpatskej integračnej iniciatívy v Ukrajine.
-
Verchovna Rada nezasadne 26 dní, poslanec Železňak a tlačový servis sa sporili o „prázdniny"
Poslanec Jaroslav Železňak oznámil, že ukrajinský parlament Verchovna Rada nebude konať plenárne zasadnutia 26 dní – od 17. septembra do 13. októbra. Zasadnutie plánované na 18. september bolo neočakávane presunuté a neskôr zrušené, pričom poslanci, ktorí prišli do parlamentu, sa o zrušení dozvedeli od ochranky. Tlačový servis Verchovnej Rady tvrdenie o „prázdninách" odmietol a uviedol, že parlament pracuje nepretržite prostredníctvom výborov, pracovných skupín a frakcií.
-
Trump podpísal sankčný zákon Grahama: clá až 100 % na krajiny nakupujúce ruskú ropu
Prezident USA Donald Trump 18. septembra 2026 podpísal zákon „Lindsey O. Graham Sanctioning Russia and Iran Act of 2026“ (HR 5334), ktorý mu dáva právomoc uvaliť clá až do výšky 100 % na dovoz z krajín, ktoré patria medzi päť najväčších kupcov ruskej ropy a zemného plynu alebo pomáhajú obchádzať energetické sankcie. Zákon rozširuje aj sankcie voči ruskému vojenskému vedeniu, finančnému a energetickému sektoru, tieňovej flotile a sprísňuje kontrolu exportu tovaru, ktorý by Moskva mohla využiť na výrobu zbraní. Zákon je pomenovaný po zosnulom republikánskom senátorovi Lindseym Grahamovi, ktorý zomrel 11. júla 2026.
-
Nečakane zrušené plenárne zasadnutie ukrajinského parlamentu 18. septembra
Verchovna Rada 18. septembra nečakane zrušila plenárne zasadnutie aj Hodinu otázok vláde. Poslanci a niektorí ministri sa o zrušení dozvedeli až pri príchode do parlamentu. Tlačová služba Rady uviedla, že rozhodnutie padlo na rannom stretnutí predsedníctva pod vedením prvého podpredsedu Oleksandra Kornijenka; opozícia tvrdí, že o ňom nebola informovaná.
-
Pentagon zvažuje stiahnutie približne 25 000 amerických vojakov z Európy
Pentagon analyzuje plán na stiahnutie lietadiel, lodí, zbraní a desiatok tisíc amerických vojakov z Európy. Podľa dostupných správ by išlo o zhruba tretinu z 80 000-členného kontingentu, teda asi 25 000 osôb, pričom niektoré zdroje uvádzajú až 40 000. Analýzu má 18. septembra predložiť najvyšší veliteľ NATO v Európe generál Alexus Grynkewich ministrovi obrany Petemu Hegsethovi, ktorý odovzdá záverečné odporúčanie prezidentovi 6. novembra. Žiadne rozhodnutie zatiaľ nepadlo.