EÚ predĺžila sankcie voči Rusku o tri roky, zároveň vyňala Usmanova a Fridmana
Rada EÚ 22. septembra predĺžila sankčný režim súvisiaci s Ukrajinou o ďalších 36 mesiacov, do 22. septembra 2029. Zároveň zo zoznamu vylúčila ruských oligarchov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana. Podľa médií o toto vylúčenie usilovala najmä Francúzsko v súvislosti s francúzskymi občanmi zadržiavanými v Azerbajdžane. O deň neskôr azerbajdžanský prezident Ilham Alijev podpísal dekrét o milosti pre 20 osôb vrátane Francúza Martina Ryana, odsúdeného za špionáž. Ukrajina rozhodnutie označila za „hanebné" a pobaltské štáty oznámili vlastné národné sankcie.
Hlavné body
- Rada EÚ 22. septembra predĺžila sankcie za ohrozovanie územnej celistvosti Ukrajiny o 36 mesiacov – do 22. septembra 2029.
- Súčasne boli zo sankčného zoznamu vyňatí ruskí oligarchovia Ališer Usmanov a Michail Fridman, zaradení 28. februára 2022.
- Francúzsko tlačilo na vyňatie Usmanova údajne výmenou za prepustenie francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane.
- 23. septembra podpísal azerbajdžanský prezident Ilham Alijev dekrét o milosti pre 20 osôb vrátane Francúza Martina Ryana, odsúdeného na 10 rokov za špionáž.
- Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil vylúčenie Usmanova a Fridmana za „hanebné a neodôvodnené".
- Lotyšsko bolo jedinou krajinou EÚ, ktorá sa verejne postavila proti vylúčeniu; napokon sa zdržala.
- Litva, Lotyšsko a Estónsko oznámili zavedenie národných sankcií voči obom oligarchom.
Prečo je to dôležité
Ide o prvé trojročné predĺženie sankčného režimu EÚ voči Rusku namiesto zvyčajného šesťmesačného cyklu. Zároveň však Rada vyňala dvoch prominentných ruských oligarchov, ktorých Ukrajina vníma ako prepojených na Kremeľ. Ukrajina rozhodnutie verejne odsúdila a pobaltské krajiny oznámili vlastné sankcie, čo poukazuje na rozpory vo vnútri EÚ. Prípad zároveň ukazuje, ako bilaterálna diplomacia v otázke zadržiavaných osôb – Francúzsko v súvislosti s väzňami v Azerbajdžane – dokáže pretvárať celoúnijnú sankčnú politiku.
Čo sa stalo
Rada EÚ 22. septembra 2026 predĺžila obmedzujúce opatrenia voči osobám zodpovedným za ohrozovanie územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny o ďalších 36 mesiacov, do 22. septembra 2029. Išlo o vôbec prvé predĺženie na tri roky namiesto zvyčajných šiestich mesiacov. Súčasne EÚ zo sankčného zoznamu vylúčila ruských oligarchov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana, ktorí tam boli zaradení 28. februára 2022. Podľa mediálnych správ o vyňatie Usmanova dlho tlačilo Francúzsko, ktoré ho chcelo vymeniť za prepustenie francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane. Luxembursko následne podmienilo vyňatie Fridmana súhlasom s vyňatím Usmanova; Fridman vedie voči Luxembursku súdne spory o kompenzáciu najmenej 16 miliárd dolárov za zmrazené aktíva. O deň neskôr, 23. septembra, podpísal azerbajdžanský prezident Ilham Alijev dekrét o milosti pre 20 osôb vrátane Francúza Martina Ryana, generálneho riadna spoločnosti Mercorama, ktorý bol v Azerbajdžane zadržiavaný od decembra 2023 a 16. marca 2026 odsúdený na 10 rokov za špionáž – obvinenie, ktoré Francúzsko odmieta. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha a vládny komisár pre sankcie Vladyslav Vlasjuk rozhodnutie EÚ označili za „hanebné" a „neodôvodnené" a zdôraznili, že neexistujú nové okolnosti, ktoré by vylúčenie ospravedlňovali. Lotyšsko bolo jediným členským štátom EÚ, ktorý sa verejne postavil proti; napokon sa zdržal hlasovania, aby nehlasoval proti celému balíku. Litva, Lotyšsko a Estónsko oznámili zavedenie vlastných národných sankcií voči obom oligarchom.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá a predstavitelia rámovali rozhodnutie EÚ jednoznačne negatívne. Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha ho označil za „hanebné a neodôvodnené" a vyzval členské štáty EÚ, aby voči Usmanovovi a Fridmanovi zaviedli národné sankcie. Komisár prezidenta pre sankčnú politiku Vladyslav Vlasjuk uviedol, že Ukrajina nevidí žiadne zmeny okolností, ktoré by vyňatie ospravedlňovali, keďže Rusko pokračuje vo vojne a oligarchovia zostávajú napojení na Kremeľ. Ukrajinské zdroje zdôrazňovali, že kroky na vyňatie oboch mien neboli s Kyjevom vopred koordinované. Zároveň upozornili na Lotyšsko, ktoré sa verejne postavilo na stranu Kyjeva a blokovalo zmierňovanie sankcií až do konca, a vyzývali na zaradenie ďalších ruských oligarchov – menovite Vladimira Lisina (NLMK) a Vladimira Potanina (Norilsk Nickel) – do ďalšieho sankčného balíka.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Zo zdrojov v syntéze sa nepodarilo identifikovať ucelenú medzinárodnú perspektívu formulovanú mimo ukrajinských médií.
V čom sa spravodajstvo líši
Najvýraznejšia rozporuplnosť sa týka rámcovania zodpovednosti za vyňatie Usmanova. Francúzske a únijné diplomatické zdroje (citované cez Reuters) naznačovali, že Azerbajdžan „využíva" Usmanova na „vydieranie" Paríža v otázke zadržiavaných francúzskych občanov; Baku toto vykreslenie verejne odmietlo. Druhý rozpor sa týka miery odporu vo vnútri EÚ: lotyšský premiér Andris Kulbergs uviedol, že Lotyšsko bolo proti vylúčeniu osamotené a že Estónsko a Litva už s vyňatím súhlasili; iné správy zároveň zachytávajú ostrú verejnú kritiku Estónska a neskôr aj zavedenie národných sankcií v pobaltských krajinách.
Súvislosti
Sankčný režim EÚ súvisiaci s Ukrajinou bol zavedený v marci 2014 a v súčasnosti pokrýva viac ako 3 000 osôb a subjektov. Putin a Lavrov boli zaradení 25. februára 2022, Usmanov a Fridman 28. februára 2022. Martin Ryan, generálny riaditeľ spoločnosti Mercorama, bol v Azerbajdžane zadržaný v decembri 2023 a 16. marca 2026 odsúdený na 10 rokov za špionáž; Francúzsko obvinenia odmieta. Usmanov sa v roku 2022 presťahoval do Uzbekistanu a v októbri 2024 mu ukrajinský Najvyšší protikorupčný súd skonfiškoval ukrajinské aktíva; Fridmana od decembra 2023 hľadá ukrajinská SBU a jeho ukrajinské aktíva vrátane Alfa-Bank (teraz Sense Bank) boli znárodnené. Luxembursko tlačilo na vyňatie Fridmana aj prebiehajúce súdne spory o kompenzáciu najmenej 16 miliárd dolárov za zmrazené aktíva. Podľa niektorých správ RFE/RL lobovanie za vyňatie Usmanova zahŕňalo aj tureckého prezidenta Erdogana, Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko a Uzbekistan, ktoré sa pokúšali pôsobiť cez Slovensko. EÚ údajne nestihla termín na predĺženie sankcií a musela použiť právne „výpomocné" riešenie, aby zabránila kolapsu celého sankčného balíka.