Nečakane zrušené plenárne zasadnutie ukrajinského parlamentu 18. septembra
Verchovna Rada 18. septembra nečakane zrušila plenárne zasadnutie aj Hodinu otázok vláde. Poslanci a niektorí ministri sa o zrušení dozvedeli až pri príchode do parlamentu. Tlačová služba Rady uviedla, že rozhodnutie padlo na rannom stretnutí predsedníctva pod vedením prvého podpredsedu Oleksandra Kornijenka; opozícia tvrdí, že o ňom nebola informovaná.
Hlavné body
- Plenárne zasadnutie Verchovnej Rady naplánované na 18. septembra bolo nečakane zrušené.
- Zrušená bola aj Hodina otázok vláde, ktorá mala v tento deň prebehnúť.
- Poslanci, ktorí prišli do parlamentu, sa o zrušení dozvedeli od pracovníka ochranky.
- Tlačová služba Rady uviedla, že Hodina otázok vláde bola preložená na 12. októbra.
- Ako dôvod zrušenia boli uvedené „dôležité medzinárodné podujatia“; frakcia Sluha národa údajne odcestovala na Karpatský summit v Bukoveli.
- Nový minister školstva Andrij Butenko mal na zasadnutí predniesť správu, čím nahradil Oksena Lisového, ktorý z funkcie odišiel v júli.
- Poslanci Jaroslav Železňak (Holos), Volodymyr Vjatrovyč, Iryna Heraščenko a Viktorija Sjumar (Európska solidarita) zrušenie verejne kritizovali pre absenciu predchádzajúceho upozornenia.
Prečo je to dôležité
Zrušenie plenárneho zasadnutia a Hodiny otázok vláde narušilo riadny parlamentný dohľad nad výkonnou mocou v deň, keď mal nový minister školstva predniesť správu. Opoziční poslanci označili nečakané a zle oznámené zrušenie za bezprecedentné zneužitie právomoci zo strany vedenia Rady. Preloženie na 12. október znamená, že vláda medzitým formálne čelila parlamentným otázkam len obmedzene. Celý prípad poukazuje na trenice vo vnútri Rady medzi vládnu frakciu a opozíciou o spôsobe prijímania a oznamovania rozhodnutí o zasadnutiach.
Čo sa stalo
Verchovna Rada 18. septembra nečakane zrušila plenárne zasadnutie aj Hodinu otázok vláde. Poslanci, ktorí prišli do parlamentu – vrátane Volodymyra Vjatrovyča, Iryny Heraščenka a Viktoriie Sjumar z frakcie Európska solidarita a Jaroslava Železnáka z Holosu – sa o zrušení dozvedeli až na mieste od pracovníka ochranky. Železňak zrušenie Hodiny otázok vláde verejne potvrdil a viacerí opoziční poslanci kritizovali chýbajúce predchádzajúce upozornenie. Tlačová služba Rady neskôr oznámila, že Hodina otázok vláde bola preložená na 12. októbra a že rozhodnutie o odložení padlo na stretnutí predsedníctva (pogrodiného rady) konanom to ráno pod vedením prvého podpredsedu Oleksandra Kornijenka. Ako oficiálny dôvod zrušenia boli uvedené „dôležité medzinárodné podujatia“; frakcia Sluha národa údajne v ten deň odcestovala na Karpatský summit v Bukoveli. Na zasadnutí sa pritom mala konať aj plánovaná správa nového ministra školstva Andrija Butenka; tlačová služba uviedla, že namiesto toho informoval predsedníctvo o organizácii školskej výučby počas leteckých poplachov.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá – vrátane Ukrajinskej pravdy, Hromadske, Interfax-Ukrajina, LB.ua a Ukrinformu – sa sústredili na parlamentný rozmer prípadu: samotné zrušenie, absenciu predchádzajúceho upozornenia pre opozičných poslancov a kritiku zo strany zákonodarcov z Európskej solidarity a Holosu. Karpatský summit v Bukoveli vnímali skôr ako kontext, ktorý vysvetľuje neprítomnosť vládnej frakcie, než ako hlavnú tému. Niektoré správy zároveň upozornili, že zrušením sa odložili aj konkrétne politické otázky – plánovaná správa ministra školstva Butenka a otázka Sjumar k pozastaveniu všetkých kapitálových výdavkov.
V čom sa spravodajstvo líši
Zdroje sa rozchádzajú v tom, ako bolo rozhodnutie o zrušení prijaté. Tlačová služba Verchovnej Rady aj zdroj Ukrajinskej pravdy v Rade uvádzajú, že o odložení sa rozhodlo na stretnutí predsedníctva (pogrodiného rady) konanom ráno 18. septembra pod vedením prvého podpredsedu Kornijenka. Naopak poslanci Európskej solidarity Heraščenko a Vjatrovyč tvrdia, že frakcie ani ich predsedovia neboli o zrušení informovaní a že sa riadne nekonalo stretnutie predsedníctva. Zdroj Ukrajinskej pravdy v Rade zároveň nevedel potvrdiť, či boli predsedovia všetkých frakcií o tomto stretnutí riadne upovedomení alebo či sa ho zúčastnili.
Súvislosti
Už Hodina otázok vláde 4. septembra sa nekonala, v tom prípade pre nepriateľský dronový útok na Kyjev. Na zasadnutí 18. septembra mal pôvodne vystúpiť nový minister školstva Andrij Butenko, ktorý nahradil Oksena Lisového; ten od ministerstva odišiel v júli. V rovnaký deň sa v Bukoveli začal Karpatský summit, na ktorom prezident Zelenskyj oznámil vytvorenie nového formátu „Karpatská osmička“ (C8) združujúceho Rumunsko, Srbsko, Poľsko, Slovensko, Česko, Rakúsko a Maďarsko; na summit pricestoval aj poľský premiér Donald Tusk.