The Wall Street Journal
-
WSJ: Putin navrhol Trumpovi a Si Ťin-pchingovi trojstranný summit o Ukrajine bez Zelenského
Podľa denníka The Wall Street Journal navrhol Vladimir Putin počas 9. októbrového telefonátu s Donaldom Trumpom uskutočniť v novembri trojstranný summit s americkým prezidentom a čínskym lídrom Si Ťin-pchingom, na ktorom by sa rokovalo o ukončení vojny na Ukrajine na podmienkach výhodných pre Rusko. Kremlin navrhol uskutočniť stretnutie na okraj samitu APEC v Šen-čene 18.–19. novembra a uviedol, že Čína by nemala námietky, ak by sa Trump zapojil. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky nie je do navrhovaného formátu zahrnutý, čo vyvolalo kritiku Kyjeva aj európskych vlád. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio 19. októbra v Samarkande potvrdil, že o možnom stretnutí sa diskutuje, ale zdôraznil, že o jeho konaní nebolo prijaté žiadne konečné rozhodnutie.
-
Hegseth podľa Ukrajiny nezapísal schválenie dodávok raket Patriot
Americký minister obrany Pete Hegseth nezaproval významnú dávku raket protivzdušných zachytávačov Patriot, ktoré už podľa Ukrajincov zaplatili jej spojenci. Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že ide o politické zdržanie, zatiaľ čo americká strana označila tieto tvrdenia za nepravdivé a hovorí o potrebe zachovať dostatočné zásoby pre vlastné sily.
-
Trump pozastavil sankcie voči Rusku podľa „Grahamovho zákona" tesne pred ich vstupom do platnosti
Americký prezident Donald Trump podpísal 16. októbra 2026 exekutívny príkaz, ktorým pozastavil uplatňovanie sankcií, obmedzení a ciel voči Rusku vyplývajúcich zo „Grahamovho zákona" (Lindsey O. Graham Sanctioning Russia and Iran Act of 2026). Využil ustanovenie zákona, ktoré prezidentovi umožňuje odoprieť ich uplatnenie, ak to zodpovedá národným záujmom USA, a predložil o tom písomné potvrdenie Kongresu. Zákonom stanovené clá sú formálne zavedené, no ich uplatňovanie je pozastavené; skôr zavedené sankcie zostávajú v platnosti. Rozhodnutie nadviazalo na Trumpovu dohodu s Vladimirom Putinom o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh z 9. októbra a prišlo v predvečer novembrových volieb a blížiacej sa 30-dňovej lehoty na vykonanie zákona.
-
Trump v rozhovore pre Newsmax kritizoval Zelenského, označil ho za „nesprávneho partnera“
Donald Trump v rozhovore pre Newsmax z 15. októbra vyhlásil, že nie je „veľkým fanúšikom“ Volodymyra Zelenského, že s ním je ťažšie rokovať než s Vladimirom Putinom a že akákoľvek mierová dohoda sa neuzavrie so Zelenským. Útoky Ukrajiny na ruské rafinérie označil za „hanbu" a vyzval na uskutočnenenie ukrajinských prezidentských volieb. Zelensky 16. októbra v Bruseli reagoval vyhlásením, že s Trumpom sa mu rokuje ľahšie než s Putinom a že Ukrajina je pripravená na voľby, ak Rusko súhlasí s 60-dňovým prímerím.
-
Zelensky: Ukrajina obnoví údery na ruské rafinérie, Washington hrozil zastavením spravodajských dát
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky v rozhovore pre Financial Times oznámil, že Ukrajina obnoví údery na ruské rafinérie ropy po trojdňovej prestávke, o ktorú požiadali USA. Podľa jeho slov počas pauzy Rusko pokračovalo v útokoch na ukrajinskú energetiku a Ukrajina nedostávala od amerických partnerov včasné varovania pred údermi balistických rakiet na Kyjev. Zelensky tiež uviedol, že Spojené štáty varovali Kyjev pred zastavením výmeny spravodajských informácií a že obmedzenia satelitného spojenia Starshield boli politickým rozhodnutím, nie technickou poruchou. Krok prichádza po tom, čo Trump 9. októbra oznámil dohodu o dodávkach ruskej nafty na svetové trhy a 11. októbra vyhlásil „energetické prímerie“, o ktorom Kyjev vopred nevedel.
-
EÚ oznámil Ukrajine balík vojenskej pomoci vo výške približne 3 miliárd eur, Zelenskyj telefonoval s von der Leyenovou
Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj v nedeľu 11. októbra telefonoval s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Po rozhovore Zelenskyj oznámil, že EÚ vyčlení Ukrajine na budúci týždeň (12.–18. októbra) približne 3 miliardy eur dodatočnej vojenskej podpory, ktoré budú smerované na drony a rakety. Von der Leyenová zároveň potvrdila, že EÚ poskytne Ukrajine ešte tento týždeň ďalšie financovanie na drony a rakety na posilnenie obrany a ochranu vzdušného priestoru. Zelenskyj zároveň informoval o pokračujúcich ruských úderoch na energetickú infraštruktúru v Kyjeve a Charkovskej oblasti po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil energetické prímerie.
-
Ukrajinská systém elektronického boja „Lima“ odklonil dve ruské balistické rakety nad Kyjevom
Ukrajinský systém rádioelektronického boja „Lima“ prevádzkovaný jednotkou „Nična Varta“ (Nočná hliadka) odklonil začiatkom roka dve ruské balistické rakety letiace na dôležitý vládny objekt v Kyjeve. Po zásahu rádiovým signálom rakety dopadli do Dnipra. Informáciu priniesol The Wall Street Journal s odvolaním sa na ukrajinské vojenské zdroje.
-
ATESH: Rusi urgentne posilňujú mosty a logistické uzly pred možnými ukrajinskými raketovými údermi
Partizánske hnutie ATESH uviedlo, že veliteľstvo ruského Južného vojenského okruhu nariadilo urýchlene pripraviť logistické uzly a mosty na možné údery ukrajinských Ozbrojených síl. Opatrenia sa týkajú Rostovskej, Belgorodskej oblasti, krymského a taganrogského smeru. Súvisia s nedávnym prvým bojovým použitím rakety FP-7 a pripravovanou raketou FP-9 schopnou zasiahnuť Moskvu.
-
Zelenskyj: Rusko zdieľalo technológiu bezpilotných lietadiel so Severnou Kóreou
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko poskytlo Severnej Kórei technológiu reaktívnych bezpilotných lietadiel. Ako dôvod uviedol predchádzajúcu severokórejskú pomoc s raketami. Vyjadrenie prichádza v čase, keď Rusko výrazne zvýšilo útoky vysokorýchlostnými dronmi typu Šáhed na Ukrajinu.
-
Zelenskyj: Ukrajina zintenzívni údery na ruské rafinérie, FP-9 bude pripravený túto jeseň
V rozhovore pre Reuters prezident Zelenskyj oznámil, že Ukrajina zvýši útoky na ruské ropné rafinérie v reakcii na novú ruskú vzdušnú kampaň, ktorá má prinútiť ľudí opustiť Kyjev a ďalšie mestá. Odvolával sa na dokumenty, podľa ktorých Putin schválil „novú doktrínu“ úderov na širšie spektrum civilných cieľov pred zimou. Ukrajina tento týždeň prvýkrát bojovo použila domácu balistickú raketu FP-7 a dlhší FP-9, ktorý je podľa výrobcu schopný zasiahnuť Moskvu, by mal byť pripravený túto jeseň. Zelenskyj zároveň povedal, že je pripravený stretnúť sa s Putinom na decembrovom samite G20 v Miami, a vyzval USA, aby normalizovali vzťahy s Moskvou až po nastolení mieru.
-
Zelenskyj oznámil prvé bojové použitie ukrajinskej taktickej balistickej rakety FP-7
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 1. októbra oznámil prvé bojové použitie domácej taktickej balistickej rakety FP-7, ktorú vyvíja ukrajinská obranná spoločnosť Fire Point. Na sociálnych sieťach zverejnil video zo štartu, no neuviedol miesto, čas, cieľ ani výsledok úderu. Podľa Wall Street Journal, ktorý citoval vlastné zdroje, raketa zasiahla cieľ na dočasne okupovanom území; úspešnosť prvého zásahu zostáva podľa WSJ nejasná.
-
Viac ako polovica ukrajinských F-16 je mimo boja kvôli zdržaniu údržby v Belgicku
Správa denníka Wall Street Journal upozornila, že viac ako polovica ukrajinských stíhačiek F-16 nie je bojaschopná pre dlhé zdržania technickej údržby vykonávanej v Belgicku. Údržbu zabezpečuje belgická firma Sabena Aerospace Engineering na základe amerického kontraktu v hodnote do 235,5 milióna dolárov. Prezident Zelensky potvrdil, že asi polovica flotily F-16 je v Európe na opravách, a vyzval na presun údržby na Ukrajinu. Ukrajinský rezort diplomacie tvrdenia o katastrofálnom stave odmieta a tvrdí, že doby opráv sa skracujú.
-
Štyria americkí kongresmani vyzvali Trumpa, aby nezoslaboval sankcie voči Rusku a uplatnil „Grahamov zákon"
Štyria členovia Snemovne reprezentantov USA z Ukrajinskej podpornej skupiny v Kongrese – Marcy Kapturová, Brian Fitzpatrick, Mike Quigley a Joe Wilson – zaslali prezidentovi Donaldovi Trumpovi list, v ktorom ho vyzvali, aby nezoslaboval sankcie voči Rusku a namiesto toho uplatnil takzvaný „Grahamov zákon". Reagovali tak na mediálne správy, podľa ktorých Trumpova administratíva zvažovala uvoľnenie sankcií výmenou za prepustenie politických väznov zadržiavaných Ruskom. Podľa zákona musí americký prezident oznámiť sankcie voči Rusku do 18. októbra.
-
Ukrajinec podozrivý z poškodenia Nord Stream požiadal v Chorvátsku o politický azyl
Ukrajinský občan Volodymyr Žuravľov, podozrivý z podielu na poškodení plynovodov Nord Stream v roku 2022, požiadal v Chorvátsko o politický azyl. Jeho obhajca Mykola Katerynčuk uviedol, že azylová žiadosť automaticky nezastavuje konanie o vydanie. Okresný súd v Pule už rozhodol o povolení jeho vydania do Nemecka a obhajoba proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie.
-
Rusko ponúklo 20 miliónov dolárov za informácie o veliteľovi ukrajinských Síl bezpilotných systémov Brovdim
Rusko cez postsovietske zločinecké siete vypísalo odmenu 20 miliónov dolárov na informácie vedúce k identifikácii veliteľa ukrajinských Síl bezpilotných systémov Roberta „Maďara" Brovdiho, informoval The Wall Street Journal. Reportáž amerického denníka opisuje aj prísne bezpečnostné opatrenia okolo Brovdiho a vysokú efektivitu jeho jednotiek, ktoré podľa neho pripisujú približne tretine všetkých ruských strát za uplynulý rok.
-
Zelenskyj a Trump rokovali v New Yorku: Ukrajina je pripravená na čiastočné prímerie, Rusko ho odmieta
Na okraj 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku sa 22. septembra 2026 stretli prezidenti Zelenskyj a Trump. Ukrajina deklarovala ochotu pristúpiť na recipročné prímerie v oblasti energií, obilia a námornej dopravy. USA oficiálne pozvali Putina na summit G20 v Miami (14.–15. decembra), no podľa analýzy ISW a vyjadrení Kremľa Rusko efektívne odmietlo návrh na energetické prímerie a naďalej trvá na maximalistických požiadavkách. Šance na trilaterálne stretnutie zostávajú neisté.
-
El Mundo: CIA varovala Európu pred údajnou ruskou dronovou operáciou; Macron a Crosetto to popreli
Španielsky denník El Mundo publikoval správu, podľa ktorej CIA varovala niekoľko európskych vlád pred údajnou ruskou operáciou s dronmi zameranou na Španielsko, Francúzsko alebo Taliansko, s odpaľovaním z kontajnerov na civilných lodiach v medzinárodných vodách. Francúzsky prezident Emmanuel Macron aj taliansky minister obrany Guido Crosetto tieto tvrdenia verejne odmietli.
-
NATO posilňuje zdieľanie spravodajských informácií v reakcii na rusky podnietené sabotáže, povedal Grinkevich
Najvyšší veliteľ NATO v Európe, americký generál Alexus Grinkevich, v rozhovore pre Reuters uviedol, že Aliancia zvyšuje zdieľanie spravodajských informácií v reakcii na vlnu sabotáží a ďalších incidentov pravdepodobne spojených s Ruskom. Zároveň varoval pred „nízkym, ale rastúcim" rizikom obmedzeného ruského útoku na územie NATO a odmietol predpoklad, že by Moskva mohla využiť vyčerpanie amerických zásob rakiet dlhého doletu na úder proti Aliancii.
-
Zelenskyj v rozhovore pre WSJ uviedol ročné straty a teritoriálne zmeny na fronte; potvrdil ochotu stretnúť sa s Putinom
Prezident Zelenskyj v rozhovore pre Wall Street Journal uviedol, že Rusko v roku 2026 obsadilo 890 km ukrajinského územia a Ukrajina oslobodila 800 km. Zelenskyj taktiež potvrdil ochotu stretnúť sa s Putinom za sprostredkovania prezidenta USA Trumpa, ktorý pohrozil sankciami podľa „Grahamovho zákona". Hovorca Kremľa Peskov vyhlásil, že neexistujú predpoklady na prechod na „mierovú koľaj" rokovaní, a zopakoval, že Zelenskyj by mohol prísť do Moskvy.
-
Zelenskyj: Rusko v roku 2026 získalo len 90–100 km² ukrajinského územia
Prezident Zelenskyj v rozhovore pre The Wall Street Journal uviedol, že od začiatku roka 2026 ukrajinské ozbrojené sily oslobodili približne 800 km² územia, zatiaľ čo ruské sily obsadili okolo 890 km². Čistý zisk Ruska tak predstavuje 90–100 km², čo je podľa neho výrazne menej než 3 000–4 000 km², ktoré Rusko zaberalo ročne v predchádzajúcich rokoch. Zelenskyj zároveň odhadol, že Rusko za týchto 90–100 km² zaplatilo 260 000–270 000 strát.