Ukrajinská systém elektronického boja „Lima“ odklonil dve ruské balistické rakety nad Kyjevom
Ukrajinský systém rádioelektronického boja „Lima“ prevádzkovaný jednotkou „Nična Varta“ (Nočná hliadka) odklonil začiatkom roka dve ruské balistické rakety letiace na dôležitý vládny objekt v Kyjeve. Po zásahu rádiovým signálom rakety dopadli do Dnipra. Informáciu priniesol The Wall Street Journal s odvolaním sa na ukrajinské vojenské zdroje.
Hlavné body
- Dve ruské balistické rakety smerujúce na vládny objekt v Kyjeve boli v roku 2026 odklonené systémom „Lima“ a následne dopadli do rieky Dnipro.
- Rakety leteli hypersonickou rýchlosťou, keď ich zasiahli rádiové signály – technika zvaná spoofing, ktorá ich dezorientovala.
- Systém „Lima“ používa ukrajinská jednotka rádioelektronického boja „Nična Varta“ (Nočná hliadka).
- Približne v čase útoku navigačné aplikácie v telefónoch mnohých Kyjevčanov ukazovali, že sa nachádzajú v Peru – vedľajší efekt práce „Ničnej varty“, ktorý WSJ označil za jej „elektronickú vizitku“.
- Podľa majora s volacím menom „Alchimik“ dokáže „Lima“ rušiť drony, rakety a navádzané bomby na vzdialenosť približne 193 km (okolo 120 míľ).
- Ukrajinskí a západní experti na protivzdušnú obranu potvrdili WSJ, že systémy typu „Lima“ dokážu narušiť balistické útoky, hoci nemôžu plne nahradiť zachytávače Patriot.
- V novembri 2025 tá istá jednotka tvrdila, že pomocou „Limy“ zachytila ruskú hypersonickú raketu „Kindžal“; v reakcii na ruské čínske antény CRPA vznikla za tri mesiace nová verzia „Lima Quant“.
Prečo je to dôležité
Ide o dôkaz, že Ukrajina vyvinula domácu schopnosť rádioelektronického boja, ktorá dokáže narušiť aj hypersonické balistické rakety – jedny z najťažších cieľov pre tradičnú protivzdušnú obranu. Zároveň ukazuje lacnejšiu alternatívu k zachytávačom Patriot, čo je dôležité vzhľadom na obmedzené zásoby týchto rakiet. Prípad tiež ilustruje prebiehajúci technologický súboj: Rusko proti „Lime“ nasadzuje čínske antény CRPA (ich počet sa zvýšil zo 4 na 8, 16 a napokon 32), no Ukrajina medzitým vyvinula vylepšenú verziu „Lima Quant“.
Čo sa stalo
Začiatkom roka 2026 smerovali dve ruské balistické rakety na dôležitý vládny objekt v Kyjeve. Ukrajinský systém rádioelektronického boja „Lima“, ktorý prevádzkuje jednotka „Nična Varta“ (Nočná hliadka), rakety zasiahol rádiovým signálom a odklonil ich z kurzu. Po tomto zásahu rakety dopadli do rieky Dnipro. „Lima“ pri tom využila metódu spoofingu – do éteru vysielala falošné navigačné signály, ktoré rakety dezorientovali. Približne v rovnakom čase sa na telefónoch mnohých Kyjevčanov v navigačných aplikáciách zobrazovala poloha v Peru – vedľajší efekt, ktorý WSJ označil za „elektronickú vizitku“ práce „Ničnej varty“. O systéme hovoril dôstojník jednotky s volacím menom „Alchimik“; podľa neho „Lima“ dokáže rušiť drony, rakety a navádzané bomby na vzdialenosť približne 193 km. WSJ uviedol, že ruské balistické rakety v tomto roku opakovane prerazili protivzdušnú obranu Kyjeva, no Ukrajinci a západní experti potvrdili, že systémy typu „Lima“ dokážu balistické útoky narušiť – hoci nie úplne nahradiť Patrioty. Správu priniesol The Wall Street Journal 6. októbra s odvolaním sa na ukrajinské vojenské zdroje.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá (LIGA.net, ZN.UA, hromadske, NV) informáciu z WSJ prebrali a zdôraznili ju ako úspech domáceho systému „Lima“ pri ochrane kyjevského vládneho objektu. Témy v správach smerujú k praktickým výsledkom – rakety boli odklonené a dopadli do Dnipra – a k cenovej výhodnosti oproti zachytávačom Patriot. Zároveň ukrajinské texty zasadzujú incident do širšieho kontextu: novembrový údajný zásah „Kindžalu“ z roku 2025, vznik vylepšenej verzie „Lima Quant“, eskaláciu počtu ruských antén CRPA a veľké čísla o zneškodnených dronoch od výrobcu Phantom Defense a Tretieho armádneho zboru.
V čom sa spravodajstvo líši
V ukrajinských prebratiach sa objavujú dve výraznejšie rozdiely. Prvým je uvádzaný dosah systému „Lima“: major „Alchimik“ hovorí o približne 193 km (120 míľ), zatiaľ čo iné sumáre WSJ uvádzajú dosah až 200 km. Druhým je pôvod novembrovej správy o zásahu „Kindžalu“ z roku 2025 – niektoré ukrajinské médiá ju pripisujú výlučne WSJ, iné poukazujú aj na text v The Telegraph, ktorý uvádzal, že „Lima“ raketu odklonila navigačnými povelmi a navyše skladbou.
Súvislosti
Balistické rakety sú pre ukrajinskú protivzdušnú obranu mimoriadne ťažkým cieľom pre vysokú rýchlosť a trajektóriu letu. Už v novembri 2025 tá istá jednotka „Nična Varta“ tvrdila, že pomocou spoofingu systému „Lima“ zachytila ruskú hypersonickú raketu „Kindžal“ – raketa po prijatí falošného navigačného signálu zmenila smer a podľa hlásenia jednotky sa rozpadla vlastnou rýchlosťou. Koncom roka 2024 Ukrajinci zistili, že Rusko na rakety a drony inštaluje čínske antény CRPA schopné rozpoznať zdroj rušenia a obísť ho; v odpovedi vývojári „Limy“ spolu s výrobcom Cascade pripravili za zhruba tri mesiace novú verziu „Lima Quant“ s vlastnými matematickými algoritmami. Rusko následne zvyšovalo počet týchto antén na svojich zbraniach – zo 4 na 8, potom na 16 a napokon na 32. Jeden z dôstojníkov Ukrajinských síl bezpilotných systémov uviedol, že „Lima“ v jeho sektore potláča 70 – 95 % rádiom riadených dronov, hoci systém niekedy ruší aj ukrajinské drony. Správu WSJ o incidente publikovali 6. októbra 2026.