Stretnutie Zelenského s Trumpom na Valnom zhromaždení OSN: návrh energetického prímeria, zapojenie Si a Patrioty
22. septembra 2025 sa na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku stretli ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a americký prezident Donald Trump. Zelenskyj ponúkol vzájomné zastavenie úderov na energetickú infraštruktúru, navrhol zapojenie čínskeho lídra Si Ťin-pchinga a zotrvanie na trojstrannom summite. Trump podľa neho nežiadal jednostranné zastavenie ukrajinských úderov a USA majú návrh energetického prímeria odovzdať Rusku.
Hlavné body
- 22. septembra 2025: stretnutie Zelenského a Trumpa na okraj UNGA v New Yorku, trvalo približne hodinu
- Americkú delegáciu tvorili minister zahrávačasť Marco Rubio, minister financií Scott Bessent, vyslanec Steve Witkoff a Jared Kushner
- Ukrajina ponúkla zastavenie úderov na ruskú energetickú infraštruktúru výmenou za recipročné zastavenie ruských útokov; USA majú návrh odovzdať Moskve
- Zelenskyj vyjadril ochotu kedykoľvek sa zúčastniť trojstranného stretnutia s Trumpom a Putinom a požiadal Trumpa, aby do úsilia zapojil Si Ťin-pchinga
- Trump uviedol, že je „pozitívne naklonený“ licencovaniu ukrajinskej výroby interceptorov Patriot, no podľa Zelenského nepadla konkrétna odpoveď o dodávkach
- Stretnutie sa konalo pred 23.–25. septembrom, keď Si Ťin-pching uskutočnil prvú štátnu návštevu USA za viac ako desať rokov
Prečo je to dôležité
Stretnutie je jadrom americkej snahy sprostredkovať koniec vojny: Zelenskyj navrhol konkrétne kroky deeskalácie a požiadal o zapojenie Si Ťin-pchinga priamo v čase jeho cesty do Washingtonu. Trumpovo „pozitívne naladenie“ k licencovaniu ukrajinskej výroby Patriotov otvára cestu k posilneniu ukrajinskej protivzdušnej obrany, no bez konkrétneho záväzku o dodávkach. Bod o Starlinku zároveň ukázal, že Trump presunul túto otázku na Muska, nie na americkú vládu.
Čo sa stalo
Dňa 22. septembra 2025 sa na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku stretol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Stretnutie trvalo približne hodinu a americkú delegáciu tvorili minister zahrávačasť Marco Rubio, minister financií Scott Bessent, osobitný vyslanec Steve Witkoff a Jared Kushner. Zelenskyj stretnutie opísal ako „pozitívne“ a „produktívne“ a zdôraznil, že Trump nežiadal, aby Ukrajina jednostranne zastavila údery na ruské energetické objekty. Ukrajinská strana ponúkla vzájomné zastavenie úderov na energetickú infraštruktúru; americká strana sa zaviazala odovzdať tento návrh Moskve. Zelenskyj potvrdil ochotu zúčastniť sa kedykoľvek na trojstrannom stretnutí s Putinom a požiadal Trumpa, aby do úsilia zapojil čínskeho lídra Si Ťin-pchinga – ten mal 23.–25. septembra pricestovať do USA na prvú štátnu návštevu za vyše desať rokov. Zelenskyj uviedol, že Trump prisľúbil odovzdať túto výzvu. Trump povedal, že je „pozitívne naklonený“ licencovaniu ukrajinskej výroby interceptorov Patriot, hoci Zelenskyj potvrdil, že konkrétna odpoveď na dodávky neprišla. Ukrajina podľa neho vyjednávala s výrobcom systému Patriot, spoločnosťou RTX (Raytheon), a dostala signál pripravenosti na spoluprácu. Zelenskyj na stretnutí otvoril aj otázku využívania Starlinku pri úderoch na území Ruska a mal ho o tejto téme hovoriť priamo s Elonom Muskom. Zelenskyj identifikoval tri možné rokovacie dráhy: energetické prímerie, námorné/obilninové prímerie a trojstranný formát.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá v rámci spracovania zdôraznili Zelenského „pozitívne a produktívne“ hodnotenie stretnutia a vymenovanie troch rokovacích dráh (energetické prímerie, námorné/obilninové prímerie, trojstranný formát). Venovali osobitnú pozornosť Zelenského ponukám – angažovanie Si Ťin-pchinga, trojstranný summit s Putinom a recipročné energetické prímerie – a jeho varovaniam o „veľmi vysokom“ riziku ruských útokov na ďalšie európske krajiny vrátane pozemných operácií. Zároveň upozornili na opatrnosť Trumpových vyjadrení o Patriotoch („nikto nepovedal nie“, ale bez konkrétnej odpovede) a na jeho spájanie ukrajinských úderov na rafinérie s cenami nafty v USA. K tomuto prepojeniu dali priestor aj domácim analytikom Volodymyrovi Omelčenkovi z centra Razumkov a Vladyslavovi Faraponovovi z Inštitútu amerických štúdií, ktorí ho spochybnili. Ukrajinské zdroje vyzdvihli aj „vedľajšiu líniu“ o Starlinku a Muskovi a Zelenského vyjadrenie, že ho Trump v súvislosti s touto otázkou údajne obvinil z „klamania“ o Muskovom postoji. Na margo UNGA reflektovali Zelenského rétoriku („patient zero“) a spoločné vyhlásenie 50 krajín o prímerí, ktoré USA nepodpísali.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Nemecké a katarské zdroje sa sústredili na základné prvky agentúrnych správ: „obmedzené prímerie v zbraní“ zamerané na energetické ciele a Zelenského–Trumpovu diskusiu o „energetickom prímerí“ a možnom trojstrannom summite – bez analytického domáceho odporu, ktorý dominoval ukrajinským médiám. Medzinárodné rámcovanie sa opiera o Trumpove vlastné výroky: dva varianty mierovej dohody („veľmi zlá“ a taká, ktorá môže Ukrajinu priviesť k „veľkosti“), jeho tvrdenie, že Putin je pripravený sa stretnúť, a jeho ochotu stretnúť sa s Putinom na decembrovom summite G20 v Miami. Medzinárodné texty zaznamenali Trumpovo tvrdenie, že ukrajinské dronové údery poškodili ruskú rafinérsku kapacitu, a jeho želanie ukončiť vojnu pred zimou, pričom Zelenského recipročnú podmienku prímeria spomenuli okrajovo. Zdroje z Nemecka a Kataru kládli väčší dôraz na diplomatické divadlo (UNGA, návšteva Si Tchu-pchinga, možný trojstranný summit) než na detaily okolo Starlinku a Patriotov, ktoré dominovali ukrajinskému pokrytiu.
V čom sa spravodajstvo líši
Tri hlavné rozpory sa týkali (1) príčin rastu cien nafty v USA – Trump ich čiastočne pripísal ukrajinským dronovým úderom na ruské rafinérie, zatiaľ čo ukrajinské zdroje vrátane analytika Volodymyra Omelčenka z centra Razumkov uvádzali ako hlavný dôvod vojnu proti Iránu a úlohu Ukrajiny označili len za čiastočnúk; (2) stavu dohodu o neúdery na energetické ciele – Trump tvrdil, že dohoda s Rusom platila, Zelenskyj uviedol, že sa zrútila, keď Moskva na druhý deň udrela na čerpacie stanice v Kyjeve a Ukrajina reagovala úderom na ruskú rafinériu; (3) postupu v otázke Patriotov – Zelenskyj povedal, že „nikto nepovedal nie“ na dodávky interceptorov, no chýbal konkrétny záväzok, zatiaľ čo americký Department of State zverejnil oznam o predaji prostriedkov protivzdušnej obrany a rakiet; analytik Vladyslav Faraponov naopak uviedol, že verejný signál o pokroku v samotnej licencii chýbal.
Súvislosti
Išlo o deviate plné stretnutie Trumpa a Zelenského od začiatku Trumpovho druhého funkčného obdobia; trvalo približne hodinu. Americkú delegáciu tvorili minister zahrávačasť Marco Rubio, minister financií Scott Bessent, vyslanec Steve Witkoff a Jared Kushner. Deň pred stretnutím Trump podpísal sankčný nástroj známy ako „Grahamov zákon“ a povedal, že ho je v prípade potreby pripravený použiť. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nápad energetického prímeria odmietol s odvolaním na cieľ komplexného urovnania. Návšteva Si Ťin-pchinga v USA v dňoch 23.–25. septembra bola jeho prvou štátnou návštevou za viac ako desať rokov.