Macron nariadil vláde vypracovať plán na ochranu kritickej infraštruktúry pred ruskými hybridnými hrozbami
Francúzsky prezident Emmanuel Macron 18. septembra na stretnutí v Elyzejskom paláci s lídrami parlamentných strán a premiérom Sébastienom Lecornuom nariadil vláde pripraviť plán na ochranu kritickej infraštruktúry a najcitlivejších zariadení obranného a technologického priemyslu pred útokmi dronov a kybernetickými útokmi. Macron vyhlásil, že ruská hybridná hrozba voči Európe a Francúzsku sa v posledných týždňoch zintenzívnila, a prisľúbil odpoveď. Minister vnútra zvolal regionálnych prefektov na zvýšenie pohotovosti.
Hlavné body
- Macron 18. septembra nariadil vláde pripraviť plán na ochranu kritickej infraštruktúry a obranného priemyslu pred dronmi a kyberútokmi.
- Stretnutie v Elyzejskom paláci sa konalo za účasti lídrov parlamentných strán, premiéra Sébastiena Lecornua, šéfov spravodajských služieb a generálneho riaditeľa pre energetiku.
- Macron medzi príkladmi ruskej hybridnej aktivity uviedol útok dronu na osobný vlak Kyjev–Varšava (13. september), dron s výbušninou na letisku v Lipsku, signálnu raketu vypálenú pri dánskej fregate (14. september) a početné narušenia vzdušného priestoru európskych krajín.
- Minister vnútra zvolal regionálnych prefektov a v priebehu týždňa majú vytvoriť obranno-bezpečnostné centrály v departementoch.
- Macron vyhlásil, že podpora Ukrajiny je potrebnejšia než kedykoľvek predtým a je podmienkou bezpečnosti Francúzska a spravodlivého a trvalého mieru.
- Francúzsko spolu s Britániou vedie Koalíciu ochotných; v najbližších týždňoch sa v Európe uskutočnia posilňujúce cvičenia.
- Podľa dôvernej poznámky France Télévisions francúzske spravodajské služby počítajú s možnými rozsiahlymi ruskými útokmi už od jesene 2027 s horizontom do roku 2030.
Prečo je to dôležité
Francúzsko týmto krokom povýšilo obranu proti ruským hybridným hrozbám na celoštátnu vládnu prioritu. Macron priamo prepojil ochranu infraštruktúry s pokračujúcou podporou Ukrajiny a rámoval ruské hybridné aktivity ako priamu bezpečnostnú hrozbu pre Francúzsko a Európu, nie len vzdialený problém. Koordinácia naprieč spravodajskými službami, rezortom obrany, ministerstvom vnútra a regionálnymi prefektmi signalizuje reakciu celého štátneho aparátu.
Čo sa stalo
Prezident Emmanuel Macron sa 18. septembra stretol v novej krizovej miestnosti Elyzejského paláca s lídrami parlamentných strán vrátane kandidátov na prezidenta 2027, premiérom Sébastienom Lecornuom, šéfmi spravodajských a bezpečnostných služieb a generálnym riaditeľom pre energetiku. Na stretnutí nariadil vláde vypracovať plán na ochranu kritickej infraštruktúry a najcitlivejších objektov obranného a technologického komplexu pred útokmi dronov a kybernetickými útokmi. Macron vyhlásil, že od tohto leta Rusko znásobilo útoky proti európskym záujmom a že Kremeľ sa snaží zastrašiť spojencov a podkopať podporu Ukrajiny. Ako konkrétne príklady uviedol útok dronu na osobný vlak medzi Kyjevom a Varšavou z 13. septembra, dron s výbušninou objavený na letisku v Lipsku (ktorý nemecké spravodajské služby spájajú s ruskou GRU), signálnu raketu vypálenú pri dánskej fregate 14. septembra a viaceré narušenia vzdušného priestoru európskych krajín. Prisľúbil, že Francúzsko na ruské hybridné útoky odpovie, a zdôraznil, že podpora Ukrajiny je potrebnejšia než kedykoľvek predtým. Po zasadnutí Rady pre obranu a národnú bezpečnosť premiér vydal príslušné pokyny ministrov a minister vnútra zvolal prefektov zón obrany a bezpečnosti, aby do týždňa vytvorili obranno-bezpečnostné centrály vo svojich departementoch.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Prípad zapadá do širšieho európskeho kontextu rastúceho znepokojenia z ruských hybridných operácií. Poľský premiér Donald Tusk uviedol, že spravodajské informácie naznačujú ruské plány hybridných úderov proti krajinám podporujúcim Ukrajinu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že EÚ pripravuje novú bezpečnostnú stratégiu, ktorá má doplniť článok 4 Severoatlantickej zmluvy. CNN 17. septembra zhodnotila, že ruské hybridné útoky majú vytvárať pocit blížiacej sa vojny bez eskalácie do priameho konfliktu, pričom sledujú dva ciele: zvyšovať vnímané náklady podpory Ukrajiny a testovať ochotu NATO reagovať na hrozby. V posledných týždňoch boli ruské drony nájdené v Moldavsku, Rumunsku, Lotyšsku, Estónsku, Poľsku a Litve; podozrivé drony boli spozorované nad strategickými objektmi v Fínsku, Dánsku a Belgicku. Dánska kontrarozviedka 3. septembra informovala o odhalených plánoch sabotáží v dánskych podnikoch obranného priemyslu. Francúzsko pripomenulo, že spolu s Britániou vedie Koalíciu ochotných a že v najbližších týždňoch sa v Európe uskutočnia posilňujúce cvičenia.
Súvislosti
Macronovo stretnutie sa konalo v novej krizovej miestnosti Elyzejského paláca s najvyšším stupňom zabezpečenia. Francúzsko patrilo medzi prvé európske krajiny, ktoré vytvorili službu Viginum na odhaľovanie zahraničného digitálneho zasahovania. Podľa dôvernej poznámky, ktorú získala France Télévisions, patria medzi potenciálne ruské ciele elektrárne a elektrické siete, železnice, telekomunikačné siete a systémy distribúcie pitnej vody. Francúzske spravodajské služby sa pripravujú na rozsiahle ruské útoky už od jesene 2027 s dlhodobým horizontom do roku 2030. Medzi ďalšie nedávne incidenty, ktoré spomínala aj európska tlač, patrili prípravy útokov na trasy vojenskej pomoci Ukrajine v Nemecku a žhárstvo v logistickom centre DHL, ako aj útok dronu na osobný vlak v stanici Jahodyn 13. septembra, len asi 2 km od poľskej hranice.