Šéf vojenského výboru NATO: Aliancia je pripravená reagovať na prípadnú eskaláciu zo strany Ruska
Predseda Vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone 19. septembra v Kodani na stretnutí 32 najvyšších vojenských predstaviteľov krajín Aliancie vyhlásil, že NATO je pripravené reagovať na prípadnú eskaláciu zo strany Ruska na východnom krídle. Dragone uviedol, že Aliancia má približne 4 000 strán vojenských plánov na ochranu východného krídla a pokračuje v posilňovaní síl. Jeho vyhlásenie zaznelo v kontexte varovaní Poľska, Francúzska, Holandska, Litvy a Lotyšska pred bezprostrednými ruskými hrozbami a rastúceho počtu narušení vzdušného priestoru a sabotáží v Európe.
Hlavné body
- Admirál Giuseppe Cavo Dragone 19. septembra na stretnutí 32 najvyšších generálov NATO v Kodani vyhlásil, že Aliancia je pripravená na prípadnú ruskú eskaláciu na východnom krídle.
- Dragone: „Aliancia je pripravená, štruktúra je pripravená, vojaci a zbrane sú pripravené.“
- NATO podľa Dragoneho disponuje približne 4 000 stranami vojenských plánov na obranu východného krídla, pokrývajúcich scenáre od minimálnej krízy po zásah na území Aliancie.
- V roku 2023 po úplnej invázii Ruska na Ukrajinu schválili členské krajiny NATO tri operačné regionálne obranné plány.
- Poľský premiér Donald Tusk varoval, že Moskva by v najbližších mesiacoch mohla uskutočniť útok dronmi alebo raketami na niektorú zo susediacich krajín NATO ako inscenovanú provokáciu.
- Lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs vyhlásil, že väčšina krajín NATO by v súčasnosti nedokázala odraziť ruský raketový útok v prípade rozšírenia konfliktu.
- 15. septembra poradca Putina Nikolai Patrušev vyhlásil, že v prípade vojenských akcií proti Moskve by Varšava „za dva-tri dni“ prestala existovať.
Prečo je to dôležité
Vyhlásenie najvyššieho vojenského predstaviteľa NATO prichádza v čase zvýšených varovaní z európskych metropol pred možnou ruskou provokáciou proti krajine Aliancie. Potvrdzuje pripravenosť NATO vrátane rozsiahlych obranných plánov a pokračujúceho posilňovania síl. Zároveň odpovedá na obavy spojencov z ruských pokusov podkopať jednotu Aliancie a rámcuje ich ako faktor, ktorý naopak zvyšuje jej súdržnosť.
Čo sa stalo
Predseda Vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone 19. septembra na pravidelnom stretnutí 32 najvyšších generálov a náčelníkov obrany krajín NATO v Kodani vyhlásil, že Aliancia je pripravená reagovať na prípadnú eskaláciu zo strany Ruska na východnom krídle. Dragone uviedol, že „Aliancia je pripravená, štruktúra je pripravená, vojaci a zbrane sú pripravené“ a že NATO pokračuje v posilňovaní síl početne aj technicky. Podľa jeho slov má Aliancia k dispozícii približne 4 000 strán vojenských plánov na obranu východného krídla, ktoré pokrývajú scenáre od minimálnej krízy až po zásah na území NATO. Tieto plány vychádzajú z troch operačných regionálnych obranných plánov schválených spojencami v roku 2023 po úplnej invázii Ruska na Ukrajinu. Dragone tiež upozornil, že „bezohľadné správanie Ruska v posolných týždňoch a mesiacoch“ má za cieľ podkopať dôveru a oslabiť jednotu Aliancie, no dodal, že tieto pokusy nás nerozdeľujú, ale zostrujú naše nástroje a robia nás súdržnejšími. Zároveň uviedol, že generáli na sobotňajšom stretnutí osobitne neprediskutovali najnovšie varovania spojencov pred možnými ruskými provokáciami.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá v rámci správy o Dragoneho vyhlásení vyzdvihli aj konkrétne varovania z Poľska, Francúzska, Holandska, Litvy a Lotyšska pred bezprostrednými ruskými hrozbami. Poukazujú na nedávne incidenty – zostrelenie dronov pri pobreží Rumunska v blízkosti energetického projektu za 4 miliardy eur, ozbrojený dron na letisku v Lipsku, dron, ktorý z Bieloruska vletel do Litvy, či údajne ruský zásah pri požiari továrne na drony v Estónsku – ako dôkaz stupňujúcej sa ruskej kampane. Kontrastom k Dragoneho posolstvu o pripravenosti je vyhlásenie lotyšského prezidenta Rinkēvičsa (v jednom zdroji pripísané Zelenskému), že väčšina krajín NATO by v súčasnosti nedokázala odraziť ruský raketový útok. Ukrajinské zdroje zároveň zaradzujú poznámku Stratégického komunikačného centra, že „Moskva si kedysi rovnako počítala s rýchlym dobytím Kyjeva“, čím kontextualizujú Patruševovo vyhlásenie o „dvoch či troch dňoch“ pre Varšavu, ako aj slová poľského ministra zahraničia Sikorského na konferencii YES o schopnosti Poľska a spojencov Rusko v prípade útoku rýchlo poraziť.
V čom sa spravodajstvo líši
Ukrajinské zdroje sa rozchádzajú v dátume varovania poľského premiéra Donalda Tuska pred možnou ruskou provokáciou: niektoré ho umiestňujú na štvrtok bez konkrétneho dátumu, ďalšie uvádzajú 17. september a iné 18. september. Ďalšou nezhodou je, kto vystúpil s tvrdením, že väčšina krajín NATO by nedokázala odraziť ruský raketový útok a že Európa nestíha drony a vzdušnú vojnu, ktorú vedie Ukrajina – väčšina zdrojov ho pripisuje lotyšskému prezidentovi Edgarsovi Rinkēvičsovi, jeden zdroj ho pripisuje ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.
Súvislosti
V roku 2023, po úplnej invázii Ruska na Ukrajinu, schválili členské krajiny NATO tri operačné regionálne obranné plány. V auguste 2026 sa v správach americkej spravodajskej služby objavilo varovanie, že Moskva plánuje v najbližších rokoch obmedzený útok na jednu zo krajín NATO. V posledných týždňoch Európa zaznamenala rastúci počet narušení vzdušného priestoru a pokusov o sabotáž na pozadí rastúceho napätia s Ruskom. 15. septembra poradca ruského prezidenta Nikolai Patrušev vyhlásil, že v prípade vojenských akcií proti Moskve by Varšava „za dva-tri dni“ prestala existovať. Na konferencii YES na Ukrajine poľský minister zahraničia Radosław Sikorski vyhlásil, že Poľsko a spojenci by v prípade ruského útoku dokázali Rusko rýchlo poraziť vďaka výhode v letectve a moderných diaľkových zbraniach.