Fico odmietol brániť spojencov v prípade ruského útoku a nevystúpi za kolektívnu obranu NATO
Počas prejavu pred študentmi a personálom nemocnice v Prešove slovenský premiér Robert Fico vyhlásil, že nemá v úmysle plniť záväzky vyplývajúce z článku 5 Severoatlantickej zmluvy a nebude sa so Slovenskom podieľať na obrane spojencov v prípade ruského útoku. Ako premiér urobí podľa svojich slov všetko pre to, aby Slovensko nebolo nikdy vtiahnuté do vojenského konfliktu. Počas prejavu Fico ani raz nespomenul Rusko ako agresora či zdroj vojenskej hrozby pre Európu a kritizoval európskych lídrov za „vojnovú rétoriku“. Prejav sa uskutočnil deň pred plánovanou cestou Fica do Kyjeva, kde sa mal stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a premiérom Serhijom Koreckym.
Hlavné body
- Fico verejne odmietol plniť záväzky z článku 5 a uviedol, že Slovensko sa nebude podieľať na obrane spojencov pri ruskom útoku.
- Premiér povedal, že si nevie predstaviť, aby Slovensko pripravovalo 5 000 či 10 000 vojakov bez vedomia, s kým, prečo a za čo by bojovali.
- Fico počas prejavu v Prešove ani raz nespomenul Rusko ako agresora či zdroj vojenskej hrozby pre Európu.
- Obvinil európskych lídrov z „vojnováckej rétoriky“ a vyhlásil, že nechápe, proti komu sa má NATO brániť.
- Súčasne uviedol, že Slovensko si členstvo v NATO váži, spolupracuje a plní svoje záväzky, no ako premiér urobí všetko, aby krajinu nevťahoval do ozbrojeného konfliktu.
- Prejav sa uskutočnil 17. septembra, deň pred avizovanou návštevou Fica v Kyjeve, kde sa mal stretnúť so Zelenským a premiérom Koreckým.
- V augusti slovenská polícia zmarila pokus o podpaľačský útok na závod Skyeton na východe Slovenska a firma incident spája s Ruskom.
Prečo je to dôležité
Vyjadrenie prišlo od premiéra členského štátu NATO, ktorý vopred verejne odmietol plniť ústredný záväzok kolektívnej obrany Aliancie. Fico zároveň v prejave nespomenul Rusko ako zdroj hrozby a kritizoval európskych lídrov, čo ukrajinské médiá vnímajú ako prejav postojov blízkych Moskve. Prejav sa uskutočnil v čase, keď sa na území členských krajín NATO množili prípady ruských dronov a podozrení zo sabotáží, a len deň pred plánovanou cestou Fica do Kyjeva.
Čo sa stalo
Slovenský premiér Robert Fico predniesol 17. septembra v Prešove prejav pred študentmi a personálom nemocnice, v ktorom vyhlásil, že nemá v úmysle plniť záväzky vyplývajúce z článku 5 Severoatlantickej zmluvy a že so Slovenskom sa nebude podieľať na obrane spojencov v prípade ruského útoku. Povedal, že si nevie predstaviť pripravovať tisícky vojakov na boj, o ktorom by nebolo známe, s kým, prečo a za čo by sa viedol, a že ako premiér urobí všetko, aby Slovensko nebolo vtiahnuté do vojenského konfliktu. Počas prejavu Fico ani raz nespomenul Rusko ako agresora či zdroj vojenskej hrozby pre Európu, kritizoval európskych lídrov za „vojnovácku rétoriku“ a vyhlásil, že nechápe, s kým by sa vlastne malo bojovať. Zároveň zdôraznil, že Slovensko si členstvo v NATO váži a že spolupracuje a plní svoje záväzky. Fico zároveň skonštatoval, že situácia ohľadom pravdepodobnosti celoeurópskeho vojenského konfliktu je podľa neho „taká vážna a napätá ako nikdy predtým“. Prejav sa uskutočnil deň pred jeho avizovanou cestou do Kyjeva, kde sa mal stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a premiérom Serhijom Koreckým.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá – vrátane Ukrajinská pravda, NV, LIGA.net, ZN.UA, Ukrinform, Radio Sloboda a hromadske – správu zarámovali ako verejné odmietnutie kolektívnej obrany zo strany lídra členského štátu NATO v čase, keď sa na území Aliancie množia ruské incidenty s dronmi a podozrenia zo sabotáží. Zdôrazňujú, že Fico ani raz nespomenul Rusko ako agresora, čo spájajú s jeho dlhodobým pro-ruským postojom, zastavením vojenskej pomoci Ukrajine po návrate k moci v roku 2023 a vetovaním ukrajinskej cesty do NATO. Viacero textov zároveň upozorňuje, že prejav bezprostredne predchádzal Ficovej avizovanej ceste do Kyjeva.
V čom sa spravodajstvo líši
Ukrajinské zdroja sa líšia v tom, či Ficovo vyhlásenie rámovať ako priame odmietnutie záväzkov NATO, alebo skôr ako obhajobu práva Slovenska zvoliť si, ako ich bude plniť. Niektoré texty navyše uvádzajú meno ukrajinského premiéra v rôznych podobách (Koretsky, Koreckyi, Koretskyi).
Súvislosti
Článok 5 Severoatlantickej zmluvy stojí na princípe kolektívnej obrany: ozbrojený útok na jedného alebo viacerých členov Aliancie sa považuje za útok na všetkých, pričom konkrétnu formu pomoci si určuje každý členský štát sám. Slovensko od začiatku plnohodnotnej invázie do návratu Fica k moci odovzdalo Ukrajine 13 balíkov vojenskej pomoci za približne 671 miliónov eur a asi desať stíhačiek MiG-29. Po návrate na premiérsky post na jeseň 2023 Fico okamžite zastavil vojenskú pomoc Ukrajine a opakovane sa vyjadroval v zmysle, ktorý ukrajinské médiá označujú za ospravedlňovanie ruskej invázie. V rokoch 2024 – 2025 systematicky blokoval ukrajinskú cestu do NATO a v júni 2026 sa pred júlovým summitom NATO v Ankare postavil proti ďalšej rozsiahlej finančnej a vojenskej podpore Ukrajiny. V týždňoch pred prejavom sa objavili viaceré incidenty s ruskými dronmi na území členských štátov NATO – 13. septembra dron zasiahol lokomotívu osobného vlaku na stanici Jahodyn neďaleko poľskej hranice, 14. septembra bol z ruskej fregaty signalizačnými raketami napadnutý dánsky vojenský vrtuľník, 15. septembra bol zostrelený ruský dron nad Litvou a 17. septembra ďalší ruský dron dopadol v blízkosti priechodu Jahodyn – Dorohusk. V auguste slovenská polícia zmarila pokus o podpaľačský útok na závod na výrobu dronov Skyeton na východe Slovenska a firma incident spája s Ruskom.