Lotyšský prezident: Lotyšsko je pripravené hostiť jadrové zbrane, ak sa tak rozhodne NATO
Lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs vyhlásil, že Lotyšsko by na svojom území hostilo jadrové zbrane, ak by sa na tom kolektívne dohodla aliancia NATO. Zároveň uviedol, že v súčasnosti neprebiehajú žiadne konkrétne rokovania o ich rozmiestnení. Lotyšské právo podľa neho neobsahuje žiadne právne prekážky pre ich umiestnenie.
Hlavné body
- Prezident Lotyšska Edgars Rinkēvičs uviedol, že Lotyšsko by hostilo jadrové zbrane, ak by sa na tom kolektívne dohodlo NATO.
- Podľa Rinkēvičsa v súčasnosti neprebiehajú žiadne konkrétne rokovania o rozmiestnení jadrových zbraní v Lotyšsku.
- Rinkēvičs potvrdil, že lotyšské právo neobsahuje právne prekážky pre rozmiestnenie jadrových zbraní na jeho území.
- Pripomenul, že v roku 2003 každý kandidát na vstup do NATO zaručil plnú účasť na kolektívnom bezpečnostnom mechanizme vrátane jadrového odstrašovania.
- Rinkēvičs uviedol, že Spojené kráľovstvo ponúklo rozšírenie jadrovej ochrany na členské štáty Joint Expeditionary Force (JEF).
- Lotyšsko sa už nachádza pod jadrovým dáždnikom NATO, ktorý poskytujú USA a Spojené kráľovstvo.
- Litva v súčasnosti odstraňuje zo svojej ústavy zákaz umiestnenia zbraní hromadného ničenia.
- Rinkēvičs komentoval ponuku Spojeného kráľovstva na tlačovej konferencii po stretnutí s premiérom Andrisom Kulbergsom.
Prečo je to dôležité
Vyjadrenie lotyšského prezidenta signalizuje pripravenosť jedného z pobaltských štátov hostiť jadrové zbrane NATO v prípade kolektívneho rozhodnutia aliancie. Odráža prebiehajúce posuny v postojoch pobaltských a severských krajín k jadrovému odstrašovaniu v reakcii na vnímané bezpečnostné hrozby a zapadá do širších diskusií v NATO o rozšírení jadrovej ochrany na členské štáty JEF nad rámec existujúcich dohôd.
Čo sa stalo
Lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs na tlačovej konferencii po stretnutí s premiérom Andrisom Kulbergsom uviedol, že Lotyšsko by na svojom území hostilo jadrové zbrane, ak by sa na tom kolektívne dohodla aliancia NATO. Zároveň zdôraznil, že v súčasnosti neprebiehajú žiadne konkrétne rokovania o ich rozmiestnení. Lotyšské právo podľa jeho slov neobsahuje žiadne právne prekážky pre ich umiestnenie, na rozdiel od Litvy, ktorá v súčasnosti zo svojej ústavy odstraňuje zákaz hostenia zbraní hromadného ničenia. Rinkēvičs pripomenul, že Lotyšsko sa už nachádza pod jadrovým dáždnikom NATO, ktorý poskytujú USA a Spojené kráľovstvo, a že UK je súčasťou systému jadrového odstrašovania NATO. Ako účastník JEF Lotyšsko podľa neho pozitívne hodnotí akékoľvek dodatočné bezpečnostné opatrenia vrátane ponuky Spojeného kráľovstva na rozšírenie jadrovej ochrany na členov JEF.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské zdroje ZN.UA a NV zarovnávajú príbeh okolo pripravenosti pobaltského štátu NATO hostiť jadrové zbrane, pričom zdôrazňujú bezpečnostný kontext v Pobaltí a rozhodovanie v rámci kolektívu NATO. Rinkēvičsove vyjadrenie je uvádzané v kontexte ponuky Spojeného kráľovstva na rozšírenie jadrovej ochrany na členov JEF a paralelne s ústavnými zmenami v Litve.
Súvislosti
Ústava Lotyšska neobsahuje zákaz rozmiestnenia jadrových zbraní, na rozdiel od Litvy, ktorá v súčasnosti takýto zákaz z ústavy odstraňuje. V roku 2003 každý kandidát na vstup do NATO ubezpečil alianciu o plnej účasti na mechanizme kolektívnej bezpečnosti vrátane jadrového odstrašovania. Lotyšsko sa už nachádza pod jadrovým dáždnikom NATO, ktorý poskytujú USA a Spojené kráľovstvo. Joint Expeditionary Force združuje Spojené kráľovstvo, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Island, Lotyšsko, Litvu, Holandsko, Nórsko a Švédsko. Dňa 30. septembra Moskva oficiálne varovala NATO pred možným použitím jadrových zbraní v prípade, že by kroky Aliancie viedli k izolácii Kaliningradskej oblasti; NATO tieto obvinenia odmietlo a odsúdilo jadrové hrozby. Estónsko vedie rozhovory s Francúzskom o možnej účasti na francúzskej iniciatíve na posilnenie jadrového odstrašovania v Európe.