Rutte: Rusko „sivou zónou“ neoslabuje podporu Ukrajiny, NATO má všetky potrebné odpovede
Generálny tajomník NATO Mark Rutte na spoločnej tlačovej konferencii s litovským premiérom Mindaugasom Sinkevičiusom vyhlásil, že opakované prieniky dronov a ďalšie hybridné útoky na členské štáty Aliancie predstavujú „evolúciu charakteru hrozby". Podľa neho má NATO k dispozícii všetky potrebné odpovede – niektoré verejné, iné nie, a nie vždy budú symetrické. Základnou odpoveďou na ruské akcie v „sivej zóne" je podľa Rutteho posilňovanie, nie oslabovanie podpory Ukrajiny.
Hlavné body
- Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že prieniky dronov do vzdušného priestoru Aliancie znamenajú „evolúciu charakteru hrozby".
- Rutte povedal, že NATO má všetky potrebné odpovede na ruské provokácie, no nie vždy budú verejné ani symetrické.
- Ako príklad symetrickej odpovede uviedol operáciu Baltic Sentry, spustenú po prerezaní podmorského kábla medzi Fínskom a Estónskom koncom roka 2025.
- Ako asymetrickú odpoveď spomenul opatrenia Švédska, Spojeného kráľovstva, Belgicka a Francúzska namierené proti ruskej „tiennej flotile".
- Za najlepšiu odpoveď na ruské „sivé zóny" označil zvýšenie, nie zníženie podpory Ukrajiny; signálom pre Moskvu je „viac, nie menej" pre Kyjev.
- Pochvalne sa vyjadril o zostrelení dronu nad Litvou stíhačkami NATO (identifikovanými ako talianske) a podporil estónske verejné pripísanie požiaru na Milrem Robotics Rusku.
- V noci zo 28. na 29. septembra Rumunsko zaznamenalo vzdušný cieľ v blízkosti svojho vzdušného priestoru a neskôr hlásila trosky v oblasti Braila.
- Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz uviedol, že dron dopadol na ukrajinskom území asi 2 km od hraničného priechodu Dorohusk, poľský vzdušný priestor neporušil.
Prečo je to dôležité
Vyjadrenie najvyššieho predstaviteľa NATO verejne zarovnáva vlnu dronov a hybridných incidentov na východnom krídle – zostrel dronu nad Litvou, vzdušný cieľ pri Rumunsku, trosky v Braile, dron pri poľskom Dorohusku či požiar Milrem Robotics v Estónsku – pod jeden strategický rámec: kvalitatívne novú, vyvíjajúcu sa hrozbu zo strany Ruska. Rutte zároveň priamo spája odpoveď Aliancie na túto hrozbu s pokračujúcou podporou Ukrajiny, čím signalizuje, že pomoc Kyjevu je jadrom stratégie, nie len jedným z nástrojov. Vyhlásenie sa časovo prelína s hláseným ruským jadrovým listom NATO o Kaliningrade, ktorý Rutte odmietol ako vierohodný, čo posilňuje rétoriku Aliancie o „saniadenom rozstrecali" bez automatickej eskalácie.
Čo sa stalo
Na spoločnej tlačovej konferencii s litovským premiérom Mindaugasom Sinkevičiusom generálny tajomník NATO Mark Rutte zhodnotil sériu nedávnych incidentov na východnom krídle Aliancie. Označil ich za prejav „evolúcie charakteru hrozby" zo strany Ruska a zdôraznil, že pojem „hybridný" znie príliš mäkko – v skutočnosti ide o taktiky „sivej zóny" vrátane dronov, sabotáží a kybernetických útokov. NATO má podľa neho k dispozícii všetky potrebné odpovede, no nie vždy budú verejné ani symetrické. Ako príklad symetrickej reakcie uviedol operáciu Baltic Sentry po prerezaní podmorského kábla medzi Fínskom a Estónskom koncom roka 2025; ako asymetrickú reakciu opatrenia Švédska, Spojeného kráľovstva, Belgicka a Francúzska proti ruskej „tiennej flotile". Rutte pochválil zostrelenie dronu nad Litvou talianskymi stíhačkami NATO a podporil verejné pripísanie požiaru na Milrem Robotics v Tallinne zo strany Estónska Rusku. Najvyšší veliteľ NATO pre Európu Alexus Grinkevich doplnil, že spojenci zintenzívnili zdieľanie spravodajských informácií a vyzval na pokoj. V noci zo 28. na 29. septembra Rumunsko zachytilo vzdušný cieľ v blízkosti svojho vzdušného priestoru a neskôr hlásilo trosky v oblasti Braila; v ten istý čas poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz informoval o drone, ktorý dopadol na ukrajinskom území asi 2 km od hraničného priechodu Dorohusk, bez porušenia poľského vzdušného priestoru. Kremlin hovorca Dmitrij Peskov odmietol estónske obvinenia ako „neopodstatnené".
V čom sa spravodajstvo líši
Kremľov hovorca Dmitrij Peskov odmietol estónske obvinenia z účasti ruských tajných služieb na požiari Milrem Robotics ako „neopodstatnené" a chýbajúce „logike"; estónsky minister zahraničia Margus Tsahkna a Mark Rutte naopak verejne podporili estónske pripísanie zodpovednosti Rusku. Zdroje sa rozchádzajú aj v mieste Rutteho tlačovej konferencie: niektoré ju lokalizujú do bruselského sídla NATO, iné do Litvy (Vilnius) 29. septembra. Rutteho charakteristika bezprostrednosti hrozby sa líši – hovoril jednak o „evolúcii charakteru hrozby" a zvyšujúcom sa počte incidentov, jednak o tom, že NATO nečelí „bezprostrednej hrozbe" a ruské jadrové hrozby voči Pobaltiu nepovažuje za reálne. V jednom ukrajinskom texte bol poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz nepresne označený ako „nástupca ruského ministra obrany Sergeja Šojgua" – ide o zrejmý redakčný omyl.
Súvislosti
V noci zo 28. na 29. septembra Rumunsko zachytilo vzdušný cieľ pri svojom vzdušnom priestore a neskôr hlásilo trosky v oblasti Braila. Asi dva týždne pred Rutteho vyhlásením zostrelili stíhačky NATO – identifikované ako talianske – dron v litovskom vzdušnom priestore. Estónsko verejne identifikovalo ruské tajné služby ako zodpovedné za požiar obranného podniku Milrem Robotics v Tallinne v noci z 14. na 15. augusta a predvolalo ruského chargé d'affaires; kremľový hovorca Dmitrij Peskov obvinenia odmietol ako „neopodstatnené". Poľsko hlásilo, že dron dopadol na ukrajinskom území asi 2 km od hraničného priechodu Dorohusk, bez vstupu do poľského vzdušného priestoru, počas ruských úderov na západnú Ukrajinu. Koncom roka 2025 bolo prerezané podmorské káblo medzi Fínskom a Estónskom, čo viedlo k spusteniu operácie NATO Baltic Sentry na ochranu kritickej podmorskej infraštruktúry. Švédsko, Spojené kráľovstvo, Belgicko a Francúzsko prijali opatrenia proti ruskej „tiennej flotile" ropých tankerov. NATO 30. septembra potvrdilo, že dostalo neoficiálne ruské oznámenie obviňujúce Alianciu z eskalácie okolo Kaliningradu; podľa zdrojov Reuters obsahovalo aj jadrové hrozby.