Von der Leyenová navrhla Radu európskej bezpečnosti s Ukrajinou a mechanizmus analogický článku 4 NATO
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom stredoštvrtkovom prejave o stave Únie 16. septembra navrhla vytvorenie Rady európskej bezpečnosti s partnermi vrátane Ukrajiny a novú európsku bezpečnostnú stratégiu doplnenú o „Protokol núdzovej bezpečnosti" ako európsky ekvivalent článku 4 NATO. Ako dôvody uviedla zintenzívňujúce sa ruské hybridné útoky a oslabovanie transatlantických väzieb za administratívy Donalda Trumpa. Pre Ukrajinu sľúbila nákup amerických rakiet Patriot a vytvorenie spoločného systému protivzdušnej obrany v rámci projektu „Freya".
Hlavné body
- Von der Leyenová 16. septembra v Štrasburgu predniesla výročný prejav o stave EÚ.
- Navrhla vytvorenie Rady európskej bezpečnosti s partnermi vrátane Ukrajiny, Británie, Nórska a Kanady.
- Spolu s vysokou predstaviteľkou EÚ Kaju Kallasovou predloží novú európsku bezpečnostnú stratégiu.
- Navrhla „Protokol núdzovej bezpečnosti" – európsky ekvivalent článku 4 NATO, ktorý by jedna členská krajina mohla aktivovať.
- Ako príklady hybridných hrozieb uviedla incidenty v Dánsku, Litve, Poľsku a Lipsku.
- Pre Ukrajinu sľúbila nákup amerických rakiet Patriot a spoločný systém protivzdušnej obrany „Freya".
- Návrh reaguje aj na transatlantické napätie vrátane Trumpovej hrozby anexie Grónska a preskúmania rozmiestnenia amerických vojakov v Európe.
Prečo je to dôležité
Návrh predstavuje významný inštitucionálny posun v obrannej politike EÚ smerom k štruktúrovanému bezpečnostnému fóru na úrovni lídrov a mechanizmu rýchlych konzultácií mimo NATO. Von der Leyenová ho explicitne rámcovala ako reakciu na priame ruské hybridné útoky na európskom území a na oslabovanie amerických bezpečnostných záruk za Trumpovej administratívy. Pre Ukrajinu prináša aj konkrétne prísľuby – rakety Patriot a spoločný systém protivzdušnej obrany – čím ju zaradila medzi partnery novej bezpečnostnej architektúry.
Čo sa stalo
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predniesla 16. septembra v Štrasburgu výročný prejav o stave Európskej únie. V ňom navrhla vytvorenie Rady európskej bezpečnosti – fóra na úrovni lídrov pre bezpečnosť kontinentu, do ktorého by patrili aj partnerské krajiny ako Ukrajina, Spojené kráľovstvo, Nórsko či Kanada. Spolu s vysokou predstaviteľkou EÚ Kajou Kallasovou chce predstaviť novú európsku bezpečnostnú stratégiu. Súčasťou stratégie má byť aj „Protokol núdzovej bezpečnosti" – európsky ekvivalent článku 4 Severoatlantickej zmluvy, ktorý by umožnil ktorejkoľvek členskej krajine zvolať stretnutie všetkých členských štátov na koordináciu odpovede. Von der Leyenová ako dôkaz zintenzívňujúcich sa hrozieb uviedla incidenty z uplynulého týždňa v Dánsku, Litve, Poľsku a Lipsku. Pre Ukrajinu sľúbila nákup amerických rakiet Patriot a vytvorenie spoločného systému protivzdušnej obrany v rámci projektu „Freya". Návrh zároveň reaguje na transatlantické napätie vrátane Trumpovej hrozby anexie Grónska a preskúmania rozmiestnenia amerických vojakov v Európe. S podporou vystúpil predseda poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany Manfred Weber, ktorý varoval pred Putinom a kritizoval roztrieštenosť európskych obranných výdavkov.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá, z ktorých všetky pochádzajú z Ukrajiny, sa sústredili najmä na zaradenie Ukrajiny medzi partnerov navrhovanej Rady európskej bezpečnosti a na konkrétne ukrajinské prísľuby – nákup rakiet Patriot a spoločný systém protivzdušnej obrany „Freya". Prejav rámcovali ako odpoveď na „Putinovu agresiu a Trumpovu nespoľahlivosť" a vyzdvihli podporu Manfreda Webera a jeho kritiku „27 bonsajových armád" ako argument za spoločný európsky obranný pilier vrátane Ukrajiny.
V čom sa spravodajstvo líši
Ukrajinské zdroje sa líšia v tom, kto pripísal charakteristiku pádu ruského dronu na obytnú budovu v Galați ako napĺňajúcu kritériá na aktiváciu článku 4 NATO – väčšina zdrojov ju pripisuje rumunskej ministerke zahraničných vecí Oane Țoiuovej, zatiaľ čo jeden zdroj ju pripisuje ukrajinskému ministrovi zahraničných vecí Sybihovi.
Súvislosti
Článok 4 Severoatlantickej zmluvy umožňuje každému členskému štátu požiadať o konzultácie so spojencami, ak vníma ohrozenie svojej územnej celistvosti, a považuje sa za predstupeň aktivácie článku 5. Nápady na vytvorenie Rady európskej bezpečnosti sa objavujú od 80. rokov, ožili po roztržke v EÚ okolo vojny v Iraku v roku 2003 a v roku 2017 ich obnovili vtedajší predseda Komisie Jean-Claude Juncker a francúzsky prezident Emmanuel Macron, no zlyhali pre britský odpor. Medzi konkrétne nedávne incidenty, na ktoré von der Leyenová poukázala, patrí správa dánskej kontrarozviedky z 3. septembra o plánoch ruskej sabotáže voči dánskemu obrannému priemyslu, streľba signálnymi svetlicami na dánsky vojenský vrtuľník z ruskej fregaty 14. septembra, pád ruského dronu v Litve 15. septembra zostreleného talianskymi stíhačkami zo základne Šiauliai a výskyt dronu v blízkosti ukrajinského lietadla v Lipsku. Strany nemeckého kancelára Friedricha Merza aj rumunská ministerka zahraničných vecí Oana Țoiuová predtým osobitne vyzvali na aktiváciu článku 4 NATO. Von der Leyenová okrem toho navrhla, aby sa Kanada stala pridruženým členom EÚ, a oznámila nový európsky nástroj strategických schopností zosúladený s NATO.