PET varuje: Rusko konkrétne plánuje sabotáže na dánskych závodoch obranného priemyslu
Dánska spravodajská služba PET verejne varovala, že ruské spravodajské služby pripravujú konkrétne sabotáže proti dánskym firmám v obrannom priemysle, ktoré sa podieľajú na dodávkach zbraní pre Ukrajinu. Podľa šéfa kontrarozviedky PET Emila Græsholma je hlavným cieľom zastaviť obranné dodávky pre Ukrajinu a zastrašiť Dánsko, aby obmedzila podporu Kyjeva. PET upozornila aj na nábor bežných dánskych občanov cez sociálne siete a online platformy, pričom varovanie zapadá do série nedávnych údajných ruských sabotáží v Európe.
Hlavné body
- Dánska spravodajská služba PET vyhlásila, že ruské tajné služby konkrétne plánujú sabotáže proti dánskym obranným podnikom.
- Varovanie verejne oznámil šéf kontrarozviedky PET Emil Græsholm, čo je pre inak verejne zdržanlivú službu nezvyčajné.
- Hlavnými cieľmi sú obranné podniky prepojené s vojenskou pomocou Ukrajine; možným scenárom sú aj podpálenia.
- Ruské služby verbajú bežných dánskych občanov cez sociálne siete a herné platformy – často bez toho, aby vedeli, že pracujú pre Moskvu.
- PET očakáva, že hrozba bude ďalej rásť rozsahom i zložitosťou.
- Dánsko od roku 2022 poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc približne 76,8 miliardy korún (viac ako 10 miliárd eur).
- Ide o súčasť širšieho radu nedávnych prípadov: dron s výbušninou pri ukrajinskom An-124 v Lipsku, požiar na poľskom závode na drony, ktorý premiér Tusk označil za sabotáž, aj zmarený pokus o podpaľačský útok na Slovensku.
Prečo je to dôležité
Verejné varovanie PET, ktoré je pre dánsky spravodajský rezort nezvyčajné, naznačuje, že hrozba je vyhodnotená ako reálna a bezprostredná. Hlavným cieľom sú obranné podniky napojené na dodávky zbraní pre Ukrajinu – sabotáže by teda priamo zasiahli západnú vojenskú pomoc Kyjevu. Zároveň ide o rozšírenie hybridných metód: o bežných občanov, ktorí môžu pomáhať Moskve nevedomky. PET zároveň varuje, že ruské plány smerujú aj na ďalšie európske krajiny, čo zapadá do série nedávnych incidentov v Nemecku, Poľsku, Švédsku a na Slovensku.
Čo sa stalo
Dánska spravodajská služba (PET) na tlačovej konferencii 3. septembra 2026 informovala, že ruské spravodajské služby konkrétne plánujú sabotáže na území Dáncie. Cieľom sú predovšetkým podniky obranného priemyslu, ktoré sa podieľajú na vojenskej pomoci Ukrajine. Šéf kontrarozviedky PET Emil Græsholm povedal, že cieľom Ruska je zastaviť konkrétne obranné dodávky pre Ukrajinu a zároveň zastrašiť Dánsko, aby obmedzilo podporu Kyjeva a obranu vlastnej obrannej infraštruktúry.
Podľa PET je jedným z možných scenárov podpálenie objektov. Ruské služby na tento účel verbú bežných dánskych občanov cez sociálne siete a herné online platformy a prideľujú im úlohy, ako je fotenie a natáčanie závodov či infraštruktúry, ktoré majú poslúžiť na prípravu sabotáží. Mnohí zo zverbovaných si podľa PET neuvedomujú, že pracujú pre Moskvu. PET vyzvala dánsky obranný priemysel, aby posilnil bezpečnostné opatrenia.
Græsholm zároveň varoval, že hrozba bude ďalej rásť rozsahom aj zložitosťou a že ruské sabotážne plány sa netýkajú len Dánska, ale európskeho obranného priemyslu celkovo. Toto dánske varovanie prichádza po sérii údajných ruských incidentov v Európe: 1. septembra Nemecko priamo obvinilo Rusko z hybridného útoku na letisku Lipsko/Halle, kde bol pri ukrajinskom An-124 nájdený dron s výbušninou, a oznámilo protiopatrenia vrátane zatvorenia ruského generálneho konzulátu v Bonne a „Ruského domu“ v Berlíne. Švédsko následne zvolalo Radu národnej bezpečnosti, poľský premiér Donald Tusk označil požiar na poľskom závode výrobcu dronov za sabotáž a slovenská polícia oznámila, že zabránila pokusu o podpaľačský útok na závod vyrábajúci drony. Dánsko od roku 2022 poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote približne 76,8 miliardy korún (vyše 10 miliárd eur).
Súvislosti
Dánsko patrí od roku 2022 medzi významných dodávateľov zbraní pre Ukrajinu a zároveň rozšírilo vlastný obranný priemysel – to z neho robí logický cieľ ruských sabotážnych operácií. PET preto verejne vyzvala dánsky obranný priemysel na posilnenie bezpečnostných opatrení, pričom ako jeden z možných scenárov uviedla podpálenia. Dánske varovanie zapadá do série nedávnych údajných ruských hybridných akcií v Európe: 1. septembra Nemecko obvinilo Rusko z hybridného útoku na letisku Lipsko/Halle, kde bol pri ukrajinskom An-124 nájdený dron s výbušninou, a oznámilo zatvorenie ruského konzulátu v Bonne a „Ruského domu“ v Berlíne; Švédsko zvolalo Radu národnej bezpečnosti; poľský premiér Donald Tusk označil požiar na poľskom závode na výrobu dronov za sabotáž; slovenská polícia tvrdí, že zabránila pokusu o podpaľačský útok na tamojší závod vyrábajúci drony.