Rinkēvičs: Väčšina krajín NATO by neodrazila ruský raketový útok
Lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs v rozhovore pre The Guardian vo Washingtone vyhlásil, že väčšina členských krajín NATO by v prípade rozšírenia konfliktu nebola schopná odraziť ruský raketový útok. Európa podľa neho nestačí držať krok s vývojom bezpilotných a vzdušných bojových technológií na Ukrajine, ktorý postupuje „bleskurýchlo". Varovania znievajú aj z Poľska, Litvy a z regiónu Baltského mora, kde sa pripravujú nemocnice, evakuačné plány a cvičenia.
Hlavné body
- Lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs v rozhovore pre The Guardian uviedol, že Európa nestačí držať krok s vývojom dronov a vzdušnej vojny na Ukrajine.
- Rinkēvičs povedal, že väčšina krajín NATO by nedokázala odraziť ruský raketový útok, ak by sa konflikt rozšíril.
- Rinkēvičs varoval, že terajšie európske prípravy na vzdušnú vojnu môžu zastarať — zdroje sa rozchádzajú, či do polovice roka 2026 alebo do polovice 2027.
- Poľský premiér Donald Tusk uviedol, že Rusko môže v najbližších mesiacoch zaútočiť dronmi alebo raketami na krajiny NATO podporujúce Ukrajinu.
- Litovský minister zahraničia Kęstutis Budrys potvrdil, že aj Litva má údaje naznačujúce prípravu hybridných útokov proti spojencom Ukrajiny.
- Ukrajina a európski spojenci čelia oneskoreniam v dodávkach rakiet pre systémy Patriot a inú protivzdušnú obranu.
- Stretnutie Donalda Trumpa s európskymi lídrami sa očakáva počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku 22.–28. septembra.
Prečo je to dôležité
Vyhlásenie hlavy štátu NATO, že väčšina členov aliancie by neodrazila ruský raketový útok, vyvoláva otázky o dôveryhodnosti článku 5. Zároveň vyznieva ako pokus zaradiť ukrajinské bojové skúsenosti, najmä s dronmi, ako meradlo, ktoré aliancia nedokáže dobehnúť. Kombinované varovania z Lotyšska, Poľska a Litvy a signály z Washingtonu naznačujú zvýšenú obavu zo zlyvania eskalácie na územie NATO. Oneskorené dodávky rakiet Patriot a zatiaľ nedosiahnutá dohoda o licencovaní výroby Patriot poukazujú na dlhodobejšie slabiny protivzdušnej obrany Ukrajiny a Európy.
Čo sa stalo
Lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs poskytol rozhovor The Guardian počas návštevy Washingtonu, v ktorom konštatoval, že Európa nestíha držať krok s vývojom dronov a vzdušnej vojny na Ukrajine. Tempo technologického pokroka v dronovej vojne označil za „bleskurýchle". Dodal, že ak by Rusko v prípade rozšírenia konfliktu vypálilo niekoľko rakiet na európske územie, väčšine krajín by to dnes spôsobilo vážne problémy. Vyjadril tiež presvedčenie, že Rusko v najbližších mesiacoch po lokálnych voľbách zintenzívni mobilizáciu, zimu využije na postup na Ukrajine a pokúsi sa odradiť podporujúce štáty od ďalšej pomoci.
K Rinkēvičsovi sa pridali ďalší predstavitelia: poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že Rusko môže v najbližších mesiacoch zaútočiť dronmi alebo raketami na krajiny NATO podporujúce Ukrajinu, a odvolal sa na spravodajské informácie o plánoch hybridných úderov. Litovský minister zahraničia Kęstutis Budrys potvrdil, že aj Vilnius má vlastné údaje o príprave takýchto útokov. V reakcii Nemecko pripravuje nemocnice, Litva aktualizovala evakuačné plány a v Baltskom regióne prebiehajú cvičenia NATO.
Ukrajina a európski spojenci čelia oneskoreniam v dodávkach rakiet pre systémy Patriot a inú protivzdušnú obranu. USA zvažovali možnosť previesť licencie na výrobu Patriot na Ukrajinu a Európu, no k dohode zatiaľ nedošlo; Rinkēvičs uviedol, že rokovania pokračujú, ale trvajú technické ťažkosti. Prezident USA Donald Trump na Tuskove obavy reagoval poznámkou, že Rusko „už asi päť rokov útočí na spojencov Ukrajiny". Stretnutie Trumpa s európskymi lídrami sa očakáva počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku 22.–28. septembra.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Všetky dostupné zdroje sú ukrajinské médiá, preto nemožno osobitne oddeliť ukrajinskú redakčnú líniu od tej medzinárodnej. Ukrajinské texty však kladú dôraz na to, že práve ukrajinská bojová skúsenosť s dronmi a vzdušnou obranou sa stáva meradlom, ktoré Európa a NATO nedokážu dobehnúť, a že oneskorené dodávky Patriot majú priamy dosah na schopnosť Ukrajiny brániť sa.
V čom sa spravodajstvo líši
Zdroje sa rozchádzajú v tom, kedy podľa Rinkēvičsa terajšie európske prípravy na vzdušnú vojnu stratia aktuálnosť. Časť médií uvádza horizont polovice roka 2026, iná časť polovicu roka 2027.
Súvislosti
Rinkēvičsovo vyjadrenie o zastaraní príprav zaznelo v dvoch rôznych časových horizontoch, ktoré sa v ukrajinských médiách líšia. V správach sa ďalej objavuje analýza amerického Rozpočtového úradu Kongresu (CBO), podľa ktorej USA spotrebovali takmer dve tretiny zásob kritických interceptorov počas vojny s Iránom a ich doplnenie by mohlo trvať najmenej päť rokov. USA zvažovali prevodúcia na výrobu systémov Patriot na Ukrajinu a Európu, no k dohode nedošlo a Rinkēvičs hovorí o pretrvávajúcich technických ťažkostiach. Pozornosť sa sústredí aj na očakávané stretnutie Donalda Trumpa s európskymi lídrami počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku 22.–28. septembra a na rozsiahle cvičenia bieloruských ozbrojených síl v blízkosti Litvy.