Dánsky spravodajský summit: rastúce riziko obmedzeného ruského útoku na východnom krídle NATO
Dánsky Spravodajský odbor ministerstva obrany zverejnil 24. septembra hodnotenie hrozby, v ktorom varoval, že Rusko v najbližších mesiacoch pravdepodobne zintenzívni hybridné operácie proti Západu a NATO. Šéf dánskej spravodajskej služby Thomas Ahrenkiel uviedol, že existuje „malé, ale rastúce" riziko obmedzeného vojenského útoku na krajinu NATO na východnom krídle susediacom s Ruskom. Dánska Agentúra pre civilnú bezpečnosť následne zvýšila úroveň hrozby pre „ničivé kybernetické útoky" zo strednej na vysokú.
Hlavné body
- Dánsky Spravodajský odbor 24. septembra varoval, že Rusko zintenzívni hybridné operácie proti Západu a NATO v najbližších mesiacoch.
- Šéf dánskej spravodajskej služby Thomas Ahrenkiel označil riziko obmedzeného ruského vojenského útoku na krajinu NATO na východnom krídle za „malé, ale rastúce".
- Možné scenáre zahŕňajú údery dronmi alebo raketami na infraštruktúru podporujúcu Ukrajinu, operácie pod cudzou vlajkou s ukrajinskými dronmi alebo nasadenie malého počtu ruských vojakov bez insignií.
- Aktuálne riziko obmedzeného útoku je hodnotené ako „nízke" a bez známok prípravy priamej invázie, hoci ju nemožno vylúčiť.
- Dánska Agentúra pre civilnú bezpečnosť zvýšila úroveň hrozby pre „ničivé kybernetické útoky" zo strednej na vysokú a uviedla, že má informácie o konkrétnych plánoch sabotáží.
- Estónske ministerstvo obrany vyhlásilo, že dánske varovanie sa v zásade zhoduje s jeho vlastným hodnotením.
- Dánsko verejne potvrdilo, že neplánuje zastaviť podporu Ukrajiny.
Prečo je to dôležité
Ide o formálne spravodajské hodnotenie zo strany členského štátu NATO, ktoré mení vnímanie hrozby zo špekulácií v médiách na oficiálne posúdenie. Identifikuje konkrétne hybridné taktiky — sabotáže, kybernetické útoky, útoky na obranný priemysel a dodávateľské reťazce pomoci Ukrajine, údery na vozidlá smerujúce na Ukrajinu alebo z nej, ako aj možné operácie pod cudzou vlajkou s použitím ukrajinských dronov. Dánska Agentúra pre civilnú bezpečnosť zvýšila úroveň kybernetickej hrozby a zároveň potvrdila, že má informácie o konkrétnych plánoch sabotáží. Dánsko verejne deklarovalo pokračovanie podpory Ukrajiny napriek zvýšenému riziku a Estónsko potvrdilo, že jeho hodnotenie sa s dánskym v zásade zhoduje.
Čo sa stalo
Dánsky Spravodajský odbor ministerstva obrany 24. septembra zverejnil nové hodnotenie hrozby. Šéf služby Thomas Ahrenkiel uviedol, že v najbližších mesiacoch očakáva intenzívnejšiu ruskú hybridnú kampaň proti Západu a NATO a že existuje „malé, ale rastúce" riziko obmedzeného vojenského útoku na krajinu NATO na východnom krídle susediacom s Ruskom. Podľa neho by takýto útok mohol zahŕňať údery dlhého dosahu (drony alebo rakety) na infraštruktúru dôležitú pre podporu Ukrajiny, operácie pod cudzou vlajkou s využitím ukrajinských dronov alebo vyslanie malého počtu ruských vojakov do susednej krajiny NATO, prípadne bez národných insignií. Riziko je aktuálne hodnotené ako „nízke" a dánska strana nevidí známky prípravy priamej invázie, hoci ju „nemožno vylúčiť". Dánsko, ktoré s Ruskom nehraničí, nie je podľa Ahrenkiela považované za potenciálny cieľ. Po zverejnení hodnotenia dánska Agentúra pre civilnú bezpečnosť zvýšila úroveň hrozby pre „ničivé kybernetické útoky" zo strednej na vysokú a uviedla, že považuje za pravdepodobné, že sa Rusko pokúsi o ničivé kybernetické útoky proti Dánsku, pričom má informácie o konkrétnych plánoch sabotáží. Ahrenkiel v rozhovore pre DR varoval, že Rusko sa zameriava na obranný priemysel, podniky podporujúce Ukrajinu a na narúšanie dodávok pomoci Kyjevu, ako aj na možné útoky či sabotáže voči vozidlám cestujúcim na Ukrajinu alebo z nej. Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen (v niektorých zdrojoch uvádzaný ako Jeppe Bruus) na tlačovej konferencii v Kodani vyhlásil, že bezpečnostná situácia je vážnejšia než kedykoľvek od konca studenej vojny, a dodal, že Dánsko nemá v úmysle prestať podporovať Ukrajinu. Estónske ministerstvo obrany na sieti X uviedlo, že dánske varovanie sa v zásade zhoduje s jeho vlastným hodnotením a že zvýšenie bojovej pohotovosti estónskych ozbrojených síl nie je potrebné; krajina však situáciu „pozorne sleduje" a je „pripravená prijať rozhodné opatrenia" v prípade potreby.
V čom sa spravodajstvo líši
V rámci ukrajinských zdrojov sa rôzne uvádza meno dánskeho ministra obrany: časť faktov ho menovite uvádza ako Troels Lund Poulsen, iné ako Jeppe Bruus a jedna faktická poznámka ho uvádza ako „Troels Lund Poulsen (Jeppe Bruus)". Funkcia (minister obrany) a samotné výroky sa inak zhodujú.
Súvislosti
Týždeň pred zverejnením dánskeho hodnotenia, 23. septembra, ruský vojenský vrtuľník porušil poľský vzdušný priestor neďaleko mesta Braniewo a smeroval z Kaliningradskej oblasti, pričom sa následne otočil; incident hlásilo Poľské operačné veliteľstvo. Začiatkom septembra 2025 ruská vojenská loď vystrelila v medzinárodných vodách Baltského mora dve signálne rakety smerom k dánskemu vojenskému vrtuľníku, pričom jedna preletela v malej vzdialenosti; Dánsko si pre tento incident predvolalo ruského veľvyslanca a premiérka Mette Frederiksen ho označila za súčasť trendu eskalujúcej ruskej agresie. Poľský premiér Donald Tusk 18. septembra uviedol, že najpravdepodobnejším scenárom pre najbližšie mesiace sú ruské hybridné útoky dronmi a raketami na krajiny podporujúce Ukrajinu, pričom údery by mohli byť oficiálne vydávané za nehodu. The Wall Street Journal 6. augusta informoval, že americká spravodajská služba považuje za možné, že Putin môže v období od jesene 2025 do roku 2029 testovať pripravenosť NATO na kolektívnu obranu prostredníctvom kybernetických útokov, sabotáží alebo obmedzenej invázie do jednej z krajín Aliancie, s cieľom testovať jednotu NATO a článok 5, nie obsadiť územie. CNN 17. septembra uviedla, že cieľom ruskej hybridnej kampane je vyvolať pocit blížiacej sa vojny bez priameho konfliktu, no Moskva sa môže nakoniec prepočítať a prekročiť hranicu, čo by NATO prinútilo reagovať silou; CNN hodnotila, že Putin sleduje dva kľúčové ciele — zvyšovať euróckym verejnostiam pocit, že náklady na podporu Ukrajiny sú čoraz vyššie, a testovať pripravenosť NATO uplatniť článok 5. Nemecko obvinilo Moskvu zo zlyhaného útoku dronom na letisko v Lipsku v auguste. 28. júna sa šéf poľskej zahraničnej spravodajskej služby plukovník Pawel Szota verejne vyjadril, že Rusko je pripravené vyslať na pobaltické štáty „malých zelených mužov"; Litovské ministerstvo obrany na druhý deň uviedlo, že v súčasnosti neexistujú objektívne známky prípravy plnohodnotného ruského útoku na Pobaltie.