Trump sa dohodol s Putinom na dodávkach ruskej nafty; Meloni hovorí o „veľmi riskantnom rozhodnutí“
Americký prezident Donald Trump oznámil 9. októbra dohodu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o dodávkach ruského dieselu na americký a svetový trh. O dva dni neskôr vyhlásil „energetické prímerie“ vzťahujúce sa len na údery na rafinérie v oboch krajinách. Talianska premiérka Giorgia Meloni 14. októbra označila dohodu za „veľmi riskantnú“ a varovala, že legitimizuje konanie Moskvy, prináša Rusku nové príjmy na financovanie vojny a oslabuje sankčný tlak. Dvanásť amerických senátorov v listoch požiadalo Trumpa o zrušenie dohody.
Hlavné body
- 9. októbra Trump oznámil dohodu s Putinom o dodávkach viac ako 300 000 ton ruského dieselu okamžite, 500 000 ton v novembri a 1 milióna ton v krátkom období, s ďalšími 3 miliónmi ton viazanými na stav ruského rafinérskeho sektora.
- 11. októbra Trump oznámil „energetické prímerie“ obmedzené len na zastavenie úderov na rafinérie v oboch krajinách; Rusko po oznámení pokračovalo v úderoch na Ukrajinu.
- Ministerstvo financií USA vydalo generálnu licenciu č. 135 povoľujúcu predaj, dodávku a dovoz ruského dieselu do 7. apríla 2027.
- Talianska premiérka Giorgia Meloni 14. októbra označila dohodu za „veľmi riskantné rozhodnutie“ s pochybným výsledkom a zjavnými rizikami; rast cien paliva pripísala vojne proti Iránu, nie konfliktu na Ukrajine.
- Dvanásť amerických senátorov z oboch strán poslalo Trumpovi list so žiadosťou o zrušenie dohody; ďalšia skupina siedmich senátorov uviedla, že rozhodnutie odporuje zákonu z roku 2022 o zákaze dovozu ruských energetických surovín.
- Trump verejne vyzval Ukrajinu, aby si zvolila nového lídra, a tlačil na Kyjev, aby zastavil údery na ruské ropné objekty; Moskva krátko po oznámení potvrdila, že Putin s Ukrajinou momentálne vyjednávať nebude.
- V noci zo 14. októbra Rusko zaútočilo na Ukrajinu 39 balistickými raketami a 128 dronmi; hlavné údery smerovali na Kyjev, Kyjevskú a Charkovskú oblasť.
- Priebežné voľby v USA sú naplánované na 3. novembra; text záveretov nadchádzajúceho summitu EÚ má podľa „Európskej pravdy“ obsahovať odstavec vyjadrujúci ľútosť nad Trumpovou dohodou s Putinom.
Prečo je to dôležité
Dohoda uvoľňuje sankcie voči ruským energetickým exportom a poskytuje nové príjmy štátu, ktorý vedie vojnu proti Ukrajine, čím narúša roky sankčného tlaku Západu. Trump súčasne verejne tlačí na ukrajinské vedenie a oznamuje dohody s Moskvou, čo signalizuje prudký posun americkej vojnovej pozície voči Kyjevu. Analytici sa zhodujú, že oznámené objemy sú príliš malé na to, aby hmotne ovplyvnili ceny paliva v USA, čo naznačuje skôr politické ako trhové motívy v kontexte novembrových priebežných volieb. Dvojstranícky blok senátorov žiada zrušenie dohody a otvára tak domácu politickú konfrontáciu. Kyjev uvádza, že o dohode nebol vopred informovaný, zatiaľ čo Rusko po jej oznámení pokračovalo v úderoch na Ukrajinu, čo podkopáva dôveryhodnosť akéhokoľvek prímeria.
Čo sa stalo
Americký prezident Donald Trump sa 9. októbra 2026 telefonicky dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na dodávkach ruského dieslového paliva na americký a svetový trh. Trump oznámil, že cieľom je znížiť ceny paliva. Podľa medializovaných údajov má ísť o viac ako 300 000 ton okamžite, 500 000 ton v novembri a 1 milión ton v krátkom období, s ďalšími 3 miliónmi ton viazanými na stav ruského rafinérskeho sektora. Ministerstvo financií USA vydalo generálnu licenciu č. 135, ktorá povoľuje predaj, dodávku, vyloženie a dovoz ruského dieslového paliva do 7. apríla 2027. O dva dni neskôr, 11. októbra, Trump oznámil „energetické prímerie“, ktoré sa vzťahovalo len na zastavenie úderov na ropné rafinérie v oboch krajinách. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Trump nešpecifikoval, čo má toto prímerie zahŕňať, a dodal, že „práca v tomto smere pokračuje“. Krátko po Trumpovom oznámení Kremeľ potvrdil Putinovu pozíciu, že momentálne s Ukrajinou vyjednávať nebude, pričom sa odvolal na rozhorčenie nad údermi počas volieb do Štátnej dumy. Rusko po dohode pokračovalo v úderoch na Ukrajinu; v noci zo 14. októbra zaútočilo 39 balistickými raketami a 128 dronmi, pričom hlavné údery smerovali na Kyjev, Kyjevskú a Charkovskú oblasť. Trump zároveň verejne vyzval Ukrajinu, aby si zvolila nového lídra, a tlačil na Kyjev, aby zastavil údery na ruské ropné objekty. Ukrajina vyhlásila, že pozastaví údery na rafinérie, ak Rusko pred zimou prestane útočiť na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Dňa 14. októbra sa k dohode kriticky vyjadrila aj talianska premiérka Giorgia Meloni, ktorá ju označila za „veľmi riskantné rozhodnutie“ a varovala pred legalizáciou konania Moskvy, novými príjmovými tokmi na financovanie vojny a oslabovaním sankčného tlaku. Dvanásť amerických senátorov z oboch strán poslalo Trumpovi list so žiadosťou o zrušenie dohody; ďalšia skupina siedmich senátorov uviedla, že rozhodnutie odporuje zákonu z roku 2022 o zákaze dovozu ruských energetických surovín.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá zdôrazňujú diplomatický rozmer: Trumpovu verejnú výzvu, aby si Ukrajina zvolila nového lídra, pokračujúci americký tlak na Kyjev, aby zastavil údery na ruské ropné objekty, a skutočnosť, že Kyjev nebol o dohode vopred informovaný. Poukazujú na pokračujúce a zintenzívňujúce sa ruské údery na ukrajinskú energetickú a vodovodnú infraštruktúru pred zimou a na paralelný ruský odmietavý postoj k rokovaniam. Varujú pred rizikami obnovenia ruských energetických príjmov, erózie západnej sankčnej súdržnosti a prípadného pozastavenia spravodajského zdieľania a dodávok zbraní. Citujú varovanie talianskej premiérky Meloniovej, že výsledok dohody je pochybný a riziká zjavné, a referujú o plánovanom jazyku summitu EÚ vyjadrujúcom ľútosť nad dohodou. Zároveň upozorňujú na expertné posudky, podľa ktorých Trump nadhodnocuje vplyv dohody na americké ceny paliva.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Čínske tlačové zdroje interpretujú dohodu najmä cez optiku americkej domácej politiky a spájajú ju s priebežnými voľbami 3. novembra; prezentujú ju ako núdzový manéver, ktorý môže byť po voľbách prehodnotený. Citovaní čínski analytici tvrdia, že oznámené objemy sú príliš malé na to, aby ovplyvnili americké ceny, a že akékoľvek uvoľnenie sankcií by mohlo Moskva využiť ako vstupný bod k širšiemu rozkladu sankčného režimu. Zdôrazňujú rozpor v americkej politike: sekundárne clá na tretie krajiny dovážajúce ruskú energiu koexistujú s priamymi americkými nákupmi ruského diesla. Talianska premiérka Meloni sa v medzinárodnom spravodajstve bežne cituje ako hlas varujúci pred rizikami dohody a ako proponentka myšlienky autoritatívneho európskeho vyjednávača.
V čom sa spravodajstvo líši
Zdroje sa rozchádzajú v tom, či generálna licencia Ministerstva financií USA povoľujúca dovoz ruského diesla platí do 7. apríla nasledujúceho roku (približne šesťmesačné okno – rámcovanie ukrajinských zdrojov) alebo do 7. apríla 2027 (rámcovanie anglicky písaných zdrojov). Líšia sa tiež v rozsahu sankčného obsahu dohody. Západné zdroje citované čínskou tlačou ju popisujú ako šesťmesačné pozastavenie sankcií voči ruským energetickým exportom umožňujúce predaj za trhové ceny, zatiaľ čo iné správy ju vymedzujú užšie ako licenciu len na diesel bez regulačného textu upravujúceho rozsah, podmienky či oprávnené subjekty. Ukrajinskí predstavitelia charakterizujú dohodu ako zradu, ktorá podkopáva západnú kampaň na odrezanie ruskej vojnovej mašinérie od financovania, kým viaceré čínske zdroje a citovaní ruskí experti ju vnímajú predovšetkým ako geopolitické gesto so symbolickým hospodárskym efektom.
Súvislosti
V roku 2022 americký Kongres zakázal dovoz ruských energetických surovín, aby zabránil používaniu amerických prostriedkov na financovanie ruskej vojny proti Ukrajine. Jediný kľúčový ukrajinský rafinérsky závod bol ruskými údermi prakticky vyradený z prevádzky už v roku 2022. Svetové ceny ropy začiatkom tohto roka klesli na približne 60 dolárov za barel, po začatí vojny USA a Izraela proti Iránu však vystúpili nad 100 dolárov za barel. Trump a Putin sa stretli na Aljaške 15. augusta 2025. Dňa 18. septembra Trump podpísal Grahamov zákon, ktorý mu umožňuje uvaliť sekundárne clá až do výšky 100 % na krajiny dovážajúce ruskú energiu. Ruské daňové príjmy z predaja ropy a plynu za prvé tri štvrťroky roka klesli medziročne o 17 %, čo sa pripisuje aj ukrajinským úderom na ruskú ropnú infraštruktúru.