Snemovňa USA schválila sankčný zákon namierený proti Rusku, Trump ho podpíše

Prečo je to dôležité

Zákon predstavuje jeden z najrozsiahlejších sankčných balíkov namierených proti Rusku od začiatku plnohodnotnej invázie a po prvý raz od roku 2024 prináša významnejšiu akciu amerického Kongresu v súvislosti s Ukrajinou. Sankcie sa zameriavajú priamo na ruské vedenie, oligarchov, bankový a energetický sektor a flotilu tieňových tankerov, pričom cez sekciu 113 vytvárajú aj sekundárny tlak na najväčších dovozcov ruskej ropy a plynu. Tým sa mení aj geopolitická kalkulácia krajín ako Čína, India, Turecko či Maďarsko, na ktoré môžu dopadnúť 100-percentné clá. Ukrajinskí predstavitelia zákon vnímajú ako posilnenie tlaku na ruskú ekonomiku, hlasy z ruskej strany ho naopak označujú za prekážku mierového procesu.

Čo sa stalo

Snemovňa reprezentantov USA 16. septembra 2026 pomerom hlasov 262 ku 159 schválila zákon Lindsey O. Graham Sanctioning Russia and Iran Act of 2026, ktorý Senát schválil už 7. augusta pomerom 86 ku 11. Zákon nesie meno zosnulého republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, ktorý ho pôvodne spoluautoroval s demokratom Richardom Blumenthalom; Graham zomrel v júli 2026.

Zákon zavádza sankcie voči najvyšším ruským predstaviteľom vrátane Vladimira Putina, oligarchom a ich rodinám, ruským bankám, energetickým spoločnostiam a flotile tieňových tankerov. Súčasne rozširuje sankcie voči Iránu a cez sekciu 113 oprávňuje prezidenta USA zaviesť clá až do výšky 100 % na krajiny, ktoré patria medzi päť najväčších dovozcov ruskej ropy alebo zemného plynu a v týchto nákupoch pokračujú. Mechanizmus obsahuje aj doložky o úprave sadzieb pri znížení dovozu a výnimky pre krajiny, ktoré odoberajú menej než 15 % exportovaného ruského plynu.

Bývalý vysoký predstaviteľ amerického ministerstva zahraničia Daniel Fried označil zákon za šancu na "potrestanie Putina". Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha a splnomocnenec prezidenta pre sankčnú politiku Vladyslav Vlasiuk prijatie zákona privítali ako účinný nástroj na obmedzenie ruských príjmov z ropy. Bílý dom potvrdil, že prezident Donald Trump zákon podpíše, pričom médiá uvádzajú, že by sa tak mohlo stať v najbližších dňoch.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské médiá a predstavitelia rámcovali prijatie zákona ako strategický úspech. Minister Sybiha ho označil za "správnu odpoveď" na ruské odmietnutie zastaviť útoky a za nástroj nekompromisného tlaku, ktorý má ochromiť financovanie ruskej agresie. Splnomocnenec Vlasiuk hovoril o sankciách ako o dôležitom faktore, ktorý v kombinácii s ukrajinskými údermi na ruskú rafinérsku infraštruktúru obmedzí schopnosť Moskvy financovať výrobu rakiet a dronov. Zároveň zazneli aj opatrnejšie hlasy: riaditeľ Centra pre obranné stratégie Oleksandr Chara upozornil, že Trump má na uvalenie sankcií dostatočné exekutívne právomoci už teraz a samotné prijatie zákona nezaručuje, že ho Biely dom voči Rusku aj reálne uplatní.

Ako to opisujú medzinárodné zdroje

Kremeľ označil zákon za "nepriateľský krok" a vyhlásil, že ďalšie americké sankcie skomplikujú hľadanie mierového urovnania. Čínsky rezort diplomacie v reakcii hovoril o neprípustnosti extrateritoriálnej jurisdikcie a vyhlásil, že bilaterálna obchodná spolupráca Peking–Moskva nie je namierená proti tretej strane a nesmie byť narušená tlakom zvonka. India, tretí najväčší dovozca ropy na svete, oznámila, že prijatie zákona zobrala na vedomie, v predchádzajúcich mesiacoch túto záležitosť opakovane prerokúvala s Washingtonom a je pripravená prijať všetky opatrenia na ochranu svojich obchodných záujmov. Maďarský parlamentný predstaviteľ Márton Hajdu požiadal o výnimku pre Maďarsko s ohľadom na jeho závislosť od ruskej energie. Naopak nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul zákon privítal ako jasný signál, že každý zdroj príjmu financujúci ruskú vojnu sa môže stať cieľom sankcií. V čase prijatia zákona sa zároveň očakával summit medzi Si Ťin-pchingom a Trumpom vo Washingtone.

V čom sa spravodajstvo líši

V hodnotení zákona sa rysujú tri línie rozporov. Prvú tvorí stret optimistického a skeptického výkladu: ukrajinskí predstavitelia, bývalý americký diplomat Daniel Fried a analytici Atlantic Council zákon vykresľujú ako nástroj, ktorý môže Rusko prinútiť ukončiť vojnu, zatiaľ čo ruská strana ho naopak prezentuje ako prekážku mieru a ukrajinský expert Oleksandr Chara upozorňuje, že Trump disponuje dostatočnými exekutívnymi právomocami už teraz. Druhou líniou je rozdelenie v americkej politike: líder Demokratov v Snemovni Hakeem Jeffries a kongresman Gregory Meeks zákon odmietli s argumentom, že dáva Biely dom príliš veľkú moc nad clami a obsahuje medzery, no napriek tomu 58 demokratov hlasovalo za. Tretiu líniu predstavujú protichodné reakcie tretích krajín: Čína hovorí o neprijateľnom extrateritoriálnom zásahu, India varuje pred poškodením bilaterálnych vzťahov, Maďarsko žiada výnimku, Nemecko zákon víta.

Súvislosti

Sekcia 113 zákona obmedzuje 100-percentné clá na päť najväčších dovozcov ruskej ropy a plynu a počíta s úpravou sadzieb pri znížení dovozu. Pôvodný senátny návrh z apríla 2025 počítal až s 500-percentnými clami; finálna verzia stanovila strop na 100 %. Členské štáty EÚ sa už zaviazali ukončiť nákupy ruskej ropy a plynu do konca roka 2027. Bilaterálny obchod medzi Čínou a Ruskom v roku 2024 prekročil 240 miliárd dolárov a väčšina transakcií prebieha v národných menách; Peking pomáha Moskve zmierňovať dôsledky západných sankcií. India je svetovým tretím najväčším dovozcom ropy a zároveň jedným z najväčších odberateľov ruskej suroviny. Politico pripomenul, že prijatie zákona ukončilo zhruba dvojročnú pauzu vo významnejšej kongresovej pomoci Ukrajine, ktorá trvala od núdzového balíka v roku 2024.