Trump dohodol s Ruskom nákup naftového paliva, žiada Ukrajinu aby prestala útočiť na ruské rafinérie
Americký prezident Donald Trump 9. októbra po telefonáte s Vladimirom Putinom dohodol dodávky 300-tisíc až 3 miliónov ton ruskej nafty na americký a svetový trh čiastočným zrušením sankcií. Následne žiadal Ukrajinu, aby prestala útočiť na ruské rafinérie, a pohrozil zastavením zdieľania spravodajských informácií a predaja zbraní. Po oznámení „energetického prímeria“ Rusko do niekoľkých hodín zaútočilo na elektráreň v Charkove. Trump verejne vyzval Ukrajincov, aby si zvolili nového prezidenta. Zelenskyj označil dohodu za „dar“ Putinovi a trvá na tom, že útoky na ruské rafinérie zastaví len vtedy, ak Moskva zároveň zastaví vzdušné údery.
Hlavné body
- 9. októbra Trump po telefonáte s Putinom dohodol dodávky 300 000 až 3 000 000 ton ruskej nafty na americký a svetový trh s cieľom znížiť ceny pohonných látok.
- 12. októbra CNN informoval, že USA varovali Kyjev a Európu pred možným zastavením zdieľania spravodajských informácií a predaja zbraní, ak Ukrajina nepreruší útoky na ruské energetické objekty.
- Trump verejne vyhlásil, že „je čas, aby si Ukrajina zvolila nového prezidenta", a obvinil Zelenského z blokovania rokovaní.
- Trump oznámil „energetické prímerie" medzi Ukrajinou a Ruskom; Rusko ho porušilo do niekoľkých hodín úderom na elektráreň v Charkove.
- Zelenskyj označil dohodu o ruskej nafte za „dar" Putinovi a trvá na tom, že akékoľvek kroky k deeskalácii musia byť vzájomné.
- Trump zrušil sankcie na dovoz ruskej nafty, čím podľa analytičky Anne Applebaumovej porušil zákony, ktoré sám podpísal.
Prečo je to dôležité
Kroky Trumpovej administratívy spájajú domácu palivovú politiku s ústupkami Moskve a zároveň vyvíjajú tlak na Ukrajinu, aby sa vzdala úderov na ruské rafinérie bez toho, aby Rusko urobilo čokoľvek recipročné. Hrozba zastavenia zdieľania spravodajských informácií a predaja zbraní – vrátane programu, cez ktorý ukrajinskí partneri nakupujú americké zbrane – priamo ohrozuje obranyschopnosť Kyjeva. Verejná výzva na výmenu demokraticky zvoleného prezidenta a bezprostredné ruské porušenie „energetického prímeria" úderom na Charkov ukazujú, že medzi Trumpovým naratívom o ruskej spolupráci a realitou na bojisku je hlboký rozpor. Dojednanie aj útoky na Zelenského vyvolali kritiku v Ukrajine, Európe i medzi niektorými republikánmi, čo naznačuje, že ide o politicky zraniteľný krok pred novembrovými voľbami.
Čo sa stalo
9. októbra 2026 sa Donald Trump počas telefonátu s Vladimirom Putinom dohodol na dodávkach 300 000 až 3 miliónov ton ruskej nafty na americký a svetový trh s cieľom znížiť ceny pohonných látok. Dojednanie zahŕňa čiastočné zrušenie amerických sankcií, ktoré Trump sám predtým podpísal. Zelenskyj rozhodnutie označil za „dar" Putinovi a za slabé. Trump následne verejne kritizoval Zelenského a vyhlásil, že „je čas, aby si Ukrajina zvolila nového prezidenta". 12. októbra CNN informoval, že USA varovali Ukrajinu a Európu pred možným zastavením zdieľania spravodajských informácií a predaja zbraní, ak Kyjev nepreruší hlboké údery na ruské energetické objekty. Trump oznámil „energetické prímerie" medzi Ukrajinou a Ruskom, no Rusko ho porušilo do niekoľkých hodín úderom na elektráreň v Charkove. Zelenskyj trvá na tom, že Ukrajina zastaví útoky na ruské rafinérie len vtedy, ak Moskva zároveň zastaví vzdušné údery. Podľa CNN ide o najnovšiu eskaláciu v sérii krokov Trumpovej administratívy, ktoré vnímajú ukrajinskí aj medzinárodní analytici ako pokus o kapituláciu Kyjeva.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské zdroje (ZN.UA, NV, Ukrajinská pravda) zdôrazňujú Zelenského odpor a asymetriu požiadaviek – Ukrajina má prestať útočiť na ruské rafinérie, pričom od Moskvy sa nevyžaduje nič. Zelenskyj dohodu označil za „dar" Putinovi a opakuje, že „akékoľvek kroky k deeskalácii musia byť vzájomné". Ukrajinskí analytici (Šamšur, Jaryš, Dubovyk, Denisenko) analyzujú, aké protikrízové opatrenia – európska podpora, stabilizácia frontu, riadenie naratívu – môžu ovplyvniť Trumpovu pozíciu pred novembrovými midtermovými voľbami. Šamšur upozorňuje, že manévrovací priestor Kyjeva je obmedzený a bude ešte menší, ak republikáni prehrajú. Jaryš varuje, že Trump sa môže pokúsiť zvnútorniť naratív MAGA, podľa ktorého Zelenskyj údajne pomáha demokratom. Ukrajinské médiá zdôrazňujú bezprostredné ruské porušenie „prímeria" úderom na Charkov ako dôkaz, že Trumpovo tvrdenie o ruskom súhlase nezodpovedá realite, a celý krok čítajú ako predvolebný ťah v USA, nie ako serióznu diplomaciu.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Medzinárodná reflexia (Anne Applebaumová v The Atlantic, analytici Politica, Nathalie Tocci, Tim Willasey-Wilsey) sa sústreďuje na strategický obrat: americký prezident ruší sankcie voči Rusku, ktoré sám podpísal, a zároveň žiada Ukrajinu, aby sa vzdala úderov na ruské rafinérie bez reciprocity. Medzinárodní analytici upozorňujú na riziko, že Trump môže zastaviť zdieľanie spravodajských informácií, predaj zbraní alebo tlačiť na obmedzenie prístupu k sieti Starlink, a spochybňujú, či si Trump vôbec zachoval páky nad Kyjevom po tom, ako sám stiahol väčšinu americkej podpory. Applebaumová píše, že Spojené štáty sa stali nevyspytateľným štátom, ktorého zahraničná politika sa môže impulzívne zmeniť za deň, a že autoritársky líder je dnes vo Washingtone prijímaný lepšie ako demokraticky zvolený. Viaceré medzinárodné hlasy zároveň konštatujú, že kritika dojednania o nafte a útokov na Zelenského zaznieva aj v USA, a to aj medzi prominentnými republikánmi, takže politika je zraniteľná.
V čom sa spravodajstvo líši
Trump tvrdil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na „energetickom prímerí"; Ukrajina a komentátori oponovali, že nemajú potvrdenie ruského súhlasu, a ako dôkaz nesúladu poukázali na bezprostredný ruský úder na elektráreň v Charkove. Trump obviňoval Ukrajinu z blokovania rokovaní; ukrajinská strana a analytici naopak tvrdia, že Ukrajina opakovane ponúkala prímerie, zatiaľ čo Rusko odmietlo prímeria aj podstatné rokovania. Trump rámoval dohodu o ruskej nafte ako zmysluplný krok na zníženie cien pohonných látok pre Američanov; analytici Dubovyk a Denisenko oponovali, že ruské objemy sú príliš malé na to, aby ovplyvnili veľký americký trh, a že ide skôr o politické divadlo spojené s novembrovými voľbami v USA než o ekonomické opatrenie.
Súvislosti
Ceny nafty v USA sa stali kľúčovou témou volebnej kampane pred novembrovými midtermovými voľbami – v priemere sa pohybujú okolo 6,5 dolára za galón, čo je zhruba o 73 % viac než pred vojnou USA proti Iránu, ktorá narušila dodávateľské trasy cez Hormuzský prieliv a ďalšie blízkovýchodné logistické cesty. Ukrajina má len jednu fungujúcu rafinériu, ktorá bola opakovane terčom ruských útokov, zatiaľ čo Rusko disponuje rozsiahlou sieťou rafinérií. Oznámené „energetické prímerie" sa vzťahuje iba na údery na rafinériách oboch krajín a nerieši širšie útoky na ukrajinské elektrárne a infraštruktúru. Rusko opakovane odmietlo ukrajinské návrhy na prímerie vrátane návrhov týkajúcich sa volieb. Trump vo svojom prvom prezidentskom období aktívne presadzoval myšlienku „veľkej dohody" s Ruskom.