Proces s podozrivým z plynovodov Nord Stream sa začne v Hamburgu; obhajoba chce svedectvá dvoch veliteľov

Prečo je to dôležité

Hamburský proces je hlavným súdnym konaním, ktoré skúma zodpovednosť za sabotáž plynovodov Nord Stream v roku 2022 — závažný útok na infraštruktúru v Baltskom mori. Obhajoba sa snaží preniesť zodpovednosť z Kuznecova na vyššie postavených ukrajinských vojenských činiteľov vrátane údajného hlavného architekta operácie. Kuznecov je obvinený nielen zo spôsobenia výbuchu, ale aj z vojnového zločinu (útok na civilnú infraštruktúru), čo vrhá právnu otázku, ako bude sabotáž kvalifikovaná. Ukrajina obvinenia oficiálne odmieta, zatiaľ čo proces prebieha v nemeckom súde a môže ovplyvniť celkové medzinárodné právne a politické hodnotenie tejto kauzy.

Čo sa stalo

V Hamburgu sa pripravuje proces s ukrajinským občanom Serhijom Kuznecovom, ktorého Nemecko podozrieva z organizácie sabotáže plynovodov Nord Stream a Nord Stream 2. V noci z 25. na 26. septembra 2022 výbuchy v Baltskom mori poškodili tri zo štyroch vetiev týchto plynovodov (plynovody v tom čase nepracovali, boli však naplnené technickým plynom). Podľa vyšetrovateľov výbušniny umiestnila skupina potápačov, ktorá použila prenajatú jachtu Andromeda; prokuratúra identifikovala sedem podozrivých — štyroch potápačov (vrátane jednej ženy), demolačného špecialistu, kapitána a koordinátora.

Kuznecov bol zadržaný v Taliansku v auguste 2025 na základe nemeckého zatykača a následne vydaný do Nemecka. Je obžalovaný zo spôsobenia výbuchu a z vojnového zločinu — útoku na civilnú infraštruktúru. Sám obvinenia odmieta a na súde vypovedať neplánuje; jeho obhajoba tvrdí, že ako vojenská osoba nie je oprávnený zverejňovať podrobnosti o svojej činnosti. Namiesto toho chce predložiť písomné svedectvá pod prísahou od dvoch jeho priamych veliteľov, pričom jeden z nich je označovaný za pravdepodobného organizátora celej operácie — stratégia zameraná na presun zodpovednosti smerom nahor v prípadnom veliteľskom reťazci.

Podľa investigatívnych novinárov BBC sa malo na základe Kuznecovovho vojenského preukazu potvrdiť, že v čase výbuchov bol v aktívnej vojenskej službe; médiá ho zároveň označujú za bývalého pracovníka SBU a záložného kapitána Ozbrojených síl Ukrajiny. Podľa ukrajinského právnika Mykoly Katerynčuka by sa proces mal začať okolo 26. októbra 2026.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské zdroje — LIGA.net, Hromadske a NV — sa pri informovaní o hamburskom procese opierajú predovšetkým o reportáž BBC a do popredia stavajú obhajovaciu stratégiu: predloženie svedectiev dvoch vojenských veliteľov namiesto výpovede samotného obžalovaného. Všetky tri zdroje zhodne pripomínajú oficiálne odmietnutie obvinení zo strany Ukrajiny a citujú hovorcu ministerstva zahraničných vecí Heorhija Tykhého, ktorý pozornosť presúva od otázky, kto plynovody vyhodil, k otázke, kto ich postavil. Tykhyi argumentuje, že výstavba Nord Streamu oslobodila Rusko od závislosti na tranzite plynu cez Ukrajinu a tým mu umožnila rozpútanie vojny. Zároveň poukazujú na zistenie BBC, že Kuznecov bol v čase výbuchov v aktívnej vojenskej službe, čo podľa niektorých ukrajinských zdrojov môže svedčiť o tom, že ukrajinské vojenské velenie vedelo o jeho misii a polohe.

Ukrajinský generálny prokurátor 9. júla (2026) oznámil, že vyšetrovanie nenašlo dôkazy o zapojení Ukrajiny, jej orgánov či predstaviteľov do sabotáže. Ukrajinské médiá zároveň referujú o širšom kontexte vyšetrovania, vrátane prípadu Volodymyra Žuravlova zadržaného v Chorvátsku (a neskôr v Poľsku, kde súd jeho vydanie do Nemecka zamietol) a označení bývalého ukrajinského dôstojníka Romana Červinského za údajného „koordinátora" operácie — ktoré Červinskyj popiera. Vzhľadom na to, že ukrajinský súdny systém a politické vedenie obvinenia opakovane odmietajú, je proces vnímaný aj cez prizmu bilaterálnych vzťahov s Nemeckom a potenciálnych právnych či politických dôsledkov pre Ukrajinu.

V čom sa spravodajstvo líši

Či osobne viedol operáciu Kuznecov: podľa nemeckej prokuratúry ju viedol on, zatiaľ čo jeho obhajoba tvrdí, že bol len podriadeným príslušníkom, a chce predložiť svedectvá dvoch veliteľov — vrátane osoby označovanej za pravdepodobného hlavného organizátora — aby zodpovednosť preniesla vyššie v veliteľskom reťazci.

Či existoval štátny ukrajinský stop: nemeckí vyšetrovatelia hovoria o možnej úlohe ukrajinských štátnych štruktúr, kým Ukrajina — prostredníctvom svojho generálneho prokurátora 9. júla 2026 — oznámila, že vlastné vyšetrovanie nenašlo dôkazy o zapojení štátu, a obvinenia oficiálne odmieta. Na tej istej línii stojí aj stanovisko ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa snaží rámovať celú diskusiu cez výstavbu plynovodov ako umožniteľa vojny.

Súvislosti

Výbuchy v Baltskom mori v noci z 25. na 26. septembra 2022 poškodili tri zo štyroch vetiev plynovodov Nord Stream a Nord Stream 2; oba plynovody v tom čase nepracovali, boli však naplnené technickým plynom. Nemeckí vyšetrovatelia sa domnievajú, že výbušniny umiestnila skupina potápačov, ktorá použila prenajatú jachtu Andromeda; identifikovali sedem podozrivých — štyroch potápačov (vrátane jednej ženy), demolačného špecialistu, kapitána a koordinátora — a vydali zatykače na šesť osôb. Kuznecov bol podľa médií bývalým pracovníkom SBU a záložným kapitánom Ozbrojených síl Ukrajiny; zadržaný bol v Taliansku v auguste 2025 na základe nemeckého zatykača a následne vydaný do Nemecka.

Kuznecov čelí dvom obvineniam: zo spôsobenia výbuchu a z vojnového zločinu — útoku na civilnú infraštruktúru. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhiy Tykhyi uviedol, že je „ľúto", že sa diskusia sústreďuje na to, kto plynovody vyhodil, a nie na to, kto ich postavil, pretože výstavba Nord Streamu podľa neho oslobodila Rusko od závislosti na tranzite plynu cez Ukrajinu a „uvoľnila mu ruky" na rozpútanie vojny. The Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje uviedol, že operáciu naplánovalo niekoľko vysokopostavených ukrajinských vojenských dôstojníkov a podnikateľov. Ruská strana z výbuchov obvinila Spojené kráľovstvo, čo Londýn odmietol. Dánsko a Švédsko svoje vyšetrovania v roku 2024 uzavreli pre nedostatok dôvodov na trestné stíhanie.