Šéf MI5 označil Rusko za „agresora číslo jeden“ pre Britániu, varoval pred Iránom a umelou inteligenciou

Prečo je to dôležité

Prejav predstavuje najvyššie verejné hodnotenie hrozieb pre Britániu v rámci výročného vystúpenia MI5. Zaradzuje Rusko na prvé miesto medzi štátnymi aktérmi ohrozujúcimi Britániu a prepája ruské hybridné operácie proti európskim podporovateľom Ukrajiny s obmedzeným a nákladným postupom Ruska na ukrajinskom fronte. Zároveň zasadzuje nedávny podozrivý plán útoku na základňu RAF Fairford do širšieho vzorca aktivít Iránu na území Spojeného kráľovstva. McCallumovo hodnotenie kvantifikuje záťaž pre MI5 — štátne hrozby sa za desať rokov štvornásobne zvýšili — a vyzdvihuje umelú inteligenciu ako novú oblasť obáv, a to aj pre možné zneužitie pri vývoji biologických zbraní.

Čo sa stalo

V utorok 13. októbra 2026 predniesol Ken McCallum, šéf britskej MI5, svoj každoročný prejav o hrozbách pre Britániu. Rusko označil za „agresora číslo jeden“ pre Britániu a povedal, že Rusko stupňuje hybridnú vojnu — sabotáže, kybernetické útoky, bombové hrozty a ďalšie metódy — namierenú proti krajinám podporujúcim Ukrajinu. Ruský postup vo vojne proti Ukrajine označil za „minimálny a hrôzostrašne nákladný“ a pridal sa k hodnoteniam ďalších európskych spravodajských služieb, podľa ktorých ruské taktiky „len tesne nedosahujú úroveň bežného konfliktu“. Ako príklady ruskej hybridnej činnosti uviedol pokus o útok dronom na nákladné lietadlo na nemeckom letisku a kybernetický útok na poľskú energetickú infraštruktúru.

McCallum ďalej upozornil, že Irán posúva svoje ambície k náročnejším cieľom vrátane vojenských objektov a že podozrivý plán útoku na základňu RAF Fairford nie je ojedinelý. Iránske operácie v Británii viedli za posledný rok k viac než 50 zatknutiam. Šéf MI5 zároveň varoval, že umelá inteligencia sa stáva novým priestorom hrozieb — teroristi ju podľa neho už skúšajú využívať na prieskum a plánovanie útokov dronmi, a jeho najväčšou obavou je možnosť, že by extrémisti pomocou AI vyvíjali biologické zbrane. MI5 vytvorila špecializované centrum na hodnotenie rizík spojených s umelou inteligenciou.

McCallum tiež uviedol, že MI5 v súčasnosti venuje potláčaniu štátnych hrozieb viac zdrojov než za studenej vojny a že sa tieto hrozby za posledné desaťročie štvronásobne zvýšili.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské médiá, z ktorých čerpala táto správa, rámovali McCallumov prejav jednoznačne ako potvrdenie ruskej hrozby pre Západ. Na popredné miesto stavali jeho označenie Ruska za „agresora číslo jeden“ a zdôrazňovali stupňovanie ruskej hybridnej vojny. Vyzdvihli McCallumovo poznanie, že ruské pokusy destabilizovať ďalšie európske krajiny sa časovo zhodujú s minimálnym a nákladným postupom Ruska na ukrajinskom bojisku, čím priamo spojili britské spravodajské hodnotenie s vojnou na Ukrajine. Podozrivý plán proti základni RAF Fairford bol podávaný nie ako samostatný trestný prípad, ale ako súčasť širšieho iránskeho a ruského vzorca aktivít.

Súvislosti

Deň pred McCallumovým prejavom, 12. októbra, britský premiér Andy Burnham uviedol, že podozrivý plán útoku na základňu RAF Fairford bol s najväčšou pravdepodobnosťou koordinovaný z Iránu a takmer určite riadený Islamským revolučným gardovým zborom (IRGC); polícia aj premiér poukázali na možnú účasť cudzieho štátu. Päť mužov zadržaných v súvislosti s týmto podozrivým plánom bolo prepustených na policajnú kauciu bez obvinenia za prísnych podmienok; ďalší dvaja zadržaní vrátane jedného britsko-iránskeho občana boli tiež prepustení. Vyšetrovatelia vo zaistených dodávkach našli benzín, ale nenašli použiteľné výbušniny.

McCallum vo svojom prejave označil incident na základni RAF Fairford za nie ojedinelý — podobné prípady sa podľa neho vyskytli nielen v Británii, ale aj vo svete. Iránske operácie v Británii viedli za posledný rok k viac než 50 zatknutiam a MI5 uvádza, že Irán sa v krajine dopúšťal aktivít namierených proti židovským komunitám. McCallum zároveň upozornil, že schopnosti Iránu na britskom území obmedzuje úroveň vyškolenia kriminálnikov a proxy agentov, ktorých na operácie v Británii nasadzuje, a že v krajinách bližšie k Iránu má IRGC naopak skúsenosti s agresívnym a komplexným využívaním konvenčných i hybridných technológií.