Ukrajina a Južná Kórea v sporu o únos dvoch severokórejských zajatcov
Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil 23. septembra na Valnom zhromaždení OSN, že Ukrajina previedla dvoch zajatých severokórejských vojakov do Južnej Kórey. Juhokórejský prezident Lee Jae-myung obvinil Kyjev z porušenia dohody o mlčanlivosti a pohrozil "ďalšími opatreniami", ak sa Ukrajina neospravedlní. Ukrajinská kancelária prezidenta existenciu akejkoľvek dohody o mlčanlivosti popiera a minister zahraničných vecí Andrij Sybiha hovorí o "diplomatickom nedorozumení".
Hlavné body
- 23. septembra Zelenskyj na Valnom zhromaždení OSN oznámil, že Ukrajina previedla dvoch severokórejských zajatcov do Južnej Kórey.
- Dvoch severokórejských vojakov zajali ukrajinské sily v ruskej Kurskej oblasti; v Južnej Kórei sú od polovice septembra a nemajú vážnejšie zdravotné problémy.
- 24. septembra juhokórejský prezident Lee Jae-myung obvinil Kyjev z porušenia dohody o mlčanlivosti.
- Ukrajinská kancelária prezidenta existenciu dohody o mlčanlivosti popiera; juhokórejská NIS tvrdí, že práve Ukrajina pôvodne žiadala mlčanlivosť.
- 28. septembra juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo ukrajinského chargé d'affaires Andrija Ješkina.
- 2. októbra Lee Jae-myung pohrozil "ďalšími opatreniami", ak sa Ukrajina neospravedlní; ich charakter nešpecifikoval.
- Ukrajinský minister Andrij Sybiha hovorí o dennom kontakte so svojím juhokórejským partnerom a o "diplomatickom nedorozumení".
Prečo je to dôležité
Ide o vzácny diplomatický spor medzi Ukrajinou a demokratickým ázijským partnerom, ktorý sa týka zaobchádzania so severokórejskými zajatcami v kontexte ruskej vojny. Odhalil krehkosť dôvery medzi Kyjevom a Soulom práve v otázke, kde Ukrajina dlhodobo žiada západné krajiny o dodávky zbraní.
Čo sa stalo
Dňa 23. septembra prezident Volodymyr Zelenskyj na Valnom zhromaždení OSN oznámil, že Ukrajina nedávno previedla dvoch severokórejských vojakov zajatých v ruskej Kurskej oblasti do Južnej Kórey. Podľa juhokórejskej Národnej spravodajskej služby (NIS) obaja zajatci pricestovali do Soulu v polovici septembra, nie sú vážne chorí a počas pobytu na Ukrajine vyjadrili želanie usadiť sa v Južnej Kórei. Už 24. septembra juhokórejský prezident Lee Jae-myung obvinil Kyjev z porušenia dohody o mlčanlivosti; NIS zároveň parlamentu oznámila, že práve Ukrajina pôvodne žiadala prísnu mlčanlivosť s ohľadom na možné ovplyvnenie budúcich výmen zajatcov. Podľa vysokého predstaviteľa juhokórejskej prezidentskej kancelárie Ukrajina vopred diplomatickou cestou avizovala, že Zelenskyj sa o zajatcoch na OSN zmieni, a žiadala o porozumenie. Ukrajinská kancelária prezidenta aj poradca prezidenta Dmytro Lytvyn existenciu akejkoľvek dohody o mlčanlivosti popreli. Dňa 28. septembra Soul predvolal ukrajinského chargé d'affaires Andrija Ješkina, pričom prvý námestník ministra zahraničných vecí Park Yoon-joo odovzdal postoj Soulu a vyzval na oficiálne vysvetlenie a ospravedlnenie. Lee Jae-myung 2. októbra na X pohrozil "ďalšími opatreniami", ak Ukrajina skutočnosti neuzná a verejne sa neospravedlní; ich charakter nešpecifikoval. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha 1. októbra označil situáciu za "diplomatické nedorozumenie" a potvrdil, že je v dennom kontakte so svojím juhokórejským partnerom. Severná Kórea sa k prevozu verejne nevyjadrila; v minulosti vždy interpretovala väčšie úteky svojich občanov ako únosy či navádzanie zo strany Soulu.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá rámcujú spor ako "diplomatické nedorozumenie", ktoré sa rieši; minister Andrij Sybiha zdôrazňuje denný kontakt so Soulom a označuje Južnú Kóreu za dôležitého partnera. Kancelária prezidenta a poradca Dmytro Lytvyn popierajú existenciu akejkoľvek dohody o mlčanlivosti a tvrdia, že by bolo nesprávne zatajovať, kam zajatci smerujú. Ukrajinské zdroje citujú koreanistu Mykolu Poľščuka, podľa ktorého Soul pravdepodobne plánoval odovzdať zajatcov Kim Čong-unovi na propagandistické využitie. Ukrajinský veľvyslanec Valerij Čaly zároveň situáciu prezentuje ako symptóm slabšej koordinácie v rámci ukrajinského zahraničnopolitického systému.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Médiá v Južnej Kórei, USA a Nemecku rámcujú Zelenského zverejnenie ako porušenie vzájomnej dohody. Centrom ich podania je NIS, podľa ktorej Zelenskyj pravdepodobne zverejnil informáciu s cieľom vyvinúť verejný tlak na dodávky zbraní pre Ukrajinu, čo zdôrazňuje, že Soul zbrane v súlade so svojou politikou nedodáva. Tieto zdroje upozorňujú na obavy juhokórejských predstaviteľov o bezpečnosť zajatcov a ich rodín v Severnej Kórei, ako aj na riziko poškodenia vzťahov Soulu s Pchjongjangom a USA. Zvýrazňujú aj Lee Jae-myungovu hrozbu "ďalších opatrení" a jeho vyjadrenie "hlbokej ľútosti" nad ukrajinskými výrokmi o možnom severokórejsko-juhokórejskom konflikte.
V čom sa spravodajstvo líši
Hlavným sporným bodom je existencia dohody o mlčanlivosti: Južná Kórea tvrdí, že dohoda existovala a že práve Ukrajina pôvodne žiadala mlčanlivosť, zatiaľ čo ukrajinská kancelária prezidenta akúkoľvek dohodu popiera. Rozdielne sú aj interpretácie toho, či Kyjev vopred diplomaticky avizoval Zelenského prejav – podľa vysokého predstaviteľa Soulu áno, ukrajinské stanovisko to vzhľadom na popretie dohody de facto spochybňuje. Juhokórejská NIS tvrdí, že Ukrajina sa cez žiadny kanál neospravedlnila; ukrajinskí predstavitelia na verejnosti hovoria o nedorozumení a o snahe o nápravu vzťahov, formálne ospravedlnenie však nevydali. V otázke "ďalších opatrení" ich obsah nešpecifikoval sám Lee Jae-myung; expert Cho Han-bum z Korea Institute for National Unification sa domnieva, že by mohli smerovať na humanitárnu, finančnú a rekonštrukčnú pomoc, ktorú Soul Kyjevu poskytuje.
Súvislosti
Severokórejských vojakov zajali ukrajinské sily v ruskej Kurskej oblasti; jeden zdroj uvádza január 2025. Do Južnej Kórey pricestovali v polovici septembra a počas pobytu na Ukrajine údajne vyjadrili želanie sa tam usadiť. Južná Kórea poskytuje Ukrajine od roku 2022 humanitárnu a finančnú pomoc, ale zbrane nedodáva – v súlade so zásadou nevybavovať krajiny v aktívnom konflikte; v júli na okraj summitu NATO Soul prisľúbil ďalších 100 miliónov dolárov v neletálnej pomoci. Podľa odhadu NIS je v Kurskej oblasti rozmiestnených približne 9 000 severokórejských vojakov. Severná Kórea sa k prevozu verejne nevyjadrila; v minulosti vždy rámcovala väčšie úteky svojich občanov ako únosy či navádzanie zo strany Soulu.