Kyjev a Soul sa sporujú o dohode o mlčanlivosti pri odovzdaní severokórejských zajatcov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil 23. septembra na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, že Ukrajina nedávno odovzdala Južnej Kórei dvoch severokórejských vojnových zajatcov zajatých v ruskej Kurskej oblasti v roku 2025. Juhokórejský prezident I Če-mjong 24. septembra obvinil Kyjev z porušenia dohody o mlčanlivosti a vyjadril „hlboké sklamanie". Ukrajinský prezidentský úrad aj komunikačný poradca Dmytro Lytvyn existenciu takejto dohody popierajú. Juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí 28. septembra predvolalo ukrajinského chargé d'affaires Andrija Vješkina.
Hlavné body
- 23. septembra 2026 Zelenskyj na Valnom zhromaždení OSN oznámil odovzdanie dvoch severokórejských zajatcov Južnej Kórei
- Severokórejskí vojaci boli zajatí v Kurskej oblasti v roku 2025; Zelenskyj uviedol, že jeden z nich sa pri zajatí pokúsil o samovraždu
- 24. septembra juhokórejský prezident I Če-mjong obvinil Ukrajinu z porušenia dohody o mlčanlivosti a vyjadril „hlboké sklamanie"
- Ukrajinský prezidentský úrad a poradca Dmytro Lytvyn existenciu dohody o mlčanlivosti popierajú
- 28. septembra Juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo ukrajinského chargé d'affaires Andrija Vješkina; prvý námestník Park Jun-džu tlmočil „pevný postoj" Soulu
- Juhokórejský seniorský tajomník Song Gi-hun uviedol, že Soul zvažuje ďalšie opatrenia, ak to bude potrebné
Prečo je to dôležité
Ide o zriedkavý verejný spor medzi Ukrajinou a kľúčovým donorom nevojenskej pomoci o zaobchádzaní s citlivými informáciami o zajatcoch. Prípad nastoluje otázky o diplomatických normách mlčanlivosti v situácii, keď jedna strana urobí vysoko profilované medzinárodné vyhlásenie. Spor môže ovplyvniť širší juhokórejsko-ukrajinský vzťah a rozsah humanitárnej a nevojenskej podpory Soulu. Celá epizóda sa odohráva na pozadí prehlbujúcej sa účasti Severnej Kórey na vojne Ruska proti Ukrajine, kam Pchjongjang vyslal desaťtisíce vojakov.
Čo sa stalo
Dňa 23. septembra 2026 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas prejavu na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku oznámil, že Ukrajina nedávno odovzdala Južnej Kórei dvoch severokórejských vojenských zajatcov zajatých v ruskej Kurskej oblasti v roku 2025. Zelenskyj uviedol, že severokórejských vojakov je ťažké zajať živých a že jeden z dvojice sa po zajatí pokúsil o samovraždu. Juhokórejský prezident I Če-mjong 24. septembra na sieti X obvinil Ukrajinu z porušenia dohody o mlčanlivosti a vyjadril „hlboké sklamanie". Juhokórejský seniorský tajomník pre verejné vzťahy Song Gi-hun následne vyhlásil, že kancelária prezidenta vyjadruje „hlboké sklamanie" a že Soul požaduje oficiálne vysvetlenie a ospravedlnenie. Ukrajinský prezidentský úrad a komunikačný poradca Dmytro Lytvyn existenciu dohody o mlčanlivosti popreli a zdôraznili, že by bolo nesprávne zatajovať, kam sa zajatci dostali. Dňa 28. septembra juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo ukrajinského chargé d'affaires Andrija Vješkina; prvý námestník ministra zahraničných vecí Park Jun-džu mu tlmočil „pevný postoj" Soulu a vyzval Kyjev na oficiálne vysvetlenie a ospravedlnenie.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá sa sústreďujú na Zelenskyjovo oznámenie na OSN a prezentujú Ukrajinu ako stranu, ktorá nemala žiadny záväzok mlčanlivosti, pričom sa odvolávajú na vyjadrenia prezidentského úradu a poradcu Dmytra Lytvyna. Viaceré ukrajinské zdroje vykresľujú spor ako diplomatickú eskaláciu iniciovanú Souloom a zdôrazňujú, že Kyjev vopred varoval Soul diplomatickými kanálmi. Niektoré ukrajinské médiá (vrátane LIGA.net) naznačujú, že Ukrajina sa spor snaží riešiť za zatvorenými dverami a vyhýba sa verejnej konfrontácii.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Medzinárodné médiá (Reuters, juhokórejské médiá, FT, BBC) akcentujú juhokórejskú interpretáciu, podľa ktorej Ukrajina jednostranne porušila dohodu o mlčanlivosti, pričom zdôrazňujú výzvy na ospravedlnenie a úvahy o ďalších opatreniach. Zahraničné správy vyzdvihujú geopolitickú citlivosť pre Soul vrátane domácej kritiky prezidenta I Če-mjonga zo strany juhokórejskej opozície a pozadia jeho zmierlivej politiky voči Pchjongjangu. Zároveň pripomínajú juhokórejskú pomoc Ukrajine (100-miliónový balík z júla 2026, nevojenské vybavenie) a rámcujú spor ako možnú skúšku bilaterálnych vzťahov oddelene od otázky zajatcov.
V čom sa spravodajstvo líši
Zdroje sa rozchádzajú v niekoľkých kľúčových bodoch. Po prvé, Soul tvrdí, že existovala záväzná dohoda o mlčanlivosti o odovzdaní dvoch severokórejských zajatcov, ktorú Ukrajina porušila; ukrajinský prezidentský úrad a poradca Dmytro Lytvyn to popierajú. Po druhé, vysokopostavený predstaviteľ juhokórejskej prezidentskej administratívy tvrdí, že Kyjev vopred diplomatickými kanálmi varoval Soul, že Zelenskyj zajatcov spomenie; seniorský tajomník Song Gi-hun zároveň charakterizuje odhalenie ako urobené „bez dostatočných predchádzajúcich konzultácií" a ukrajinský prezidentský úrad potvrdzuje neexistenciu záväzku mlčanlivosti. Po tretie, nemenovaný vysoký ukrajinský predstaviteľ citovaný Financial Times uvádza, že na prezidentskej úrovni dohoda o nezverejnení neexistovala a že očakávania Soulu považoval za „zvláštne"; juhokórejskí predstavitelia naopak trvajú na tom, že vzájomné porozumenie bolo dosiahnuté.
Súvislosti
Severokórejskí vojaci zajatí v ruskej Kurskej oblasti v roku 2025 sa stali jednou z mála vecných tém v dialógu medzi Ukrajinou a Južnou Kóreou. Koncom mája 2025 Soul požiadal, aby severokórejskí zajatci neboli zaradení do zoznamov výmeny vo formáte „1000 za 1000", a v júni 2026 Soul vyhlásil, že je pripravený prijať zajatých severokórejských vojakov, ktorí si to budú želať. V júli 2026 Soul oznámil 100-miliónový balík pomoci Ukrajine, rozšírenie predchádzajúcej nevojenskej pomoci (prilby, nepriestrelné vesty, zdravotnícky materiál), pričom si zachováva dlhoročnú politiku neposkytovania smrtiacich zbraní štátom v aktívnej vojne. Podľa juhokórejskej ústavy sú všetci Kórejčania vrátane obyvateľov Severnej Kórey považovaní za občanov Južnej Kórey. Dňa 17. septembra 2026 Zelenskyj uviedol, že Severná Kórea vyslala do Ruska 30 000 až 50 000 vojakov, ktorí získali reálne bojové skúsenosti a výcvik.