Zverejnené · Aktualizované

EÚ predĺžila sankcie voči Rusku o tri roky, no zároveň vyškrtla Usmanova a Fridmana

Rada EÚ 22. septembra predĺžila individuálne sankcie súvisiace s Ukrajinou o 36 mesiacov, do 22. septembra 2029, no v rovnakom rozhodnutí z nich vyňala ruských oligarchov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana. Francúzsko a Slovensko tlačili na vyškrtnutie Usmanova, Luxembursko na vyškrtnutie Fridmana. Ukrajina rozhodnutie označila za „hanebné a neodôvodnené“ a navrhla nahradiť ich sankciami voči Vladimirovi Lisinovi a Vladimirovi Potaninovi. Estónsko, Lotyšsko a Litva oznámili zavedenie národných sankcií voči obom oligarchom.

Hlavné body

  • Rada EÚ 22. septembra predĺžila sankčný režim voči osobám ohrozujúcim územnú celistvosť Ukrajiny o 36 mesiacov, do 22. septembra 2029 — ide o prvé predĺženie namiesto zvyčajných šiestich mesiacov.
  • V tom istom rozhodnutí boli zo sankčného zoznamu vyňatí ruskí oligarchovia Ališer Usmanov a Michail Fridman.
  • Francúzsko a Slovensko tlačili na vyškrtnutie Usmanova pod zámienkou národnej bezpečnosti; neskôr sa ukázalo, že cieľom bolo dosiahnuť prepustenie dvoch francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane, pričom deň po vyškrtnutí Azerbajdžan omilostil Francúza Martina Ryana.
  • Luxemburský premiér Luc Frieden uviedol, že Luxembursko žiadalo vyškrtnutie Fridmana vo vyššom záujme krajiny a aby predišlo jej poškodeniu.
  • Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil rozhodnutie EÚ za hanebné a neodôvodnené; komisár prezidenta pre sankčnú politiku Vladyslav Vlasiuk navrhol nahradiť Usmanova a Fridmana sankciami voči Vladimirovi Lisinovi (NLMK) a Vladimirovi Potaninovi (Nornickel).
  • Estónsko, Lotyšsko a Litva oznámili zavedenie vlastných národných sankcií voči obom oligarchom; estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna podpísal príslušný príkaz 23. septembra vzdialene z New Yorku počas Valného zhromaždenia OSN.
  • Britský premiér Keir Starmer (v zdrojoch uvádzaný aj ako Andy Burnham) ubezpečil prezidenta Zelenského na pôde OSN, že Británia sankcie voči Usmanovovi a Fridmanovi zachová.

Prečo je to dôležité

Vyňatie dvoch vysokopostavených ruských oligarchov zo sankčného zoznamu v tom istom rozhodnutí, ktoré predĺžilo celý sankčný režim, je bezprecedentné a bolo motivované národnými záujmami Francúzska, Slovenska a Luxemburska, nie ohľadom na Ukrajinu. Ukrajina rozhodnutie verejne odsúdila, čo signalizuje novú diplomatickú roztržku s kľúčovými partnermi v EÚ. Niekoľko členských štátov (Estónsko, Lotyšsko, Litva) zároveň oznámilo národné sankcie voči tým istým osobám, čo poukazuje na krehkosť jednoty EÚ v sankčnej politike voči Rusku. Prípad sa stal aj bodom sporu v koordinácii sankcií medzi Britániou a EÚ a posilnil debatu o prechode od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine pri sankčných rozhodnutiach.

Čo sa stalo

Rada EÚ 22. septembra predĺžila reštriktívne opatrenia voči osobám zodpovedným za ohrozovanie územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny o 36 mesiacov, do 22. septembra 2029. Ide o prvé predĺženie tohto režimu na tri roky namiesto zvyčajných šiestich mesiacov; režim sa vzťahuje na približne 3 000 osôb. V tom istom rozhodnutí Rada vyňala zo zoznamu ruských oligarchov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana. Francúzsko a Slovensko tlačili na vyškrtnutie Usmanova pod zámienkou národnej bezpečnosti; podľa následných informácií bol skutočným motívom pokus o prepustenie dvoch francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane. Deň po vyškrtnutí Azerbajdžan omilostil a prepustil Francúza Martina Ryana, odsúdeného v Azerbajdžane na trest odňatia slobody pre údajnú špionáž (väčšina zdrojov uvádza 10 rokov, jeden zdroj 12 rokov). Luxembursko následne požadovalo vyškrtnutie Fridmana; premiér Luc Frieden to zdôvodnil vyšším záujmom Luxemburska a zabránením poškodeniu krajiny, pričom zdôraznil, že to nemení luxemburskú podporu Ukrajiny. Lotyšsko blokovalo rozhodnutie, kým sa nedosiahla dohoda, a následne zrušilo veto a oznámilo vlastné národné sankcie voči obom oligarchom; Írsko sprostredkovalo kompromis a rokovania označilo za „náročné". Estónsko zaviedlo národné sankcie 23. septembra, keď minister zahraničných vecí Margus Tsahkna podpísal príkaz na diaľku z New Yorku počas Valného zhromaždenia OSN, a vyzvalo ďalšie krajiny, aby nasledovali jeho príklad. Litva oznámila, že premiér Mindaugas Sinkevičius nariadil začatie procesu zavedenia národných reštriktívnych opatrení. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha rozhodnutie EÚ označil za hanebné a neodôvodnené; komisár prezidenta pre sankčnú politiku Vladyslav Vlasiuk navrhol nahradiť Usmanova a Fridmana sankciami voči Vladimirovi Lisinovi (NLMK) a Vladimirovi Potaninovi (Nornickel). Britský premiér Keir Starmer (v zdrojoch uvádzaný aj ako Andy Burnham) na stretnutí s prezidentom Zelenským v New Yorku vyjadril nesúhlas s rozhodnutím EÚ a ubezpečil, že Británia si ponechá svoje vlastné sankcie. Zatiaľ čo predĺženie sankcií pokrýva približne 3 000 osôb, v októbri sa pripravuje najväčšie doplnenie zoznamu v histórii — viac ako 1 600 mien osôb a spoločností.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské zdroje rozhodnutie EÚ jednotne označujú za „hanebné" a „neodôvodnené". Oficiálne stanoviská ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu a komisára prezidenta pre sankčnú politiku Vladyslava Vlasiuka tvorili jadro ukrajinskej kritiky. Pozornosť sa sústredila na protinávrh — zaradiť na zoznam namiesto Usmanova a Fridmana Lisina (NLMK) a Potanina (Nornickel) — a na skutočnosť, že kroky Francúzska, Slovenska a Luxemburska neboli s Kyjevom koordinované. Ukrajinské médiá zároveň vyzdvihli podporu spojencov, ktorí sa verejne dištancovali od rozhodnutia EÚ: britský premiér ubezpečil, že Británia sankcie zachová, a pobaltské štáty (Estónsko, Lotyšsko, Litva) oznámili vlastné národné sankcie.

V čom sa spravodajstvo líši

Zdroje sa líšia v dĺžke trestu, ktorý bol v Azerbajdžane uložený francúzskemu občanovi Martinovi Ryanovi: väčšina uvádza 10 rokov, jeden zdroj (článok 34454) uvádza 12 rokov. Výška Fridmanovho nároku voči Luxembursku sa tiež uvádza rôzne: väčšina zdrojov hovorí o približne 15 miliardách eur v medzinárodnej arbitráži, zatiaľ čo iný zdroj uvádza aspoň 16 miliárd dolárov v súdnom konaní. Britský premiér, ktorý podľa zdrojov hovoril so Zelenským o rozhodnutí EÚ, je v rôznych materiáloch identifikovaný rôzne: jeden zdroj ho uvádza ako Andyho Burnhama, zatiaľ čo ďalšie zdroje ho identifikujú ako Keira Starmera (niektoré s dodatočnou zmienkou Andyho Burnhama).

Súvislosti

Sankčný režim EÚ voči osobám ohrozujúcim územnú celistvosť, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny sa od roku 2014 obnovoval každých šesť mesiacov; septembrové predĺženie na 36 mesiacov (do 22. septembra 2029) je prvým viacročným obnovením. Režim sa vzťahuje na približne 3 000 uvedených osôb a v októbri sa pripravuje najväčšie doplnenie v histórii — viac ako 1 600 mien. Usmanov je medzinárodne známy svojou bývalou investíciou do londýnskeho futbalového klubu Arsenal (z ktorej odišiel v roku 2018); Fridman sa presťahoval do Londýna v roku 2013 a odišiel po uvalení sankcií. Fridman vedie proti Luxembursku arbitráž kvôli zmrazeným aktívam (uvádzané sumy sa líšia: približne 15 miliárd eur oproti aspoň 16 miliardám dolárov). NLMK (kontrolované Lisinom) prevádzkuje kovoobrábacie závody v belgickom regióne Valónsko a ďalšie prevádzky vo Francúzsku, Taliansku a Dánsku; európska závislosť od ruského niklu a paládia, najmä v automobilovom priemysle, zatiaľ chránila Potanina a Nornickel pred zaradením na zoznam.