Ruskí oligarchovia študujú prípady Usmanova a Fridmana, ktorým sa podarilo uniknúť z európskych sankcií
Ruskí oligarchovia analyzujú, ako sa Aliserovi Usmanovovi a Michailovi Fridmanovi podarilo dostať z režimu európskych sankcií. Títo boháči sa stali prvými prominentnými Rusmi, ktorých mená boli zo sankčného zoznamu vypustené po dlhodobom lobovaní zo strany kľúčových členských štátov EÚ – Francúzska a Luxemburska. Kompenzáciou za toto rozhodnutie bolo predĺženie sankcií voči zhruba 3 000 ďalším osobám a firmám o 36 mesiacov. Niektoré európske krajiny, napríklad Lotyšsko a Británia, pripravujú národné sankcie na zachovanie obmedzení.
Hlavné body
- Ruskí oligarchovia študujú prípad Usmanova a Fridmana ako možný precedens pre vlastné právne spory.
- Usmanov a Fridman sa stali prvými prominentnými Rusmi vyradenými zo sankcií EÚ po dlhodobom lobovaní Francúzska a Luxemburska.
- Komplexná dohoda: zrušenie sankcií voči obom oligarchom výmenou za predĺženie obmedzení voči asi 3 000 osobám a firmám o 36 mesiacov.
- Luxembursko čelí arbitrážnemu nároku Fridmana na približne 16 miliárd dolárov za zmrazenie jeho aktív.
- Deň po dohode EÚ o Usmanovovi prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev omilostil francúzskeho občana Martina Ryana odsúdeného pre špionáž.
- Lotyšsko pripravuje národné sankcie voči Usmanovovi a Fridmanovi; Británia si podľa Bloombergu sankcie voči nim ponechá.
Prečo je to dôležité
Vyradenie Usmanova a Fridmana zo sankčného zoznamu EÚ je prvým takýmto prípadom a inými sankcionovanými ruskými miliardármi je analyzovaný ako potenciálny vzor pre ich vlastné právne výzvy. Odkrytie procesu ukazuje, ako záujmy jednotlivých členských štátov – Francúzska pre Usmanova a Luxemburska pre Fridmana – dokážu ovplyvniť sankčnú politiku EÚ. Zrušenie sankcií sa časovo stretlo s prepustením francúzskeho občana z Azerbajdžanu, čo vyvoláva otázky o možnej prepojenosti, ktorú Francúzsko verejne nepripustilo. Niektoré krajiny EÚ vrátane Lotyšska pripravujú vnútroštátne sankcie, aby obmedzenia voči obom oligarchom v Európe zachovali aj napriek zrušeniu sankcií na celoeurópskej úrovni.
Čo sa stalo
Aliser Usmanov a Michail Fridman sa stali jednými z najvýznamnejších Rusov vyradených zo sankčného režimu EÚ. Francúzsko dlhodobo lobovalo za zrušenie sankcií voči Usmanovovi, čo vyvolalo napätie medzi členskými štátmi a ohrozilo obnovu takmer 3 000 sankčných opatrení. Luxembursko následne tlačilo na vyradenie Fridmana, pretože čelilo jeho arbitrážnemu nároku na približne 16 miliárd dolárov za údajné porušenie zmluvy o ochrane investícií v dôsledku zmrazenia aktív. Strany nakoniec dosiahli kompromis: Usmanov a Fridman boli vyradení zo sankcií výmenou za predĺženie obmedzení voči všetkým ostatným osobám a firmám na zozname o 36 mesiacov. Deň po dohode EÚ o Usmanovovi prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev omilostil francúzskeho občana Martina Ryana, väzneného pre špionáž. Francúzsko verejne nespojilo tieto dve udalosti, no podľa zdrojov oboznámených so situáciou Paríž tlačil na zrušenie sankcií v rámci dohôd s Azerbajdžanom. Podľa prieskumu Bloombergu najmenej dvaja ruskí miliardári uviedli, že plánujú podrobne študovať prípad Fridmana v nádeji, že vytvorí precedens pre ich vlastné súdne spory. Partnér moskovskej kancelárie BGP Litigation Sergej Glandin označil Fridmanov prípad za istý návod pre ostatných. Lotyšsko uviedlo, že pripravuje národné sankcie voči obom mužom, Británia si sankcie podľa Bloombergu ponechá.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské zdroje ZN.UA a LIGA.net vedú správu posolstvom, že ruskí oligarchovia sa snažia replikovať precedens Fridmana a Usmanova pri úniku zo sankcií EÚ. Jeden z článkov (38131) rámcuje zrušenie sankcií ako politicky motivovanú dohodu kritizovanú bývalým ministrom zahraničných vecí Volodymyrom Ohryzkom a zdôrazňuje pozíciu ukrajinského komisára pre sankčnú politiku Vladyslava Vlasjuka, ktorý navrhuje, aby EÚ na oboch podnikateľov nanovo uvalila sankcie. Oba texty poukazujú na národné sankcie jednotlivých členských štátov (Lotyšsko, Británia) a možný prechod od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine ako na odpovede, ktoré Ukrajina preferuje.
V čom sa spravodajstvo líši
Zdroje sa rozchádzajú v otázke, či zrušenie sankcií voči Usmanovovi a Fridmanovi súviselo s azerbajdžanským omilostením francúzskeho občana Martina Ryana. ZN.UA uvádza, že Paríž tlačil na zrušenie sankcií v rámci dohôd s Azerbajdžanom o prepustení väzňa. LIGA.net prezentuje pohľad bývalého ministra Ohryzka, podľa ktorého chcelo Francúzsko oslobodiť „nejakého špióna“ a naznačuje, že mohlo ísť o Macronove domáce politické záujmy.
Súvislosti
Od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 väčšina bohatých Rusov presunula aktivity a firmy späť do Ruska a investovala v domácich bankách, spotrebiteľských podnikoch, priemyselných aktívach a technologických spoločnostiach. Francúzsky lobing za Usmanova spôsobil spory medzi členskými štátmi EÚ, ktoré ohrozovali obnovu takmer 3 000 sankčných opatrení; kompromis tieto opatrenia predĺžil o 36 mesiacov výmenou za zrušenie sankcií voči Usmanovovi a Fridmanovi. Luxembursko čelí arbitrážnemu nároku Fridmana na približne 16 miliárd dolárov za zmrazenie jeho aktív; Fridman tvrdí, že Luxembursko porušilo zmluvu o ochrane investícií. Ukrajinský komisár pre sankčnú politiku navrhol, aby EÚ po zrušení obmedzení voči Usmanovovi a Fridmanovi nanovo zaviedla sankcie; bývalý minister zahraničných vecí Volodymyr Ohryzko argumentoval, že jednotlivé krajiny EÚ môžu zrušenie sankcií efektívne neutralizovať zavedením národných obmedzení, a vyzval na prechod od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine v kľúčových zahraničnopolitických rozhodnutiach.