Rusko súhlasilo s obnovením trijstranných rokovaní s Ukrajinou a USA v Abú Zabí
Rusko súhlasilo s účasťou na technických trijstranných rokovaniach s Ukrajinou a USA v Abú Zabí v novembri po dlhšej prerušení rokovaní sprostredkovaných Washingtonom. Moskva navrhla 10. november, pričom Kyjev a Washington sa snažili presunúť stretnutie aspoň o týždeň skôr. Prvá schôdza má podľa zástupcov oboch сторán skromné očakávania, pričom hlavnou témou môže byť aj budúca bezpečnosť Európy a postavenie NATO.
Hlavné body
- Technické trijstranné rokovania Ukrajiny, USA a Ruska sa majú konať v Abú Zabí v novembri.
- Rusko navrhlo dátum 10. novembra; Kyiv a Washington žiadali o stretnutie aspoň o týždeň skôr.
- K 25. októbra Moskva nepotvrdila presun na skorší termín.
- 20. októbra sa Volodymyr Zelenskyj v Osle stretol so Steveom Witkoffom, Jaredom Kushnerom a európskymi predstaviteľmi.
- 21. októbra sa Steve Witkoff stretol s Vladimírom Putinom v Sankt-Peterburgu.
- Ukrajinská a ruská strana neočakávajú pri prvej schôdze prielom; predpokladajú viacero rokovacích kôl.
- Moskva chce do rokovaní zapojiť európske krajiny, čo diplomati spájajú s možnými požiadavkami na ústupky voči NATO.
Prečo je to dôležité
Obnovenie rokovaní vytvára nový kanál pre rokovania o ukončení vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. Zároveň však Rusko môže využiť stretnutie na presunutie témy bezpečnosti Ukrajiny a Európy a na získanie ústupkov od NATO. Prvá schôdza bude pravdepodobne prieskumná, zatiaľ čo konkrétne dohody si môžu vyžiadať niekoľko kôl. Významnou otázkou zostáva Donbas, kde Moskva žiada odovzdanie územia, ktoré jej vojská ešte neobsadili.
Čo sa stalo
Po dlhšej prerušení rokovaní sprostredkovaných Washingtonom Rusko súhlasilo zúčastniť sa na technických trijstranných rokovaniach s Ukrajinou a USA v Abú Zabí v novembri. Rusko navrhlo 10. november, kým Kyjev a Washington sa pokúšali získať súhlas so stretnutím najmenej o týždeň skôr. K večeru 25. októbra však Moskva presun termínu nepotvrdila.
Zeman sprievodu, Volodymyr Zelenskyj, sa 20. októbra v Osle stretol so špeciálnymi vyslancami USA Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom a s európskymi zástupcami. Deň na to sa Witkoff v Sankt-Peterburgu stretol s Vladimírom Putinom. Po tejto návšteve sa rokovací proces podľa správ posunul z mŕtveho bodu.
Ukrajinská a ruská strana nepočítajú s prielomom na перvej schôdzi. Zelenskyj povedal, že Ukrajina je pripravená čo najskôr zastaviť vojnu zmrazením bojových akcií na súčasnej frontovej línii. Počas predchádzajúcich rokovaní však nedošlo k prímeriu, pretože Moskva trvala na odovzdaní časti Donbasu, ktorú ruské vojská neobsadili. Ukrajinská strana preto chce presunout tému z nerozв'язаних teritoriálnych požiadaviek Moskvy na budúcu európsku bezpečnostnú architektúru po Donbase.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské média zdôrazňujú, že návrat Ruska k rokovaniam je minimálnym úspechom nedávnych kontaktov amerických predstaviteľov s Putinom. Kyjev chce presunúť diskusiu z moskovských teritoriálnych požiadaviek до питання довгосрочної системи безпеки України та Європи після Донбасу. Очікується, що предметні домовленості потребують щонайменше кількох раундів. Окремо наголошується на неготовності Європи поступатися вимогам Москви щодо НАТО та на посиленні гібридних загроз з боку Росії.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Міжнародний вигляд зосереджується на даті, місці та складному організаційному процесі відновлення тристоронніх переговорів. Висвітлюється попередження Володимира Путіна про брак довіри до нього, а також прагнення Москви використати переговори для отримання поступок від НАТО. Можливий участь європейських держав розглядається як важлива для досягнення угоди, але водночас як спосіб винести питання розширення НАТО на порядок денний. Тристоронні переговори відбуваються на тлі рішення НАТО з січня 2022 року відхилити російські вимоги про виведення військ і ядерної зброї з країн колишнього радянського блоку, а також заяв про готовність Альянсу відповісти на агресію.
Súvislosti
Новий раунд готували після тривалої паузи в переговорах за посередництва Вашингтона. Попередній раунд у першій половині 2026 року переважно зосереджувався на плані створення демілітаризованої зони на Донбасі, яку сторони називали «Доннілендом». Переговори тоді не призвели до перемир’я через вимогу Путіна передати Росії частину Донбасу, яку російські війська ще не захопили. Путін неодноразово називав розширення НАТО однією з «корінних причин» війни проти України. Існують припущення, що Москва може вимагати скорочення присутності НАТО до рівня 1997 року, що потенційно передбачало б виведення військ Альянсу з Польщі, Естонії, Латвії, Литви та Фінляндії. Перша технічна зустріч описується учасниками як «пробний період» або «пробний запуск». У грудні 2021 року НАТО погодився обговорити занепокоєння Москви, але відхилив вимоги про виведення військ і ядерної зброї з країн колишнього радянського блоку.