Rusko odmietlo 60-dňové prímerie pre voľby na Ukrajine, Lavrov hovorí, že Zelenskyj si oddych nezaslúžil

Prečo je to dôležité

Rusko týmto odmietnutím signalizuje, že nie je ochotné pozastaviť boje ani za účelom volebného procesu na Ukrajine, čím sa stavia do otvoreného rozporu s cezhraničnými iniciatívami Washingtonu na prímerie. Zároveň to zvyšuje politické náklady na zapojenie sa do Trumpovho tlaku na voľby, pretože ukrajinské zdroje túto myšlienku spájajú skôr s Moskvou než s Bielym domom. Kontext vyostruje aj pokračujúce intenzívne ruské údery na ukrajinskú energetickú a civilnú infraštruktúru, ktoré zvýrazňujú rozpor medzi slovami Kremľa a jeho konaním.

Čo sa stalo

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov 12. októbra novinárom povedal, že Rusko „nedá Ukrajine oddych na bojisku“ a že Zelenskyj si taký oddych nezaslúžil. Zároveň naznačil, že Kremeľ nemá v úmysle pristúpiť na „energetické prímerie“, ktoré 11. októbra oznámil americký prezident Donald Trump, a dodal, že Moskva sa „nenechá znovu nachytať ubezpečeniami a sľubmi“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol návrh 60-dňového prímeria, ktoré by umožnilo uskutočniť na Ukrajine voľby. Podľa Peskova by Vladimir Putin nariadil zastavenie úderov na Ukrajinu len v samotný deň volieb a 60 dní prímeria by Kyjev podľa neho využil na „preskupenie, liečenie rán a pokračovanie vo vojne“. Peskov zopakoval, že Moskva nechce prímerie, ale dlhodobý mier.

Tieto vyhlásenia prišli po Trumpovom výroku z 10. októbra, že Zelenskyj môže vojnu ukončiť, ale neurobí to, a že Ukrajina by si mala zvoliť nového prezidenta ochotného rokovať o mieri. Zelenskyj 11. októbra reagoval podmienkou, že ak Putin súhlasí s 60-dňovým úplným prímérím, Ukrajina voľby uskutoční, pričom zdôraznil, že voľba lídra patrí ukrajinskej spoločnosti. Voľby sú pritom na Ukrajine počas stanného práva, vyhláseného 24. februára 2022, zakázané a Zelenskymu v apríli 2026 uplynulo sedem rokov z päťročného mandátu.

Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha Lavrova označil za vojnového zločinca a vyhlásil, že si zaslúži miesto v prvej rade Špeciálneho tribunálu za zločin agresie. Šéf výboru Verchovnej Rady pre zahraničnú politiku Oleksandr Merežko uviedol, že myšlienka volieb počas vojny pochádza od Putina, nie od Trumpa, a je zameraná na oslabenie Ukrajiny. Po Trumpovom oznámení „energetického prímeria“ Rusko podľa Zelenského zasiahlo teplárenskú elektráreň v Charkive; údajne sa pritom malo týkať len úderov na rafinérie. Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a obytné budovy v Kyjeve a ďalších mestách sa v tomto období zintenzívnili a v hlavnom meste spôsobili výpadky elektriny, dopravy a dodávok vody.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské zdroje stavajú do centra Zelenskyjovo podmienené prijatie volieb 60-dňovým prímérím a zdôrazňujú, že voľba lídra patrí ukrajinskej spoločnosti. Vyzdvihujú aj odmietavú reakciu ministra Sybihu na Lavrova s odkazom na Špeciálny tribunál pre ruské vedenie a postoj predsedu výboru Verchovnej Rady Merežka, ktorý tvrdí, že myšlienka volieb počas vojny pochádza od Putina a má oslabiť Ukrajinu. Súčasné napätie vo vzťahoch USA–Ukrajina ukrajinské zdroje charakterizujú ako dočasné a späté s americkým predvolebným cyklom, pričom uvádzajú, že americká spoločnosť ani Kongres neprijmú oslabenie pomoci Ukrajine. Kontrastujú pritom ruské odmietnutie prímeria s pokračujúcimi ruskými údermi na energetickú infraštruktúru a obytné budovy, vrátane zásahu teplárne v Charkive krátko po Trumpovom oznámení.

Ako to opisujú medzinárodné zdroje

V dodanom súbore zdrojov sa nenachádzajú príspevky mimoukrajinských médií, preto porovnanie ukrajinskej a medzinárodnej perspektívy nie je z tohto vstupu možné.

V čom sa spravodajstvo líši

Zdroje sa rozchádzajú v tom, či Rusko prijalo Trumpovo „energetické prímerie“. Trump 11. októbra tvrdil, že obe strany s ním súhlasili a že od toho momentu platí, zatiaľ čo Lavrov naznačil, že Kremeľ nemá v úmysle naň pristúpiť, a Peskov uviedol, že kontakty s Američanmi pokračujú, ale ruský súhlas zatiaľ nevedel potvrdiť. Ďalšia rozpor sa týka tvrdení ruských predstaviteľov (Peskov), že Ukrajina podnikla bezprecedentné údery na Moskvu a ruské volebné miestnosti počas volieb do Štátnej dumy, pričom iné fakty poukazujú na to, že v rovnakom období pokračovali ruské údery na ukrajinskú civilnú a energetickú infraštruktúru a že sa o nich Peskov nezmienil.

Súvislosti

Voľby na Ukrajine sú počas stanného práva, vyhláseného 24. februára 2022, zakázané a Zelenskyjmu mal v apríli 2026 vypršať päťročný mandát. Rusko a ruskí predstavitelia tvrdia, že Zelenskyj je nelegitímny, pretože sa na Ukrajine v roku 2024 nekonali prezidentské voľby. Trump opakovane nastoloval otázku volieb na Ukrajine, naposledy 10. októbra, keď obvinil Zelenského, že nechce vojnu ukončiť. Zelenskyj podmienil ukrajinské voľby tým, že Rusko súhlasí s 60-dňovým úplným prímérím, a poukazoval na ústavné a bezpečnostné obmedzenia hlasovania počas vojny. Trump 11. októbra oznámil „energetické prímerie“, ktoré sa podľa Axios týkalo len úderov na rafinérie; Ukrajina pritak má len jednu rafinériu.