Prieskum KIIS: Väčšina Ukrajincov chce, aby Zelenskyj zostal len jedno funkčné obdobie

Prečo je to dôležité

Prieskum naznačuje, že podiel Ukrajincov, ktorí chcú, aby Zelenskyj kandidoval len raz, od decembra 2025 narástol o sedem percentuálnych bodov. Súčasne jasná väčšina odmieta voľby počas vojny, a to aj medzi jeho odporcami, čo sťažuje akýkoľvek externý – vrátane amerického – tlak na usporiadanie hlasovania. Zhoršujú sa aj emocionálne postoje k vláde: sklamanie, hanba, hnev, nenávisť a ľahostajnosť od decembra 2025 vzrástli, zatiaľ čo nádej zostala na rovnakej úrovni. Dôvera v prezidenta pritom výrazne predurčuje postoj k jeho prípadnej kandidatúre aj k načasovaniu volieb.

Čo sa stalo

Kyjivský medzinárodný inštitút sociológie (KIIS) zverejnil výsledky celoštátneho prieskumu verejnej mienky, ktorý prebehol v dňoch 12.–21. septembra 2026 telefonicky (CATI) na náhodnej vzorke mobilných čísel medzi 1 002 respondentmi staršími ako 18 rokov žijúcimi na území kontrolovanom ukrajinskou vládou. Zo vzorky boli vylúčení obyvatelia území dočasne nekontrolovaných Ukrajinou a občania, ktorí krajinu opustili po 24. februári 2022.

Na otázku, či by Zelenskyj mal kandidovať v ďalších voľbách, odpovedalo 53 % respondentov, že by sa mal obmedziť na jedno funkčné obdobie – v decembri 2025 to bolo 46 %. Podiel tých, ktorí si želajú jeho účasť v ďalších voľbách, klesol z 45 % na 42 %; 5 % sa nevedelo vyjadriť. Podpora Zelenského kandidatúry prudko klesá s klesajúcou dôverou: 85 % medzi plne dôverujúcimi, 53 % medzi skôr dôverujúcimi, 20 % medzi skôr nedôverujúcimi a len 7 % medzi tými, ktorí mu vôbec nedôverujú.

Súčasne 71 % opýtaných odmieta konanie volieb počas vojny, 24 % na nich trvá a 4 % sú nerozhodnutí. Medzi tými, ktorí Zelenskému úplne nedôverujú, 53 % trvá na usporiadaní volieb čo najskôr, zatiaľ čo medzi skôr nedôverujúcimi ich 58 % odmieta. Prieskum sa dotkol aj vnímania smerovania krajiny a emócií voči vláde: 45 % respondentov hodnotí smerovanie ako nesprávne a 40 % ako správne (v porovnaní s februárom 2024, keď bol pomer 46 % vs. 44 %). Sklamanie z vlády vzrástlo z 36 % na 44 %, hanba z 20 % na 33 %, hnev zo 14 % na 20 %, nenávisť z 11 % na 14 % a ľahostajnosť zo 7 % na 12 %. KIIS uvádza, že aj napriek vojnovým podmienkam výsledky zostávajú vysoko reprezentatívne.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Všetkých osem zdrojových článkov sú ukrajinské médiá, ktoré informujú o domácom prieskume KIIS. Ich spravodajstvo sa sústreďuje na dve línie: jednak na to, že väčšina Ukrajincov chce, aby Zelenskyj zostal len jedno funkčné obdobie, a jednak na široký odpor verejnosti voči voľbám počas vojny. Titulky zvýrazňujú práve 53-percentný výsledok ako hlavný záver prieskumu a porovnanie s decembrom 2025 dokumentujú posunok proti Zelenského prípadnej druhej kandidatúre. Redakcie zároveň prepájajú volebné otázky s údajmi o emóciách voči vláde a o vnímaní smerovania krajiny, čím zasadzujú postoj k prezidentovi do širšieho kontextu nespokojnosti s autoritami.

V čom sa spravodajstvo líši

Dva ukrajinské zdroje (LIGA.net a Ukrinform) sa líšia v tom, ako interpretujú postoj tých, ktorí Zelenskému vôbec nedôverujú, k voľbám počas vojny – LIGA.net uvádza, že 53 % z tejto skupiny trvá na usporiadaní volieb teraz, zatiaľ čo Ukrinform uvádza, že 41 % z tej istej skupiny je proti ich konaniu, čo implikuje odlišné zvyškové podiely. Ďalej sa zdroje nezhodujú v otázke ne rozhodnutých respondentov, či má Zelenskyj kandidovať znova: LIGA.net uvádza 4 %, kým väčšina ostatných médií (vrátane NV) uvádza 5 %. Rozpor je aj v charaktere zadania prieskumu – LIGA.net ho popisuje ako rozšírenie KIIS „Omnibusu“ o otázky na objednávku mimovládnej organizácie „Fórum“, zatiaľ čo Ukrinform uvádza, že prieskum prebehol z vlastnej iniciatívy KIIS.

Súvislosti

V ukrajinskom práve nie je možné konať voľby počas stanného práva, ktoré bolo zavedené 24. februára 2022. V apríli 2026 uplynulo sedem rokov od nástupu Zelenského do funkcie, čím sa prekročilo ústavné päťročné funkčné obdobie. V decembri 2025 Zelenskyj uviedol, že je politicky pripravený na prezidentské voľby v reakcii na žiadosť Spojených štátov, no zdôraznil, že hlasovanie musí byť bezpečné. V auguste 2026 vyhlásil, že voľby počas vojny by pre štát znamenali „tsunami“ a viedli by k rozdeleniu Ukrajiny. Tlak na usporiadanie volieb opakovane zvyšoval aj americký prezident Donald Trump. V auguste 2026 bývalý minister obrany Mychajlo Fedorov verejne vyzval na konanie volieb počas vojny. V júni a júli 2026 sa v médiách objavili správy o možných politických dohodách týkajúcich sa bývalého vojenského veliteľa Valerija Zalužného, ktorých hovorkyňa tieto tvrdenia poprela s tým, že išlo výlučne o rokovania o ukrajinsko-britskej spolupráci.