Zverejnené · Aktualizované

Zelensky: Voľby počas vojny sú nemožné, ekonomika si vyžiada „ťažké rozhodnutia"

Prezident Zelensky v rozhovore pre CBS vyhlásil, že je pripravený uskutočniť voľby „zajtra", počas aktívnych bojov to však nie je možné pre ústavné, volebné ani bezpečnostné dôvody. Súčasne oznámil, že Ukrajina bude musieť prijať „ťažké a nepopulárne" rozhodnutia na riešenie rozpočtového deficitu, v ktorom je približne 23 miliárd eur vojnových výdavkov.

Hlavné body

  • Zelensky: voľby na Ukrajine sú počas aktívnych bojov nemožné — bráni tomu ústava, volebné zákony a bezpečnostná situácia.
  • Približne 9 miliónov Ukrajincov je v zahraničí; pred plnou inváziou hlasovalo zo zahraničia asi 500-tisíc.
  • Potrebná by bola aspoň niekoľkomesačná pauza v bojoch; Zelensky tvrdí, že Rusko opakovane odmietlo navrhované prímerie.
  • Zelensky kritizoval volanie po voľbách počas vojny, ktoré podporil aj bývalý minister obrany Mychajlo Fedorov, a vyjadril ochotu zmraziť front výmenou za bezpodmienečné prímerie.
  • Rozpočtový deficit zahŕňa 23 miliardy eur vojnových výdavkov; Zelensky predložil 7 návrhov zákonov a varoval, že niektoré opatrenia budú „ťažké a nepopulárne".
  • Európske štáty sa koncom minulého roka dohodli na 90 miliardách eur pôžičky na krytie vojenského a civilného deficitu na roky 2026–2027.
  • Trump požiadal Zelenského, aby prestal útočiť na ruskú dieselovú infraštruktúru v rámci návrhu na vzájomné zastavenie úderov na energetickú infraštruktúru.

Prečo je to dôležité

Zelensky týmto postavil otázku volieb počas vojny do jasného rámca: právne, technicky ani bezpečnostne nie sú počas aktívnych bojov možné, ale po prímerí áno. Zároveň pripravuje verejnosť na bolestivé ekonomické opatrenia a otvoril dvere k vzájomnému zastaveniu úderov na energetickú infraštruktúru — čím sa ocitol medzi domácim politickým tlakom a americkou diplomatickou požiadavkou.

Čo sa stalo

V rozhovore pre CBS Zelensky uviedol, že voľby by sa na Ukrajine mohli uskutočniť „zajtra", ale nie počas prebiehajúcich bojov. Argumentoval ústavou, volebnými zákonmi a bezpečnostnou situáciou: deti nemôžu bezpečne chodiť do škôl, asi 9 miliónov Ukrajincov je v zahraničí (pred inváziou hlasovalo zo zahraničia zhruba 500-tisíc) a na dočasne okupovaných územiach sú prítomní ruskí vojaci. Aby bolo možné voľby pripraviť, bolo by podľa neho potrebné niekoľkomesačné prímerie, ktoré Rusko opakovane odmietlo.

Zelensky zároveň reagoval na verejné výzvy na voľby počas vojny, ku ktorým sa v polovici augusta prihlásil aj bývalý minister obrany Mychajlo Fedorov. Nazval to chybou a dodal, že títo ľudia „chcú byť v politike". Podľa Zelenského by vojna mala zostať prioritou číslo jeden a politika je „desiatou prioritou" pre politikov a „stou" pre ľudí.

Samostatne Zelensky v utorok oznámil, že prijme „ťažké a nepopulárne" rozhodnutia na riešenie rozpočtového deficitu. Ten podľa neho zahŕňa 23 miliárd eur (26,5 miliardy dolárov) vojenských výdavkov. Predložil sedem návrhov zákonov bez podrobností. V každodennom prejave varoval, že niektoré opatrenia budú „ťažké, nepríjemné a nepopulárne", ale sú nevyhnutné pre odolnosť štátu.

Zelensky sa tiež vyjadril k americkému návrhu: Donald Trump ho požiadal, aby Ukrajina prestala útočiť na ruskú dieselovú infraštruktúru v rámci vzájomného zastavenia úderov na energetické ciele; Zelensky uviedol, že Kyjev je pripravený na „kroky k deeskalácii", ak ich urobí aj Moskva, no zároveň trvá na tom, že ruské rafinérie sú legálnym vojenským cieľom. Potvrdil tiež, že Ukrajina je pripravená zmraziť líniu frontu, len ak Rusko pristúpi na bezpodmienečné prímerie a rokovania.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské médiá sa sústredili najmä na domácu politickú rovinu Zelenského odkazu: jeho podmienky pre voľby, kritika Fedorova a ďalších zástancov volieb počas vojny a téma, že Rusko blokuje prímerie, ktoré by voľby umožnilo. Výrazne zdôraznili Zelenského vojnové rámcovanie rozpočtovej krízy a výzvu na ďalšiu európsku finančnú podporu. Anonymous zdroj z Prezidentskej kancelárie pre LIGA.net uviedol, že kancelária nie je proti voľbám, ale podmienkou je bezpečnostná situácia.

Ako to opisujú medzinárodné zdroje

Katarský Al Jazeera Arabic postavil do popredia ekonomickú dimenziu — Zelenského varovanie pred „ťažkými" opatreniami na preklenutie veľkého rozpočtového deficitu a 23-miliardovú vojenskú dieru. Zároveň vyzdvihol americký návrh na vzájomné zastavenie úderov na energetickú infraštruktúru a Trumpovu žiadosť, aby Ukrajina prestala útočiť na ruskú dieselovú infraštruktúru — diplomatický uhol, ktorý v ukrajinských médiách chýbal.

V čom sa spravodajstvo líši

LIGA.net uvádza rozpor okolo bývalého ministra obrany Mychajla Fedorova: anonymný poslanec strany Sluha ľudu tvrdil, že Fedorov z politiky úplne neodchádza, zatiaľ čo Fedorov tím toto poprel.

Súvislosti

Súčasná ukrajinská legislatíva voľby počas vojny nepovoľuje. Krátko pred rozhovorom pre CBS Zelensky nápad volieb počas vojny kritizoval s tým, že by krajinu rozdelil. Bývalý minister obrany Mychajlo Fedorov v polovici augusta nahral video na podporu volieb aj počas vojny a začiatkom septembra oznámil založenie vlastnej obranno-technologickej firmy, kde prvým investorom bol šéf Palantiru Alex Karp. Ukrajina odhaduje, že asi 9 miliónov jej občanov je v zahraničí, pričom pred plnou inváziou hlasovalo zo zahraničia asi 500-tisíc ľudí. Európske štáty sa koncom minulého roka dohodli na 90-miliardovej pôžičke na pokrytie vojenského a civilného deficitu v rokoch 2026–2027. Špeciálny vyslanec USA Jared Kushner na Kyiv YES fóre 12. septembra povedal, že ukončenie vojny si vyžaduje „správny recept, ktorý vyhovuje všetkým".