Britský Guardian píše o plánoch na evakuáciu veľvyslanectiev z Kyjeva, ukrajinské MZV to popiera
The Guardian 2. októbra informoval, že západní diplomati v Kyjeve neverejne pripravujú záložné plány na presun veľvyslanectiev do Ľvova alebo na východné Poľsko pre prípad, že by Rusko začalo zámerne útočiť na diplomatické misie. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tykchyj vyhlásil, že rezort žiadne žiadosti ani oznámenia od zahraničných misií o plánovanom sťahovaní nedostal.
Hlavné body
- The Guardian 2. októbra 2026 s odvolaním na dvoch anonymných vysokých západných diplomatov v Kyjeve napísal, že sa pripravujú kontingenčné plány na presun veľvyslanectiev do Ľvova alebo na východné Poľsko, ak Rusko začne cielene útočiť na diplomatické misie.
- Hovorca ukrajinského MZV Heorhij Tykchyj uviedol, že ministerstvo k piatkovému večeru 2. októbra nedostalo od zahraničných diplomatických misií žiadne žiadosti ani oznámenia o sťahovaní.
- Tykchyj povedal: „Neviem, kde niektoré zahraničné médiá tieto informácie získali.“
- Podľa zavedeného postupu musia diplomatické misie o plánovanom sťahovaní informovať ukrajinské MZV.
- Ministerstvo zahraničných vecí Poľska uviedlo, že nemá v úmysle meniť fungovanie poľského veľvyslanectva v Kyjeve; veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine Katarína Maternová povedala, že všetky veľvyslanectvá EÚ zostávajú v Kyjeve napriek ruským hrozbám.
- Kyjevský primátor Vitalij Kličko vyhlásil, že hlavné mesto je vo „veľmi dramatickej situácii“ a nepriateľ „trhá Kyjev na kusy“; ruské údery tento týždeň zasiahli kancelárie, dátové centrá, školu, nemocnicu a most cez Dneper.
- Medzi Guardianom a ukrajinským MZV panuje spor o tom, či sa kontingenčné plány na opustenie Kyjeva skutočne pripravujú.
Prečo je to dôležité
Ak by sa plány potvrdili, znamenalo by to, že západní diplomati súkromne hodnotia bezpečnostnú situáciu v Kyjeve ako natoľko vážnu, že je potrebné pripraviť núdzový odchod misií. Samotný odchod veľvyslanectiev by mal značný symbolický aj politický význam – v Kyjeve aj v ruskej informačnej vojne. Samotný spor medzi renomovaným zahraničným médiom a oficiálnym stanoviskom ukrajinského MZV je pre verejnosť samo o sebe dôležitou informáciou. Príbeh sa odohráva na pozadí stupňujúcich sa ruských úderov na Kyjev, akútneho nedostatku rakiet Patriot a nástupu ťažšie zachytiteľných ruských bezpilotných lietadiel s prúdovým pohonom. Ruské ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti zopakovalo výzvy cudzincom a diplomatov, aby Kyjev opustili.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské médiá centrovali pozornosť na oficiálne vyjadrenie hovorcu MZV Heorhija Tykchyho, ktorý odmietol správu Guardianu s tým, že žiadne žiadosti ani oznámenia od misií nedošli. Viaceré ukrajinské vydania zároveň vyzdvihli stanovisko poľského ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého Poľsko nemá v úmysle meniť prevádzku svojho veľvyslanectva v Kyjeve. Centrum pre boj proti dezinformáciám pri Rade národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny citovalo Tykchyho vyjadrenie a vyzvalo verejnosť, aby dôverovala len oficiálnym zdrojom informácií – signál, že ukrajinská strana vníma text Guardianu cez optiku potenciálnej informačnej hrozby. Ukrajinské outlet-y zároveň do popredia tlačili vyjadrenie kyjevského primátora Vitalija Klička o „veľmi dramatickej situácii“ a o tom, že nepriateľ „trhá Kyjev na kusy“ – s dôrazom na civilné a infraštruktúrne dôsledky útokov, nie na diplomatickú logistiku.
Ako to opisujú medzinárodné zdroje
Západné médiá v čele s Guardianom viedli text práve cez dvoch anonymných vysokých západných diplomatov, podľa ktorých sa kontingenčné plány na presun do Ľvova či východného Poľska skutočne pripravujú – pričom diplomati verejne deklarujú zámer zotrvať v Kyjeve, aby ich odchod nebol propagandistickým víťazstvom Moskvy. Rámec tak podáva potenciálny odchod veľvyslanectiev ako signál, že západní diplomati súkromne hodnotia bezpečnostnú situáciu v Kyjeve – vrátane nedostatku rakiet Patriot a nových ruských prúdových dronov – ako rýchlo sa zhoršujúcu. Správa sa zároveň prepája s nedávnymi ruskými údermi na kancelárie, dátové centrá, školu, nemocnicu a kľúčový most cez Dneper a so Šmyhalovým oznámením o údajnom zachytenom ruskom pláne na rozsiahle útoky na energetickú infraštruktúru. Alarmujúci tón citátov „Rusko plánuje zmraziť Kyjev“ a „situácia sa zreteľne rýchlo zhoršuje“ kontrastuje s oficiálnym popretím ukrajinského MZV.
V čom sa spravodajstvo líši
Guardian na základe dvoch anonymných vysokých západných diplomatov v Kyjeve tvrdí, že kontingenčné plány na presun veľvyslanectiev do Ľvova alebo na východné Poľsko sa skutočne pripravujú – a to pre prípad, že Rusko začne cielene útočiť na zahraničné diplomatické misie. Hovorca ukrajinského MZV Heorhij Tykchyj naopak vyhlásil, že ministerstvo k piatkovému večeru 2. októbra nedostalo od zahraničných diplomatických misií žiadne žiadosti ani oznámenia o plánovanom sťahovaní, pričom pripomenul, že misie sú podľa zavedených postupov povinné o takomto kroku informovať MZV. Poľské ministerstvo zahraničných vecí zároveň uviedlo, že nemá v úmysle meniť fungovanie poľského veľvyslanectva v Kyjeve, a veľvayslankyňa EÚ Katarína Maternová vyhlásila, že všetky veľvyslanectvá EÚ zostávajú v Kyjeve. Verejnosť sa tak ocitá medzi tvrdením anonymných diplomatov citovaných Guardianom a oficiálnymi vyhláseniami ukrajinskej, poľskej a európskej strany.
Súvislosti
V predvečer plnohodnotnej invázie, 14. februára 2022, oznámili Spojené štáty presun svojho veľvyslanectva do Ľvova a časť diplomatického personálu neskôr presunuli do Poľska; Spojené kráľovstvo obnovilo činnosť svojho veľvyslanectva v Kyjeve koncom apríla 2022 a USA oficiálne obnovili prevádzku 18. mája 2022. Poľské veľvyslanectvo v Kyjeve sa na začiatku plnohodnotnej invázie neevakuovalo – veľvyslanec Bartosz Cichocki zostal v hlavnom meste; v Kyjeve zostala aj Apoštolská nunciatúra Svätej stolice. Koncom mája 2025 ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyzval Američanov, aby evakuovali svoje veľvyslanectvo z Kyjeva; šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová následne vyhlásila, že americké veľvyslanectvo Kyjev opustilo, čo ukrajinské MZV aj samotné veľvyslanectvo USA popreli. Prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane uviedol, že Kremeľ podľa neho eskaluje vojnu pred americkými midtermovými voľbami; 29. septembra oznámil, že Ukrajina dostala balíky protivzdušnej obrany od viacerých krajín, a neskôr aj dohodu o novom balíku rakiet Patriot.