Rusko prvýkrát usporiadalo voľby do Štátnej dumy na okupovaných územiach Ukrajiny
Rusko 18.–20. septembra 2026 usporiadalo voľby do Štátnej dumy, pričom hlasovanie sa prvýkrát od začiatku rozsiahlej invázie uskutočnilo aj na okupovaných častiach Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ako aj na okupovanom Kryme a v Sevastopole. Ukrajinské orgány aj Európska komisia hlasovanie označili za nelegálne a odsúdili ho ako ďalšie hrubé porušenie medzinárodného práva. Ukrajinské aj ľudskoprávne zdroje hlásia nátlak na voličov vrátane prítomnosti ozbrojených ruských vojakov pri urnách, obchádzania domov členmi komisií v sprievode bezpečnostných zložiek či hrozieb straty sociálnych dávok.
Hlavné body
- Rusko 18.–20. septembra 2026 usporiadalo voľby do Štátnej dumy aj na okupovaných ukrajinských územiach – prvýkrát od začiatku rozsiahlej invázie.
- Hlasovanie prebiehalo v okupovaných častiach Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ako aj na okupovanom Kryme a v Sevastopole; na týchto územiach Moskva protiprávne vytvorila 11 jednomandátových obvodov.
- Na okupovaných ukrajinských územiach sa hlasovanie začalo už koncom augusta 2026; Rusko to odôvodňuje bezpečnostnými dôvodmi.
- Podľa ruských údajov žije v okupovaných častiach štyroch oblastí vyše 3,5 milióna voličov; v tzv. „DĽR“ oznámili účasť 80,88 % (Vysocký), po predčasnom hlasovaní sa uvádzalo 75 %.
- Ruská ústredná volebná komisia po sčítaní 95,18 % protokolov uviedla, že „Jednotné Rusko“ získalo 57,83 %; propagandistické médiá predtým uvádzali okolo 50 %.
- Ukrajinská SBU varovala, že organizovanie volieb je trestné podľa časti 5 čl. 111-1 Trestného zákona Ukrajiny – do 10 rokov väzenia s konfiškáciou majetku; koalícia deviatich ľudskoprávnych organizácií vyzvala obyvateľov, aby nechodili k urnám.
- Hovorca Európskej komisie Christian Wigand označil hlasovanie za ďalšie hrubé porušenie medzinárodného práva; Únia voľby ani ich výsledky neuznáva.
Prečo je to dôležité
Rusko rozšírilo svoj parlamentný volebný proces na okupované ukrajinské územie prvýkrát od začiatku rozsiahlej invázie – ide podľa Kyjeva i Bruselu o pokus o legitímizáciu anexie, ktorú medzinárodné spoločenstvo neuznalo. Zároveň ide o precedens, ktorý môže Moskva využiť ako „trumf“ v rokovaniach o statuse týchto území.
Čo sa stalo
Rusko 18.–20. septembra 2026 usporiadalo voľby do Štátnej dumy po celej krajine a po prvý raz aj na okupovaných územiach Ukrajiny. Hlasovanie prebiehalo v okupovaných častiach Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, na okupovanom Kryme a v Sevastopole; na týchto územiach Moskva protiprávne vytvorila 11 jednomandátových obvodov. Na okupovaných ukrajinských územiach sa hlasovanie začalo už koncom augusta, čo Rusko zdôvodnilo bezpečnostnými dôvodmi. Ruské úrady tvrdia, že v okupovaných častiach štyroch oblastí žije vyše 3,5 milióna voličov; v tzv. „DĽR“ hlásili po druhom dni hlavného hlasovania účasť 80,88 %, po predčasnom hlasovaní sa uvádzalo 75 %. Ruská Ústredná volebná komisia po sčítaní 95,18 % protokolov uviedla, že „Jednotné Rusko“ získalo 57,83 % hlasov (propagandistické médiá skôr uvádzali okolo 50 %). Kyjev aj Európska komisia voľby a ich výsledky odmietli uznať; ukrajinská SBU varovala, že organizovanie volieb je trestné podľa časti 5 čl. 111-1 Trestného zákona Ukrajiny (do 10 rokov väzenia s konfiškáciou majetku).
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Ukrajinské zdroje dôsledne používajú výrazy „psevdovoľby“ či „nelegálne voľby“ v úvodzovkách a vyzývajú medzinárodné spoločenstvo, aby výsledky neuznalo. Centrálna volebná komícia prijala rezolúciu o nelegitímnosti, Ministerstvo zahraničných vecí hovorí o „farše“, SBU varuje pred trestnou zodpovednosťou. Zdroje osobitne upozorňujú na nátlak: ozbrojených ruských vojakov pri urnách, obchádzanie domov členmi komisií v sporovode bezpečnostných zložiek, hrozby prepustenia pre pracovníkov rozpočtovej sféry či riziko straty dôchodkov a humanitárnej pomoci pre seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím zaradených na „nelojálne“ zoznamy. Novinárka Anna Murlykina i analytik Stanislav Fedorchuk poukazujú na nezvyčajne slabú kampaň – v uliciach chýbalaagitácia „Jednotného Ruska“ a dva hlavné okupačné médiá spomenuli voľby v dvoch mesiacoch pred hlasovaním len 87-krát oproti 251-krát pred prezidentskými voľbami 2024. Šéfredaktor Ostrova Serhij Harmash hodnotí hlasovanie ako „iniciačný rituál“ a budúci „trumf“ Moskvy v rokovaniach o statuse okupovaných území.
V čom sa spravodajstvo líši
Tri výrazné rozpory medzi zdrojmi: po prvé, uvádzaná účasť v tzv. „DĽR“ sa líši – po druhom hlavnom dni sa oficiálne hovorí o 80,88 %, po predčasnom hlasovaní o 75 %. Po druhé, obraz z terénu je protichodný: kým „republiková“ komisia hlási vysokú účasť v „DĽR“, novinár Oleh Baturin v okupovanej Chersonskej oblasti popisuje „riedke“ volebné miestnosti navštevované len jednotlivcami. Po tretie, odlišuje sa podiel „Jednotného Ruska“ – ruská Ústredná volebná komisia po sčítaní 95,18 % protokolov udáva 57,83 %, zatiaľ čo propagandistické „exit polly“ uvádzali asi 50 % (iné zdroje 57,80 %).
Súvislosti
Rusko vyhlásilo anexiu Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti v septembri 2022, pričom tieto oblasti nemá plne pod kontrolou. Anexia nezískala medzinárodné uznanie. Krym Rusko anektovalo už v roku 2014. Hlasovanie do Štátnej dumy 2026 bolo vôbec prvými parlamentnými voľbami RF uskutočnenými počas rozsiahlej vojny a zároveň prvými na územiach, ktoré Moskva vyhlásila za anektované po jej začiatku. V júni 2026 ruská Ústredná volebná komisia prijala sériu rozhodnutí o organizácii hlasovania na týchto územiach vrátane vytvorenia 11 jednomandátových obvodov.