Vladimir Putin
Vladimir Putin je ruský politik, ktorý je od roku 2000 prezidentom Ruskej federácie, s prestávkou medzi rokmi 2008 a 2012, keď zastával funkciu predsedu vlády. Predtým bol riaditeľom Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a tajomníkom Bezpečnostnej rady. Vedie stranu Jednotné Rusko a je spájaný so silnou centralizáciou moci v Kremli.
-
Poľský minister Sikorski vyzýva NATO na prípravu reakcie na prípadné smrteľné ruské hybridné útoky v Európe
Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski v rozhovore pre Financial Times počas návštevy Londýna vyhlásil, že krajiny NATO sa musia pripraviť na rozhodnú odpoveď na možné smrteľné ruské hybridné útoky v Európe. Varoval, že pravdepodobnosť obetí na životoch rastie, pretože Rusko zintenzívňuje operácie zamerané na destabilizáciu európskych spoločností. Navrhol konkrétne opatrenia vrátane zatvárania ruských konzulátov, obmedzenia pohybu ruských diplomatov, zavedenia biometrických pasov pre Rusov vstupujúcich do EÚ a zníženia počtu turistických víz.
-
Trump sa dohodol s Putinom na dodávkach ruskej nafty; Zelenskyj označil dohodu za slabosť a darček pre Putina
9. októbra 2026 absolvoval americký prezident Donald Trump telefonický rozhovor s ruským vodcom Vladimirom Putinom a oznámil dohodu o dodávke 300 000 až 3 miliónov ton ruskej nafty na americký a svetový trh. Kremeľ predčasne zrušil zákaz vývozu nafty zavedený v júli 2026 a americké ministerstvo financií vydalo všeobecnú licenciu platnú do 7. apríla 2027. Trump následne verejne kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, vyhlásil, že „je čas, aby si Ukrajina zvolila nového prezidenta", a obvinil ho zo schopnosti ukončiť vojnu. Zelenskyj dohodu označil za „slabosť“ a „darček Putinovi nikovičovi na narodeniny"; rokovania USA, Ukrajiny, Európy a NATO v Miami o deeskalácii boli predčasne ukončené. Proti dohode sa postavili aj niektorí americkí zákonodarcovia a európski lídri.
-
Starmer a Zelenskyy sa dohodli na osobnom stretnutí, Británia potvrdila plnú solidaritu s Ukrajinou
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyy a britský premiér Keir Starmer sa po telefonáte dohodli na bilaterálnom stretnutí v najbližších dňoch. Starmer vyjadril plnú solidaritu s Ukrajinou a prisľúbil posilnenie sankcií proti Rusku. Krok prichádza po tom, čo americký prezident Donald Trump verejne kritizoval Zelenského a oznámil dohodu s Ruskom o dodávkach ruskej nafty.
-
Ukrajinské drony v noci zasiahli dátové centrum Yandexu vo Vladimiri, operácie boli úplne zastavené
V noci na 11. októbra zasiahli ukrajinské drony dátové centrum spoločnosti Yandex v ruskom meste Vladimir. Yandex oznámil, že prevádzka zariadenia bola úplne zastavená a nikto nebol zranený. Ide o tretí útok na zariadenia tejto spoločnosti za štyri dni; výpadky postihli desiatky cloudových služieb, spotrebiteľské aplikácie vrátane taxíkov a hudobných služieb a používateľov v Rusku, Kazachstane, Bielorusku, Arménsku a Srbsku.
-
Zelensky: Ukrajina je pripravená prestať útočiť na ruské rafinérie, ak Rusko prestane útočiť na ukrajinskú energetiku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky 11. októbra vyhlásil, že Ukrajina je pripravená zastaviť údery na ruské ropné rafinérie a energetickú infraštruktúru výmenou za to, že Rusko prestane útočiť na ukrajinskú energetiku. Zároveň potvrdil, že Ozbrojené sily Ukrajiny dostali príslušné rozkazy. Zelensky reagoval na oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o „energetickom prímerí“ medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré podľa neho prichádza neohlásene. V rovnaký deň Rusko zasiahlo energetickú infraštruktúru vrátane TEC-5 v Charkive.
-
Estónsko navrhne na summite EÚ zvýšiť pomoc Ukrajine na ničenie ruských rafinérií
Estónsky premiér Kristen Michal oznámil, že na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady navrhne zvýšenie pomoci Ukrajine, aby mohla ničiť ruské ropné rafinérie. Ide o reakciu na dohodu medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom o dodávkach 4,8 milióna ton ruskej nafty, ktorú estónski predstavitelia označili za chybu a za financovanie ruskej vojny.
-
Trumpova administratíva hrozí zastavením dodávok zbraní cez PURL a zdieľania spravodajských informácií s Ukrajinou
Americká administratíra Donalda Trumpa cez víkend telefonicky kontaktovala Kyjev a európske metropoly s hrozbou, že zastaví mechanizmus obstarávania zbraní PURL a zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou, ak Kyjev neprestane s dlhodosahovými údermi na ruskú energetickú infraštruktúru. V nedeľu Trump na sieti Truth Social oznámil okamžité „energetické prímerie“ medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré ani Kyjev, ani európski partneri podľa vlastných vyjadrení neodsúhlasili a ktoré Rusko v deň vyhlásenia podľa Zelenského nedodržiavalo.
-
Miamske rokovania o mieri sa skončili po jednom dni; Trump oznámil dohodu s Putinom o dodávkach ruskej nafty
Rokovania medzi zástupcami USA, Ukrajiny, európskych krajín a NATO sa 9. októbra konali v Miami v plánovanom dvojdňovom formáte, no skončili sa už po prvom dni. Ukrajinská delegácia predčasne odcestovala domov po tom, čo prezident Donald Trump oznámil telefonickú dohodu s Vladimirom Putinom o dodávkach ruského naftového paliva na americký a svetový trh a americké ministerstvo financií vydalo dočasnú licenciu platnú do 7. apríla 2027. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozhodnutie ostro kritizoval a obvinil Washington, že ukrajinskú delegáciu využíva ako „krytie“ paralelných dohôd USA – Rusko.
-
Trump oznámil dohodu s Putinom o dodávkach ruskej nafty, Ukrajina a Európa ju kritizujú
Americký prezident Donald Trump 9. októbra oznámil, že sa po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dohodol na obnovení dodávok ruskej nafty na americký a svetový trh. Ministerstvo financií USA okamžite vydalo generálnu licenciu (č. 135) umožňujúcu dovoz ruskej nafty do apríla 2027. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dohodu ostro kritizoval ako slabosť a „darček k narodeninám pre Putina". Európski lídri – predsedníčka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, britská, nemecká, fínska, estónska a švédska vláda – oznámili, že tlak na Rusko neuvoľnia; EÚ pripravuje na 12. októbra najväčší sankčný balík od začiatku vojny.
-
Ruský úder kĺzavými bombami na Záporožie zabil desiatky ľudí vrátane detí
V noci z 9. na 10. októbra 2026 zaútočili ruské sily na ukrajinské mesto Záporožie pomocou piatich kĺzavých bômb (KAB). Útok zasiahol päťposchodový obybný dom a poškodil ďalšie budovy v Ševčenkovskom a Voznesenivskom obvode. Bilancia sa v priebehu 10. a 11. októbra vyvíjala: ukrajinské zdroje nakoniec uviedli 20 mŕtvych vrátane troch detí a 32 zranenýchúc, pričom prezident Zelenskyj útok spojil s nedávnou dohodou USA a Ruska o nákupe ruskej nafty. Na 11. októbra bol v Záporoží vyhlásený deň smútku.
-
Šéf poľskej diplomacie spochybnil schopnosť Ruska zvýšiť vývoz nafty po dohode Trump–Putin
Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski upozornil, že aj v Moskve, ktorá je bežne zásobovaná prednostne, evidujú nedostatok pohonných hmôt. Urobil tak deň po tom, čo sa americký prezident Trump dohodol s ruským vodcom Putinom na dodávkach státisícov ton ruskej nafty na svetové trhy.
-
Trump vyzýva Ukrajinu, aby si zvolila nového prezidenta; Zelenskyj reaguje ostře
Americký prezident Donald Trump 10. októbra vyhlásil, že je čas, aby Ukrajina zvolila nového prezidenta schopného dohodnúť ukončenie vojny s Ruskom. Kritizoval Volodymyra Zelenského za to, že údajne opakovane odmietol príležitosti vojnu ukončiť, a odsúdil ukrajinské údery na ruské rafinérie. Trump sa tak vyjadril deň po tom, ako oznámil dohodu s Vladimírom Putinom o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh a o uvoľnení príslušných sankcií. Zelenskyj dohodu označil za slabosť a „darček Putinovi k narodeninám" a povedal, že ukrajinský vyjednávací tím bol využitý ako „clona". Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že rozhodnutie je v rukách ukrajinského ľudu.
-
Rusko požiadalo Holandsko o vydanie prezidentky Medzinárodného trestného súdu Tomoko Akane
Generálna prokuratúra Ruska zaslala Holandskomu žiadosť o vydanie prezidentky Medzinárodného trestného súdu (MTS) Tomoko Akane. Podobné žiadosti o vydanie ôsmich ďalších osôb, medzi nimi bývalého prokurátora MTS Karima Khana, smerovali aj do ďalších krajín. Ide o ďalší krok v dlhodobej konfrontácii Ruska so súdom po tom, ako MTS vydal v marci 2023 zatykače na Vladimíra Putina a Mariu Ľvovovú-Belovovú pre deportácie ukrajinských detí.
-
Schröder oslávil Putinove 74. narodeniny v Moskve, Berlín a Brusel to odsúdili
Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder strávil 7. október v spoločnosti Vladimira Putina pri oslave jeho 74. narodenín. Stretnutie vyvolalo ostrú kritiku zo strany nemeckej vlády, opozičných politikov a predstaviteľov EÚ. Schröder pricestoval do Moskvy v súvislosti so svojím novým postavením v rámci ruskej dcérskej spoločnosti reťazca Globus.
-
NATO oznámilo jadrové cvičenie Steadfast Noon v Taliansku, do ktorého sa zapojí 17 členských štátov
NATO oznámilo, že 13. až 23. októbra sa v Taliansku uskutoční každoročné jadrové cvičenie Steadfast Noon za účasti 17 členských krajín. Aliancia zároveň opakovane ubezpečuje Rusko, že cvičenie je rutinné a nepredstavuje hrozbu, a zdôrazňuje svoj obranný charakter. Pozadie tvoria augustové cvičenia NATO pri Kaliningrade a následné ruské jadrové výhražky, ktoré generálny tajomník Mark Rutte verejne odsúdil.
-
V Čiernej Hore zadržali a vyhostili zakladateľa ruskej propagandistickej siete Rybar
Čiernohorská polícia v spolupráci s Agentúrou národnej bezpečnosti (ANB) 9. októbra v meste Risan zadržala Mychajla Zvinčuka, zakladateľa ruskej propagandistickej siete Rybar, jeho manželku Valeriu Zvinčukovú a ďalších troch ruských občanov. Úrady im zrušili povolenia na pobyt a na základe ohrozenia národnej a vnútornej bezpečnosti nariadili deportáciu. Sieť Rybar je pod sankciami EÚ, Británie i USA a americký program Rewards for Justice ponúka do 10 miliónov dolárov za informácie o jej príslušníkoch.
-
Ukrajinská delegácia cestuje do USA, Rubio hovorí o strategickom slepom uličke
Ukrajinská delegácia vedie 9. a 10. októbra vo Washingtone dvojdňové rozhovory so špeciálnymi vyslancami USA Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom, pričom cieľom je aj príprava možného trojstranného stretnutia Ukrajina–USA–Rusko. Deň predtým šéf americkej diplomacie Marco Rubio v rozhovore pre grécky denník Kathimerini vyhlásil, že diplomatické ukončenie vojny je momentálne „nedosiahnuteľné“ a že konflikt sa nachádza v „strategickom slepom uličke“. Prezident Volodymyr Zelenskyj toto hodnotenie z Priluk odmietol a vyzval Washington na zatvorenie ruskej ekonomiky, sankcie voči ruským zbraniam a sprístupnenie Starlinku pre Ukrajinu.
-
USA a Rusko rokuje o návrate Nord Streamu, Moskva a Washington posielajú zmiešané signály
Americkí a ruskí predstavitelia vrátane vyslanca Jareda Kushnera a poradcu Kremľa Kirilla Dmitrijeva rokovali o zapojení amerického investora do obnovy plynovodov Nord Stream. Biely dom popiera, že by o Nord Streame konkrétne rokoval, no podľa zdrojov Reuters téma zostáva na programe. Nemecko a ďalšie európske krajiny avizujú rozhodný odpor, samotné potrubie je navyše poškodené a pod sankciami USA a EÚ, takže akýkoľvek reštart je za súčasného stavu nelegálny.
-
Rusko posilňuje obranu Krymského mosta po troch ukrajinských útokoch
Rusko po troch ukrajinských útokoch zmenilo Krymský most na režimovo chránený objekt a rozširuje jeho obranu. Podľa partizánskeho hnutia ATESH okupanti doplňujú muníciu, rozmiestňujú mobilné palebné skupiny a jednotky protivzdušnej obrany na oboch brehoch Kerčského prielivu a zároveň obmedzujú pohyb určitých kategórií dopravy.
-
Ruský úder na autobusy v Kramatorsku: hlásia najmenej 12 mŕtvych, počet sa zvýšil na 30
Ruské sily 8. októbra zasiahli dve osobné autobusy (maršrutky) v Kramatorsku v Doneckej oblasti. Ráno krátko po 10:00 hlásili predstavitelia 12 mŕtvych a 13–14 zranených; neskôr v priebehu dňa šéf Doneckej OVA Vadym Filashkin aktualizoval bilanciu na 30 mŕtvych a 18 zranených. Medzinárodné správy neskôr uvádzali až 33 obetí. Útok poškodil aj obytné budovy, vyvolal pozastavenie verejnej dopravy v Kramatorsku a Slovjansku a vyústil do vyšetrovania vojnového zločinu.