Vo Viedni zatknuli dvoch ukrajinských novinárov, ktorí hľadali bývalého generálneho prokurátora

Prečo je to dôležité

Prípad otvára otázky nad používaním bezpečnostných a rozviednych inštitúcií voči novinárom, ktorí skúmali minulého vysokého ukrajinského predstvodu. Rakúske úrady priznali nesprávnu identifikáciu a neexistenciu spojenia jedného novinára s vojenskou rozviedkou, čo oslabuje základ časti obvinení. Prepustenie novinárov po potvrdení ich profesijnej činnosti predstavuje významný procesný posun.

Čo sa stalo

Rakúske úrady zatknuli Michaila Tkača a Jaroslava Bondarenka z redakcie Ukrajinskej pravdy vo Viedni 8. októbra. Kameraman bol zatknutý s použitím sily. Novinári povedali, že vo Viedni pracovali na redakčnom zadaní, ktorého súčasťou bolo nájsť miesto pobytu bývalého generálneho prokurátora Ruslana Kravčenka. Rakúsky register potvrdil, že Kravčenko bol registrovaný blízko adresy, pri ktorej znímačná skupina pracovala.

Obaja novinári boli obvinení zo špionáže v prospech ukrajinskej vojenskej rozviedky, účasti na zločinnej skupine a spôsobenia škody Rakúsku. Proti nim vypovedali koncierge, vedúci nehnuteľnosti a vodič Volodymyra Galanternyka. Rakúska polícia deň pred zatknutím žiadala príkaz na špeciálne video sledovanie ich auta.

Po zadržaní získali novinári prístup k materiálom rakúskeho konania, pretože sa stali stranou prípadu. Rakúske úrady 13. októbra priznali, že na fotografii z kamier bolo s Bondarenkom rozpoznali Tkača, nie príslušníka GUR, a potvrdili, že Bondarenko nemal s príslušníkami GUR žiadny spojenie. Po potvrdení novinárskeho statusu boli Tkač a Bondarenko prepustení z väzby, no ich advokátom počas troch týždňov neposkytli protokoly zadržania ani vykonania osobných prehliadok a zaistenia elektroniky.

Ako to opisujú ukrajinské zdroje

Ukrajinské médiá zdôrazňujú, že novinári pátrali po Kravčenkovi, a spochybňujú dôvody rakúskeho sledovania a zatknutia. Pozornosť venujú chybe pri rozpoznání Tkača, neexistencii Bondarenkovho spojenia s HUR, zadržaniu na ukrajinskej hranici a údajne telefonátu z Kyjiva, po ktorom mohol Kravčenko odcestovať do Viedne. V rámci domáceho kontextu pripomínajú aj vyšetrovanie Oeficu generálneho prokurátora a kauzu „Kartagén“.

Ako to opisujú medzinárodné zdroje

Medzinárodný kontext v dostupných materiáloch tvoria rakúske dokumenty z prípadu, ktoré sú uvedené cez ukrajinské médiá. Ich ťažisko je na obvineniach, príkaze na sledovanie, chybe pri identifikácii, neexistencii spojenia s vojenskou rozviedkou a prepustení novinárov po overení ich povolania. Samostatné medzinárodné články nie sú zahrnuté do poskytnutých údajov.

V čom sa spravodajstvo líši

Ukrajinské správy uvádzajú, že Kravčenko bol na hranici prepustený a po telefónate z Kyjiva odišiel do Viedne, hoci oficiálne uvádzal, že cestuje do Paríža na služobnú cestu. Ďalšie tvrdenia ukrajinských zdrojov, že Galanternyk a jeho okolie pomohli Kravčenkovi usadiť sa vo Viedni a vypovedali proti novinárom, nie sú potvrdenými zisteniami rakúskeho prípadu. Tvrdenie, že rakúske úrady dostali pokyn sledovať novinárov, je v materiáloch uvedené ako objednávka polícii, pričom jej pôvodca nie je určený.

Súvislosti

Ruslan Kravčenko oznámil odstúpenie z funkcie generálneho prokurátora 7. septembra a z Ukrajiny odcestoval 14. septembra. Tvrdil, že ide o päťdňovú cestu do Paríža na zaslyhanie pod egidou Rady Európy o ukrajinských deťoch, jeho meno však nebolo v zozname účastníkov. Namiesto Paríža sa ocitol v Rakúsku, kde mu podľa správ poskytoval ochranu. Ukrajinské zdroje spájajú jeho usadenie s odvetím o podpore zo strany odeského podnikateľa Volodymyra Galanternyka.

Dva dni pred zatknutím novinárov bolo v Rakúsku zadržaných dvaja príslušníci HUR. Príslušníci skupiny „Artan“ pricestovali 12. septembra a tvrdili, že boli v Rakúsku ako turisti. Ich veliteľ Viktor Torkotiuk potvrdil ich podriadenie rakúskym úradom. Ich príchod a návšteva adresy zvýraznili prepojenie medzi операциями австрійського слідства та редакційним завданням журналістів.