Bulharsko čaká prezidentská voľba: favoritkou je konzervatívna Йотова, protikandidátom proeurópsky Gyurov
Prvé kolo bulharskej prezidentskej voľby sa uskutoční 25. októbra. Úradujúca dočasná prezidentka Iliana Йотова, bývalá zástupkyňa premiéra Rumena Radeva, je podľa prieskumov favoritkou s 44–47 % a jej súperom je bývalý proeurópsky premiér Andrej Gyurov s 24–26 %. Voľba sa koná v čase, keď Radevova vláda mení pravidlá parlamentu, blokuje opozičné výzvy ministrov a bráni časti sankcií EÚ voči ruským osobám.
Hlavné body
- Prvé kolo prezidentskej voľby je naplánované na 25. októbra
- Dočasne prezidentské povinnosti vykonáva Iliana Йотова, bývalá zástupkyňa premiéra Rumena Radeva
- Hlavným súperom je bývalý proeurópsky premiér Andrej Gyurov
- Rumеn Radev je aktuálne premiérom Bulharska
- Prieskumy ukazujú dvojicu Йотова–Vilčev na 44–47 % a Gyurov–Kandev na 24–26 %
- Podľa agentúry Alfa Research môže asi 30 % voličov zmeniť svoj hlas v deň volieb
- Radevovo hnutie Progresívne Bulharsko získalo v aprílových voľbách 131 zo 240 mandátov
Prečo je to dôležité
Voľba sa koná za situácie, keď Radev sústredil osobnú moc: z postu prezidenta sa presunul na premiéra a jeho Progresívne Bulharsko ovláda 131 zo 240 mandátov v parlamente. Йотова je v ukrajinských analýzach vykresľovaná ako „proruská" a takmer „spojenec Kremľa"; jej víťazstvo by podľa analytikov posilnilo Radevov vplyv, sťažilo prijímanie sankcií EÚ a oslabilo vyhlásenia o solidarite s Ukrajinou. Naopak, prípadné víťazstvo Gyurova by zaviedlo proeurópsku protiváhu voči Radevovi. Bulharsko sa v hodnoteniach objavuje v úlohe, ktorú predtým zohrávalo Maďarsko Viktora Orbána pri blokovaní častí sankčného rámca EÚ.
Čo sa stalo
Prvé kolo prezidentskej voľby v Bulharsku je naplánované na 25. októbra. Prezidentské povinnosti dočasne vykonáva Iliana Йотова, bývalá zástupkyňa Rumena Radeva, ktorá kandiduje spolu s Kirilom Vilčevom. Hlavným súperom je bývalý proeurópsky premiér Andrej Gyurov, ktorý kandiduje s Georgim Kandevom. Aktuálne prieskumy verejnej mienky dávajú dvojici Йотова–Vilčev 44–47 % a dvojici Gyurov–Kandev 24–26 %, pričom agentúra Alfa Research odhaduje, že v deň volieb môže svoj hlas zmeniť asi 30 % voličov. Йотова je v ukrajinských analýzach opisovaná ako „proruská" a takmer „spojenec Kremľa"; analytici ju spájajú s Radevom, ktorý teraz zastáva post premiéra a ktorého Progresívne Bulharsko získalo v aprílových predčasných voľbách 131 zo 240 parlamentných kresiel. Analytici odhadujú, že Йотова volľby s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrá; v takom prípade by Radev získal väčší vplyv na posilnenie osobnej moci, blokovanie sankčných balíkov EÚ a politické vyhlásenia spochybňujúce solídarnosť Sofie s EÚ a NATO, hoci úplný odchod Bulharska z týchto štruktúr sa neočakáva. Aj v prípade Gyurovovho víťazstva by zahraničná politika zostala skôr proruská, no proeurópsky prezident by mal nástroje na obmedzovanie autoritárskych tendencií Radeva.
Ako to opisujú ukrajinské zdroje
Oba zdroje – Ukrajinská pravda a Európska pravda – sú analytickými textami autorov Serhijovej Heraščuk a Volodymyra-Nazarija Havryša z Foreign Policy Council „Ukrainian Prism". Texty sú písané z explicitne ukrajinského uhla pohľadu a voľbu rámcujú cez dôsledky pre bezpečnosť Ukrajiny a podporu sankcií EÚ. Йотова a Radev sú vykresľovaní ako „proruskí" a takmer „spojenci Kremľa", pričom centrom pozornosti sú riziká víťazstva Йотovej pre Ukrajinu vrátane oslabenia sankčnej podpory. Gyurov je naopak explicitne postavený ako „proukrajinský" kandidát, takže voľba je podaná ako voľba medzi smerovaním bližším alebo ďalejším od záujmov Kyjeva.
V čom sa spravodajstvo líši
Správy sa rozchádzajú v otázke, či 15. júla minister zahraničných vecí Bulharska podpísal spoločnú deklaráciu o koalícii ochotných na summite Ukrajina–juhovýchodná Európa: podľa jedného výkladu minister dokument podpísal v Kyjeve, zatiaľ čo premiér Radev verejne tvrdil, že minister nič nepodpísal. Ďalší rozpor sa týka septembrového stretnutí v New Yorku: šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová je citovaná s tvrdením, že Bulharsko sa pripojilo k spoločnému vyhláseniu solidarity s Ukrajinou proti Rusku, kým úradujúca prezidentka Йотова následne uviedla, že nič nepodpísala.
Súvislosti
Bulharsko od roku 2021 zažíva opakovanú politickú nestabilitu a sériu predčasných volieb, ktoré situáciu nevyriešili. V roku 2026 vtedajší prezident Rumen Radev predčasne odstúpil z funkcie pred skončením svojho posledného mandátu a založil nové hnutie Progresívne Bulharsko; v aprílových predčasných voľbách získal 131 zo 240 mandátov, čím odsunul dovtedajšie hlavné strany GERB Bojka Borisovovega, DPS Deliana Peevského a PP–DB Asena Vasileva, Ivajla Mirčeva a Božidara Božanova od politickej kontroly. Po prvýkrát od protestov zo začiatku 20. rokov tak v Bulharsku vznikla stabilná vláda založená na jednopodnikovej väčšine a loajalite prezidentskej kancelárie. Radevova vláda od prvých dní deklarovala, že nedopustí sankcie EÚ, ktoré by poškodili bulharskú ekonomiku; za také boli označené sankcie proti patriarchovi Kirillovi a bývalému šéfovi Lukoilu Vagitovi Alekperovovi, pričom hrozba vetovať celý sankčný balík prevzala úlohu, ktorú predtým zohrávalo Maďarsko Viktora Orbána. Plánované továrne Rheinmetall na výrobu pušného prachu a munície v Bulharsku boli obmedzené s odôvodnením nedostatku rozpočtových prostriedkov a ministerstvo obrany sa od leta snaží nakúpiť stíhačky MiG-29 a náhradné diely pre sovietske lietadlá od spojencov, pričom explicitne uvádza, že obrana bulharského vzdušného priestoru je dôležitejšia ako ukrajinské potreby. Radev 14. júla odmietol účasť na „koalícii ochotných"; 15. júla minister zahraničných vecí podľa správ podpísal na summite Ukrajina–juhovýchodná Európa spoločnú deklaráciu o koalícii ochotných, no premiér neskôr tvrdil, že minister nič nepodpísal. Podobný incident sa odohral v septembri v New Yorku, kde sa podľa Kalli Kallasovej Bulharsko pripojilo k spoločnému vyhláseniu solidarity s Ukrajinou, zatiaľ čo Йотова následne uviedla, že nič nepodpísala.